Ochranca

Kapitola 10.

Ani som na okamih som nezaváhala a zdvihla som telefón. V telefóne sa nikto neozval. Hlboko som sa nadýchla a do teléfónu som tíško povedala: "Haló? Mama?"
Nič sa neozvalo. Zas som mala v očiach iba slzy.

"Lis, srdiečko moje?" ozvalo sa zrazu v telefóne.

"Mama! Si to ty?" spýtala som sa neisto.

"Lis, zlatko, musíš byť v bezpečí inak unesú aj teba!
Len prosím,nechoď na políciu, bude to ešte horšie!"
Počula som mamin plač v telefóne. Ďalej som počula, ako niekto povedal:"Ako sa opovažuješ, ty suka sprostá?"
Počula som strašný rachot a mama zložila.

"Luke, ona žije!" objala som ho. Objatie mi opätoval a dal mi pusu do vlasov.

"Uniesli ju Luke. Potrebujeme ju odtiaľ dostať. Bez pomoci policajtov!" povedala som vážne a bola som rozhodnutá ju odtiaľ dostať, i keď som nevedela, kde sa nachádza. Vynechala som časť, že ma môžu uniesť tiež.

"To v žiadnom prípade. Pekne pôjdeme na políciu a povieš im o dnešku. Veď ani nevieš, kde sa nachádza. Lis, nevymýšľaj a ešte k tomu si tehotná," povedal a zrak uprel na moje bruško.

I keď nerada, Lukea neposlúchnem. Zaklamala som mu, že pôjdem na políciu, zatiaľ čo on pripraví večeru.  Môj plán bol iný. Miesto toho, aby som šla na políciu, pôjdem za Garrym Stawartom. Rozumie sa do počítačov, mobilov. Je to proste génius. Vypátra mi pomocou telefónu, kde sa mama nachádza.

Garry odo mňa býva ďaleko, šla som autobusom. V buse boli samí úchylní chlapi. Neskutočne smrdeli a mali blbé reči. Keď autobus zastal, bola som iba rada.

Od zastávky to ku Garrymu nebolo ďaleko. Nakoniec som jeho dom našla. Bol to malý, zelený a útulný domček. Už som bola pri dverách a chcela som zatlačiť zvonček. Zaváhala som. Čo ak ma Garry vyhodí? Je pravda, že sme spolu v triede, ale nezdravíme sa.   Spomenula som si na moju mamu. Musím to urobiť. Zazvonila som.

Počula som, ako niekto prichádza otvoriť. Zrazu sa dvere otvorili a vo dverách stála už postaršia pani, ktorá sa na mňa stále usmievala.

"Dobrý slečna, potrebujete niečo?" spýtala sa ma milo.

"Dobrý deň. Potrebovala by som niečo prebrať s Garrym," povedala som a musela som sa tiež usmiať, pretože ona z nej pozitívna energia priam vyžarovala.

"Za Garrym? Poďte ďalej!" usmiala sa. Ja som vošla a kývla hlavou na znak poďakovania.

Keď som vošla dnu, uchvátila ma moderná výzdoba, ktorá sa v dome nechádzala. Fascinovalo ma to.

"Choďte hore po schodoch. Jeho izba je hneď prvá vpravo," vyrušila ma a ukázala na schody.

Poďakovala som a vyšla po schodoch.
Na poschodí to vyzeralo tiež veľmi útulne. Keď som našla správne dvere s malou dušičkou som zaklopala.

"Áno?"  počula som Garryho hlas. Otvorila som dvere a vošla dnu. Garry, ako som predpokladala, sedel pri počítači. Ani si nevšimol, kto práve vošiel.

"Ahoj Garry. Ja som Lisa, potrebujem od teba pomoc," vykoktala som zo seba. Garry sa otočil a usmial sa. Garry bol nízky plnoštíhly kučeravý chlapec. Miloval počítače a bol to triedny génius.

"Som rád, že si prišla práve za mnou, Lisa. Rád pomôžem."
Vstal a vytiahol stoličku na ktorú som si sadla.

"Tak? S čím ti pomôžem?" pozrel na mňa vážnejšie. Niekto ale zaklopal. Pani, čo mi otvorila dvere.

"Doniesla som vám sušienky a limonádu. Je sladká," poznamenala a úsmevom na perách odišla.

"Tvoja mama?"spýtala som sa Garryho a načiahla sa po sušienku.

"Hej," odvetil a tiež sa načiahol po jednej sušienke.

"Tak, o čo ide, Lis?" spýtal sa ma po odmlke Garry.

"No, ako vieš, moja mama zmizla. A pátra po nej polícia. Zatiaľ nemajú ani stopu."

Zastala som, pretože som sa musela napiť. Garry zatiaľ naznačil, aby som pokračovala.

"Dnes mi volala. Hovorila, že ju uniesli. Vravela, že unesú aj mňa, ale to je vedľajšie. Nemám ísť na políciu, ževraj je to nebezpečné. Potrebujem nájsť mamu. A potrebujem tvoju pomoc."

"Pomôžem ti, Lis, len mi povedz, v čom," pohľadil ma po pleci.

"Viem, že si génius na počítače. Vedel by si mi pomocou dnešného telefonátu vyhľadať, kde sa mama nachádza?"

Videla som, ako váha na odpoveďou.

Nakoniec sa iba usmial a prikývol. Od nadšenia som ho objala.

"Ďakujem ti, Garry! Ani nevieš, ako som ti vďačná. Naozaj. Máš to miliónkrát u mňa," povedala som nadšene.

"To nič. Len buď taká, aká si. Si milé dievča, Lis. Nie si, ako ostatné. A vôbec som od začiatku neveril Justinovi, že si ho podviedla."

"Ďakujem, Garry," znova som ho objala.

"Teraz poprosím tvoj mobil," povedal a pozrel sa na moje nohavice. Tam bol totiž môj mobil. Podala som mu ho.

"Fajn. Bude to chvíľku trvať," poznamenal.

"Ako dlho? Vieš, Luke si myslí, že som na polícii. Zakázal mi totiž riešiť sama túto situáciu."

"Nie až tak dlho," odvetil.

"Hej, Lis?" oslovil ma po odmlke.

"Áno?" odpovedala som.

"Chodí ešte ten Calum s Tiffany?" spýtal sa Garry.

"Nie. Nechodí s ňou. Rozišli sa. Oh nie! Tebe sa páči Tiff!" skoro som zvískla. Garry sa len začervenal.  Cal sa rozišiel s Tiff. Tiffany mi to poobede písala. Nevie, prečo nebol v škole. Tiff bolo zle, ale o Calovi nikto nevedel.

"Áno,páči," začervenal sa Garry. Nestihla som dopovedať, pretože Garryho počítač zhúkol.

"Oh. Už to vypátralo, kde je tvoja mama," pozrel na počítač Garry.

Chvíľu som mala nádej, že je mama v poriadku, ale keď som sa pozrela na Garryho tvár - vytratili sa mi dobré myšlienky.

"Lis, tvoja mama je.."