Milý denník, dnes nieje ten správny čas

Milý denník,

Ahoj! Poviem ti niečo čo som zistila. George, ten spolužiak ktorého som ti spomínala, páčim sa mu. Povedala mi to Jess a Star (myslím že je to blbé meno, lebo ona vôbec nieje hviezda) Vôbec som nezareagovala prekvapene, Jess mi už skôr vravela, že okolo mňa furt chodí. Jess je moja BFF. Sedíme vedľa seba, lebo u nás má každý vlastnú lavicu a keď som bola malá otec mi vravel, že na iných miestach sú lavice pre dvoch. Keď mám pravdu povedať, sedieť sama v lavici je naozaj blbé. Odráža sa to aj na našom správaní. Neustále na hodinách vyrušujeme a posielame si lístočky. Teda ja osobne nie. Iba občas keď chcem Jess niečo povedať. Inak si píšem texty, noty a opakujem si niektoré staršie pesničky. Star, raz dokonca vstala počas hodiny z lavice a vykríkla: ,, Ja nechssem ssediet ssama!!! " áno. Už si asi pochopil, že šušle, a vôbec nevie vysloviť "r" a "c". Blbé že takú hlúpu čudáčku prijímu na hudobné konzervatórium. Áno naozaj to existuje. Moju mamu to síce stojí trošku viac ako sestry ktoré chodia iba na nejaký gympel, ale čo už moja hudobná kariéra sa vyvýja celkom dobre. No mama si skôr myslí, že ma to prestane baviť, a budem ľutovať na akú školu som sa to dostala. Nie, nie mamy nemajú vždy pravdu. Hudba by ma nikdy nemohla prestať baviť. Je to moje všetko. Snaží sa ma od nej len odradiť. Nechce, aby som bola šťastná. Už aj to čo mi povedala ma dosť zabolelo...