Ochranca

Kapitola 16

Ráno ma zobudil Nicolin plač. Zľakla som sa.

"Nicole, deje sa niečo?" spýtala som sa jej a objala som ju.

"Chýba mi maminka a otecko," povedala roztraseným hlasom a začala ešte viac plakať. Spomenula som si na svoju mamu a mala som slzy v očiach.

"To bude dobré, ani sa nenazdáš a budeš doma," utišovala som ju, pritom som mala sama slzy na krajíčku.

Bolo pol tretej, keď prišli Nicolini rodičia. Dnes odišli skoršie, pretože toho mali veľa. Nicole bola sklamaná, ale keď prišiel Luke, hneď ju to prešlo.

"Lukey! Si tu!" zakričala, keď Lukea uvidela vo dverách. Ihneď ho šla objať.

"Jasné, že som tu!" zdvihol ju do vzduchu.

"Cal dnes nemohol prísť. Niečo vybavuje," otočil sa mojím smerom.

"A čo také?" spýtala som sa Lukea.

"To je jedno," povedal neisto.
Nechcela som nič riešiť pred Nicole, tak som iba prikývla.

"Čo ste dnes robili?" spýtal sa Luke po chvíľke ticha.

"Sedeli, ležali, čítali," odpovedala Nicole nadšene a pritúlila sa k nemu.

"Lukey? Prečítaš mi rozprávku?" spýtala sa Nicole.

"Pravdaže, veľmi rád," chytil do ruky rozprávkovú knihu a začal listovať. Začal čítať a keď zaspala, otočil sa ku mne.

"Takže?" spýtal sa Luke a potmehúdsky sa usmial.

"Takže?" zopakovala som jeho otázku.

"Lis, ani nevieš ako mi chýbaš," pozrel sa mi Luke do očí.

"Aj ty mne," vzdychla som.

"Povedz mi pohlavie nášho dieťaťa!" vyhŕkla som zrazu a Luke sa iba zasmial.

"Vydrž. Doktor Hansen ti to povie sám!" so smiechom odpovedal a potom zvážnel.

"Lisa? Musím ti niečo povedať."
V hlave sa mi premietali všetky možné scenáre. Mohlo to byť to tajomstvo s Calumom?

"Áno?" snažila som sa zakryť strach.

"Christine je tehotná. Neviem, či je moje, ale vyzerá to tak, že áno."
Svoj pohľad zapichol do zeme.
Oči mi zvrhli. Nezmohla som sa ani na slovo.

"Lisa, stalo sa to, keď sme spolu my dvaja neboli," pokračoval.

"To je to tajomstvo? Toto mi zatajujete s Calumom?" vyhŕkla som zrazu. Luke zvraštil obočie.

"Nie. Calum o tom nevie a nemáme tajomstvo," pokrčil pleciami Luke.

"Lisa, odpustíš mi?" pozrel sa na mňa Luke so zaslzenými očami. Mala som sto chutí neodpustiť mu, ale nechcela som ho opäť stratiť.

"Odpúšťam ti. I keď neviem, prečo. Spal si s ňou predtým, ako sme spolu začali chodiť, nie?" spýtala som sa. Luke prikývol a objal ma.

"Si úžasná Lisa, vieš o tom?" pobozkal ma Luke.

"A tvoji rodičia o Christine vedia?" spýtala som sa ho.

"Nie. S Chris sme sa dohodli, že im o tom nepovieme. Keď už akože čakám dieťa s tebou," usmial sa a pohladil ma po líci.

"Budem musieť ísť, Lisa."
Postavil sa.

"Ľúbim ťa,",usmiala som sa a on mi dal bozk. Ešte zamával na odchod a už ho nebolo.

Pozrela som na telefón a keď som uvidela správu od anonyma,,spanikárila som.

Anonym: Je mi ľúto, že si v nemocnici. A blahoželám k bábätku!

Zľakla som sa. Odkiaľ vie toľko informácií?

Kto si, dopekla?

Vypla som telefón a prestala sa tým zaoberať.

Mobil som si odložila na stolík vedľa mňa a pozrela som sa na Nicole. Sladko spala. Zhasla som svetlo a chcela som zaspať . Nedarilo sa mi, pretože myšlienky mi lietali k mame a k anonymovi.

                          ___________

Zobudila som sa na klopanie. Pozrela som sa na Nicole. Tiež spala. Do izby vošiel doktor Hansen. Sestrička zobudila Nicole. Pretrela si očká a usmiala sa.

"Takže dámy,.mám taký pocit, že vás obe pustíme domov," usmial sa doktor Hansen, keď vošiel do izby.

Pre Nicole prišla mama o necelých desať minút a pomohla jej pobaliť sa. Ja som musela vyčkať, aby mi Hansen povedal pohlavie.

"Budeš mi chýbať, Lisa," povedala Nicole a utrela si slzičku.

"Aj ty mne a neplačkaj," usmiala som sa na ňu a objala.

"Majte sa!" usmiala sa na mňa Nicolina mama.

Pobalila som si veci a čakala na Hansena. Nevedela som sa ho dočkať

"Slečna Evergreenová, mám pre vás dobrú správu," spustil Hansen, keď vošiel do izby.

"Akú?" usmievala som sa ako slniečko. Vedela som to.

"Vieme pohlavie vášho dieťatka. Ste zvedavá?" spýtal sa. Nadšene som prikývla.

"Čakáte..." urobil malú pauzu a ja som mala chuť ho zavraždiť.