Ochranca

Kapitola 2.

„Slečna Evergreenová! Máte tu jednu štvorku! Ako chcete, aby som vám zakrúžkovala známku na polrok?"
spýtala sa ma naštvane.

V tej chvíli som mala pocit, že odpadnem. Vždy som mala dobré známky a nechcela som, aby som si to pokazila dejepisom.

„Pani profesorka ja -," začala som pozerať psím pohľadom.

„Sadnite si slečna, na budúcu hodinu vás skúšam!" povedala a šla niečo písať na tabuľu.

Vydýchla som si. Aspoň niečo dobré.
Sadla som si a pod lavicou som si našla papier.

To bolo strašné, ľutoval som ťa :((

Bolo to Justinovo písmo. Ihneď som odpísala.

Ale no tak!! Aspoň ma neskúšala. A už mi nepíš! Chcem si písať poznámky!

O pár minút zazvonilo. Potom celý deň v škole prebehol ako vždy - nudne. Po škole sme šli s Justinom a s Emm na obed. Povedzte mi, prečo máme každý druhý deň mäso s ryžou?

Po „výdatnom" obede sme sa traja vybrali domov. Po chvíli sme s Justinom osameli.

„Zlato, nechceš ísť dnes von?" spýtal sa ma Justin po chvíľke.

„Fajn, ale až okolo večera, veď vieš, deják."

„Jasné," usmial sa svojím typickým úsmevom.

„Uvidíme sa teda," usmiala som sa a objala ho. Musela som zabáčať.

Zastala som a z rohu pozerala na Justina. Bol to krásny vyšportovaný chalan, ktorý mal špinavoblond nezbedné vlasy, krásne modré oči a krásnu tvár. Ľúbila som ho, ale hlavne preto, akým bol človekom. Keď sa postupne vzďaloval, pobrala som sa na odchod.

„Som doma!" zakričala som ale nikto sa neozýval. Vyzula som sa a vošla som do kuchyne, kde zvyčajne sadávala mama.

V kuchyni som miesto nej našla iba odkaz ležiaci na kuchynskom stole.

Ahoj zlato, som na služobke, bohužial. Obed máš v chladničke, daj z neho aj Denise, tá príde o pol tretej. Vrátim sa vo štvrtok, ak sa nič nestane! Ľúbim Vás! Mama.
Ps: Snažte sa s Jimom vychádzať, prosím!

Jim bol mamin priateľ. Otec sa z neznámych dôvodov po narodení Denise vyparil. Tak si po roku priniesla Jima. Bol mi nesympatický. Bolo na ňom niečo podozrivé. Nemala som ho v láske, vyhýbala som sa mu. Mama ale bola šťastná, tak som sa jej do toho nemiešala.

Za hodinu príde domov Denise. Zatiaľ sa pôjdem osprchovať. Milujem sprchu. Keď mi kvapôčky stekajú po tele. Keď si nanesiem na seba svoj obľúbený sprchový gel.
Po sprche sa si dala tepláky a tričko. Šla som sa učiť dejepis. Bolo už trištvrte na štyri ale Denise sa stále nevracala. Tak som jej zavolala.

„Den, kde si?" povedala som jej do mobilu ustráchane.

„Ahoj. Ehm, no Ashton ma pozval na čaj po kreslení tak som to prijala, prepáč, že som nevolala."

„Dobre teda, uži si to!" zložila som s úsmevom na perách.
Nad pomyslením, že moja 14 ročná sestra má práve teraz 'rande' som sa musela zasmiať.

Učila som sa dejepis, keď prišla Den. Učíme sa spolu a tiež rozpráva pritom o Ashtonovi. Je zlatý a milý a zajtra idú do kina.

Pamätám si, ako sme začali s Justinom. Tiež to bolo nevinné kino a teraz sme spolu dva roky.

Zrazu som si spomenula, že som si s ním dohodla stretnutie. Zabudla som naňho. Musím mu napísať. Zapla som wifi a otvorila Messenger.

Justin,prepáč..naozaj..bola som zaujatá s dejepisom a so segrou. Má novú známosť :D prepáč :)

Justin Hood: V pohodke. Ale idem ťa navštíviť! Ľúbim ťa :*

S Justinom sme v pohode. Len si ešte pozriem na facebooku nové upozornenia, keď zrazu:
Nejaký Anonym váš žiada o priateľstvo.
Kto to je? Čo odo mňa chce? Prečo má takéto meno? Nebuď paranoidná. Nepotvrdím ho.

Chcem poďakovať -babuu-
Podporila si ma..si úžasné dievča a máš neskutočný talent v písaní :) ďakujem za podporu :)