Ochranca

Kapitola 22.

"Čo-že? Ty mi pomôžeš?" vykoktala som zo seba. Nemohla som proste uveriť, že Calum mi chce pomôcť.

"Áno, ja pomôžem ti odtiaľ dostať tvoju mamu!" skoro skríkol. Bola som mu nesmierne vďačná, i keď zatiaľ sme nič neuskutočnili. V tom šoku som sa nezmohla na nič iné ako na objatie.

"Ďakujem Calum. Neviem ako sa ti nám odvďačiť," usmiala som sa a slzy som už mala na krajíčku.

"Netreba mi ďakovať Lisa, si moja kamarátka," povedal, no tváril sa dosť vážne. Zaviedol ma do obývačky, kde sme si sadli.

"Urobme to tajne!" vyhŕkla som zrazu na Caluma. Ten však prekvapený nebol a iba prikývol.

"Máš už vymyslený plán?" spýtal sa po chvílke ticha.

"Áno," povedala som pevným hlasom. Calum chcel niečo povedať, no zazvonil telefón a displey označoval meno Mike. Bez váhania som zdvihla.

"Ahoj Lisa," začal Mike a ja s sa zľakla tónu jeho hlasu.

"Mike? Deje sa niečo?" spýtala som sa s malou dušičkou.

"Ehm..Po tvojom odchode sa Luke trochu opil, pretože sa naštval, že si odišla bez slova..no a on..šiel k susedom a...no on..sa im najskôr vyšťal na trávnik..no a keď ho upozornili, on sa im vyšťal na okná.." povedal Mike a zrejme bol z Lukea riadne mimo.  Lukove opilecké správanie mi liezlo to na nervy. No miesto toho, aby som povedala Mikeovi, aby mi dal Lukea k telefónu ,že mu riadne dohovorím, začala som sa tak smiať, že ma Calum musel podržať, aby som nespadla.

"Lisa? Si v poriadku?" spýtal sa Mike.

"A zavolali naňho políciu?" spýtala som sa Mikea, keď som sa už ako tak prestala smiať.

"Nie. Ale chceli. Musel som ich riadne prosiť, aby to neurobili."

"Fajn, tak ja prídem domov. Dávaj pozor na Lukea, aby nespravil nič podobné," začala som sa znova smiať.
Zložila som a so smiechom som spadla na gauč.

"Čo sa preboha, stalo?" spýtal sa Calum a tiež sa usmieval.

"Luke sa vyšťal susedom na okná," začala som sa zasa nekontrolovateľne smiať. Calum tiež spustil rehot. Ešte chvíľku sme sa smiali a potom som sa rozhodla, že je na čase ísť domov.

"Ja teda pôjdem," oznámila som Calumovi a kývla hlavou na dvere.

"Ehm...odveziem ťa? Máš to dosť ďaleko a ehm..." usmial sa trocha neisto.

"Jasné," odvetila som vďačne.
Prikývol a šli sme do ich predsiene.

Šli sme do garáže, kde parkoval modrý Seat. Nasadla som si a Calum zapol rádio, kde hrali OneRepublic.

"Páčia sa ti?" spýtal sa, aby prerušil to hrobové ticho.

"Hej. Sú dobrí," povedala som a usmiala sa naňho. Celú cestu sme sa rozprávali o hudbe a ja som si ani neuvedomila, že sme boli pri dome.

V dome sa svietilo, to znamenalo, že Mike aj Luke sú doma. V duchu som sa modlila, že Luke už nič nespravil.

"Calum, ďakujem za odvoz, si úžasný," poďakovala som, keď sme stáli pri vchodových dverách.

"Nemáš vôbec začo!"

Nastalo hrobové ticho a Calum sa mi zvláštne zapozeral na pery.  Neuvedomila som si, že sa približuje a že ma pobozkal. Po chvíli som sa šokovane odtiahla.

"Nemôžem, Calum.Nemôžem!" vyhŕkla som a ruky sa mi triasli.

"Prepáč Lisa. Ja som si neuvedomil, čo robím."

"Uvidíme sa v škole. Ahoj!" povedala som zmätene a rovno som zabuchla Calumovi pred nosom.

Vošla som do obývačky, kde sa ešte svietilo. Na gauči spal opitý Luke a vedľa neho sedel Mike.

"Ahoj Lis!" pozdravil Mike s úsmevom na perách.

"Je v poriadku?" kývla som hlavou na spiaceho Lukea a Mike len prikývol.

"Pôjdem sa osprchovať a potom ho môžeme zobrať hore," usmiala som sa a Mike súhlasne prikývol.

V sprche som neustále myslela na pusu s Calumom. Nechápala som,čo to doňho vošlo a už vôbec som nechápala, čo to vošlo do mňa. Prečo na Cala neustále myslím?