Ochranca

Kapitola 8.

Do izby vošiel lekár. Bol to už starší pán. Doktor William Hansen.

"Dobrý deň, slečna Evergreenová," pozdravil slušne a pristúpil k mojej posteli.

"Kedy ma pustíte z nemocnice?" spýtala som sa nezdvorilo.

"Slečna Evergreenová, môžme sa porozprávať medzi štyrmi očami?"
spýtal sa a pozrel pri tom na Lukea. Ten pochopil a odišiel.

"Deje sa niečo, pán doktor?" spýtala som sa ho, keď sme v izbe boli len dvaja.

"Ako viete, čakáte dieťa. Pedpokladám, to dieťa toho chlapca, nie?" spýtal sa podozrivo. Mala som pocit, že niečo tuší. Prikývla som.

"Ste tak mladí. O dva dni vás pustíme. Ste bez komplikácií. Raz za týždeň sem budete chodiť na kontrolu, či ste v poriadku. Slečna, zachvíľku sem príde seržant Lopez. Chce sa s vami rozprávať," ukončil svoj monológ.

Seržant zrejme má nové informácie o mame. Snáď budú príjemné.

"Tak slečna, ja pôjdem.Ak by ste čokoľvek potrebovali zavolajte na mňa alebo na sestru," pripomenul mi a tým vyšiel z izby.

Neskôr prišiel Calum a jeho nové dievča Tifanny. Je milá. S Lukeom oddnes tvoríme pár.

Po týchto návštevách prišiel Seržant Lopez.

"Tak slečna Evergreenová, mám tu pár informácií o vašej mame."

Preglgla som a kývla som hlavou, aby pokračoval.

"V aute vašej mamy sme našli drogy," povedal vážnym tónom.

"Drogy?" dostala som zo seba ťažko.

"Marihuanu," objasnil mi.

"A viete, kde sa nachádza? Viete o nej niečo?" spýtala som sa nedočkavým tónom.

"Bohužiaľ. Ešte stále nevieme, kde sa nachádza. Ale pár kilometrov od jej opusteného auta sme našli jej šálu. Poslal som tam pár ľudí,aby to tam prehľadali," usmial sa na mňa s nádejou.

"Len nemôžem uveriť tým drogám, mama by predsa nikdy nebrala drogy," premýšlala som nahlas.

"Nemusela ich brať. Mohol to byť aj únos. A páchateľ tam mohol náhodne nechať zvyšok marihuany," doplnil ma.

"Nebojte sa, slečna. Keby sme čokoľvek našli, voláme vám. Dnes som vás nevolal, pretože som chcel vedieť, ako sa máte," usmial sa a zdvihol sa na odchod.

Po jeho odchode som ešte dlho premýšľala nad drobcom, ktorý vo mne rastie.
Nakoniec som tak či tak zaspala.

Ráno
Zobudila som sa a sestra mi povedala, že mi prinesie niečo pod zub. Dnes mi dajú dole infúziu. Bola som rada, mať infúziu bolo nepríjemné.

Dostala som správu od anonyma.

Anonym: Je pravda,že si v nemocnici?

Áno. Ako to vieš?

Anonym: Mám svoje zdroje.

Fajn, tak mi to nehovor. Len sa potom nečuduj, že ti už nebudem odpisovať.

Anonym: Prosím Lisa..

Správy mi pripomenuli otca, ktorého vôbec nepoznám.Viem, že sa volá John Evergreen.Vzal moju mamu Allison Evegreenovú a narodili sa im dve dcéry Lisa a Denise. Keď sa narodila Denise a ja som mala tri roky, opustil nás. Mama mi o ňom nikdy nič nepovedala. Iba toľko, že bol učiteľom.

Zaspala som a zobudil ma až Luke.

"Ahoj, tak čo?" pohladkal ma po líci. Usmiala som sa.

"Čo sa tak usmievaš?" spýtal sa ma a tiež mu mykalo kútikmi.

"Nič. Ja len, som rada, že ťa vidím." usmiala som sa opäť.

"Aj ja som rád," šepol a objal ma.
Luke tam chvíľku pobudol. K nemu sa
pridali aj Cal s Tiffany.

O týždeň neskôr

Už som vonku z nemocnice. Dieťa aj ja sme v poriadku.

Luke sa ku mne nasťahoval. Povedal svojom rodičom, že to dieťa je naše. Na moje prekvapenie, jeho rodičia to vzali dobre. Ešte chodíme do školy, i keď o mesiac nám začnú vianočné prázdniny. Budeme ich tráviť s Lukeom a dúfam, že aj s mamou.

O mame sa nič nevie. Bojím sa o ňu. Veľmi mi chýba.

A čo sa týka školy, šepká sa, že som tehotná s Calom. Áno, s Calom. A hádajte kto to začal rozširovať.
Justin.

Dnes je nedeľa. Zajtra zas tie nadávky, ponižujúce pohľady a poznámky od ľudí, ktorí nevedia, čo prežívam.
                  __________

S Lukeom sme vstali dosť skoro. Naraňajkovali sme sa sa, urobili rannú hygienu a obliekli sme sa. V škole sme zas počúvali tie krásne poznámky na naše osoby. Jediní normálni tam boli Tiff s Calom.

Bol práve čas obeda a Luke si niečo zabudol v šatni. Čakala som naňho asi dvadsať minút a keď sa nevracal, tak som sa šla pozrieť, či sa niečo nestalo.
Počula som ale veci, ktoré neboli príjemné.