Denník Školskej Ja 2

Pondelok

23:47

Ach áno, od môjho posledného zápisu prešla nejaká tá doba. Tak kde začať? Zmaturovala som!!! Ani neviem ako! Proste sa to stalo. Zo slovenčiny mám 1 z matiky tiež. Som na seba hrdá! Rozmýšľam či to bolo o šťastí alebo o príprave...
Tak ale teraz veci čo by som asi mala objasniť. Prešiel nejeden mesiac od môjho posledného zápisku. Hmmm. Nina sú s Chrisom ešte stále spolu. Tvoria úžasnú dvojicu a veľmi im to spolu pristane. Chystajú sa spolu na dovolenku a ako inak ja so Sebym ideme tiež. K tomu sa ale dostanem. Veril by si tomu že je môj brat Alex ešte stále s tou jeho Kristínou? Ja tomu teda doteraz nedokážem uveriť! Ale teraz vec, ktorá je najpodstatnejšia. Seby. Ešte stále sme spolu. Je nám skvelo, od tej hádky sa spoznávame čím ďalej tým viac. Dokonca sme začali uvažovať o spoločnom bývaní! Ale povedzme si narovinu v našom veku to je ešte skoro.
Adam. Ach Adam. Niekedy sa pýtam sama seba.  Kde je? Čo robí? Snažila som sa mu neraz dovolať ale márne, nebral mi to. Vymazal ma. Áno, áno som rada že sme sa so Sebym uzmierili, ale Adam v mojom živote znamenal veľa a ak nie veľa tak aspoň dosť. Je neuveriteľné ako rýchlo zmizol preč. To všetko sa vlastne zohralo tak rýchlo. Za tie asi 5-6 mesiacov čo som sem napísala sa nestalo vlastne ani nič zaujímavé, nevedela som čo tu mám písať. Boli tu neuveriteľne romantické chvíľky so Sebym ako napríklad naša večera. Na tú tak rýchlo nezabudnem. Vlastne to nie je ani tak romantické, ako vtipné. Seby ma zobral do jednej luxusnej reštaurácie. Bola veľkolepá! Mala som na sebe obtiahnuté, našťastie čierne šaty, ktoré mi siahali skoro nad kolená. Svoje tmavohnedé vlasy som dôkladne vyžehlila a nechala ich rozpustené. Pamätám si že som si dala červený matný rúž. Povedal že vyzerám neodolateľne. Po pravde ani on nebol na zahodenie. Heh mal na sebe sako. Krásne čierne sako, ktoré sme spolu vyberali. K tomu si dal bielu košeľu a čiernu kravatu. Vyzeral úžasne! Tak a teraz tá vtipná časť. Prišli sme to reštaurácie, bola som z bej úplne paf! Ach tie lustre, stoličky, priestory...všetko! Bolo to úžasné.  Posadili nás ku stolu, ktorý bol presne v strede miestnosti, blízko krásnej fontány. Neverila som vlastným očiam. Fontána v reštaurácii! Doniesli nám biele víno a my sme si zatiaľ vybrali jedlo. Ja som mala steak so šalátom a Seby si dal špagety na vegánsky spôsob. Tam sme prvýkrát riešili tému vysoká škola. Moje plány sú jasné. Dánsko. Manažment. Ale on mi svoje zatiaľ neprezradil. Prestúpil na anglickú školu a zmaturoval prekvapivo dobre. Otec mu platil doučovania. Nemal na mňa veľmi čas. Ale späť k téme. Povedal mi že by chcel skúsiť architektúru. Prekvapilo na to, ja by som ho bola tipla na čo ja viem majiteľa banky, ale bola som rada že som sa mýlila, keby bol Seby ako jeho otec. Achh na to ani nechcem myslieť. Nemajú veľmi dobrý vzťah. Vlastne jeho rodičov som tu ešte ani nespomenula a to som tam spala miliónkrát. Marta, jeho mama. Je to veľmi milá a láskavá žena. Rozumieme si. Je takou mojou druhou mamkou. Seby si s ňou neuveriteľne rozumie a ja tiež. Peter, jeho otec. Je dosť často mrzutý a má zaujímavý zmysel pre humor, doteraz som ho nepochopila. Rád Sebymu riadi život. Myslí si že bude taký ako on. Seby sa však našťastie podobá na mamku.
Zabudla som spomenúť že ma prijali na školu do Dánska!!!!! Veľmi sa teším. Sebastian tam možno pôjde so mnou. Len ma mrzí že tu nechám Ninu. Och Nina! Ja som na ňu úplne zabudla! Dnes je u nás. Spí tu a šla telefonovať, tak som si konečne našla čas na písanie, ale už budem musieť ísť. Zatiaľ ahoj.

3:19
Je veľa hodín ale ja neviem spať. Nina áno. Zaspala hneď ako sme dopozerali Barbie! Áno Barbie. Konkrétne Barbie a škola pre princezny. Najlepšie rozprávka! Ani neviem prečo ale poslednú dobu na tom úplne letíme. Videli sme už asi 8 rozprávok Barbie! Je zvláštne že ako malá som preferovala autíčka a teraz v 17tich pozeráme Barbie rozprávky. Taktiež som zabudla spomenúť že sme sa zoznámili s jedným fantastickým a úžasným a báječným a neviem ešte akým dievčaťom. Volá sa Danka. Danka je jedno milé, úžasné a zlaté dievčatko. Je jedna z mojich najlepších kamarátok. Môžem jej dôverovať rovnako ako Nine. Poznám ju asi pol roka, ale mám pocit akoby som ju poznala aspoň od škôlky. S Kim a s Paulou už v kontakte nie som. Prestali sme sa rozprávať hneď ako sme počuli posledné zvonenie na strednej. Kontakt, teda pravidelný kontakt udržiavam len s Ninou. Pravdaže aj so Sebym a Chrisom. Ale to je iné. Spomínala som tu dovolenku. Ja sa tak neuveriteľne teším!!! Ideme spolu k moru. Do Bulharska! Autom. Bude to rozhodne zaujímavé a mamka už teraz stresuje. Nezazlievam jej to. Je to mamka, bojí sa. No nič. Je fakt veľa hodín. Idem už spinkať. Dobrú noc, zajtra je veľký deň.

Tak po dlhej dobe Ahoj! Viem veľmi som zanedbávala písanie a veľmi ma to mrzí, viem aj to že som to sľubovala už minule ale tentokrát to je isté. Budem písať pravidelne! Neuveriteľne mi to chýbalo, aj keď som už x-krát rozmýšľala nad tým že niečo napíšem, aj keď mi to už vravela kamarátka, ja som sa k tomu dostala až teraz. Mrzí ma že som to zanedbávala a áno môžem tu teraz písať výhovorky typu "nemala som čas" ale je to pravda. Nemala som ho. Ale zas ani som na to nejak nemyslela. Až teraz. Ale je to lepšie ako nikdy. Čítala som si aj komentáre čo ste mi písali pod moju prvú knihu a aj tie čo sú pod touto a vážne ma mrzí ako som si vašu podporu nevážila, alebo teda vážila a veľmi. Viem to :D ale vyzerá to tak akoby som si ju nevazila. Chcem preto poďakovať každému kto vydržal a kto si aj po tej dlhej dobre prečíta mohe príbehy. Je to neuveriteľný pocit písať opäť na Wattpad. Snáď mi to už vydrží. Takže ĎAKUJEM VÁM!! Ste skvelý! Všetci! Tak ahoj pri ďalšom diely :)