Milý denník,

117 6 3
                                    

Pred chvíľou odišla Mia a Lara k otcovi. Mama sa s nimi nakoniec dohodla, že k nemu budú chodiť. Ja som mala teda 2 týždne na písanie. Nôt, textov a na nacvičovanie.

,, Lea! Neupratala si si po jedle! Čo som ťa učila?! To tvoje sestry sú múdrejšie ako ty! Pusť niekedy z hlavy tú hudbu, a rob užitočnejšie veci."
,, Nemôžem zajtra mám koncert, musím to dokončiť. Budem rada ak mi to upraceš." Mama sa na mňa naštvala, a poriadne sme sa pohádali. Nemala som na ňu chuť. Večer, som sa nenápadne pobalila do kufru, a potichúčky som odišla. Mala som v nej len gitaru, kľúče a rôzne blbosti. Bol to môj prvý útek. Netušila som, čo mám robiť. Vonku lialo ako z krhly, a nikoho som v novom meste nepoznala. Vieš, len pred mesiacom sme sa do Californie presťahovali. Nič som nepoznala. Vedela som, že nemám ísť pod stromy, no nikde som žiadne bezpečné miesto nenašla. Už som si ani nepamätala kde je cesta späť. Bola som taká vyčerpaná a unavená, že si ani nepamätám ako som zaspala, ale pamätám si, že ráno som vstala na zemi pri jazere. Vôbec som netušila čo robiť a kam ísť. Uvedomila som si, že som spravila veľkú chybu, že som ušla. Nikde nikto nebol, a ja som bola v koncoch. Snažila som sa dostať na zaľudnené miesto, a keď som sa dostala, prosila som každého človeka ktorého som stretla. Väčšina mi nebola ochotná pomôcť, ale našla som Andrewa ako idú aj s mamou aj otcom spolu. Hneď to vo mne vyvolalo smutnú spomienku na otca. Mama sa chcela presťahovať, aby nebývala blízko otca. Ale ja by som niekedy bola tadšej žila iba s ním. No, rýchlo som za nimi utekala a prosila o pomoc. No, v blbej situácii, som namiesto toho aby ma odviezli domov, povedala aby ma odviezli na miesto, kde sa mal odohrať môj koncert. Ako sprostá som im ani nepovedala nech to otočia, a nech ma zavezú domov. Hanbila som sa pred Andym. Koncert sa začínal a ja, som bola úplne mimo. Nevedela som si spomenúť na text. A keď prišla rada na mňa... no pokašľala som to. Môj manažér mi pekne naparil, a ja som mu povedala niečo, čo som naozaj nechcela.
,, Vieš čo? Kašlem na teba aj na tvoje kecy o tom, ako musím byť dokonalá vždy a všade. Končím. Aj s tebou aj s hudbou. Samozrejme nie všeobecne, ale s tvojou. Maj sa."

Milý denník, dnes nieje ten správny časWhere stories live. Discover now