Heartbreak girl [TB] POZASTAVENÉ

Teri je trest?

,,Dobre, zajtra o takomto čase pokračujeme." povedala a postavila sa od stola.

,,Čožee??? Nemalo to byť len dnes!? Veď vieš... Ako trest." spýtal som sa s nádejou v hlase.

,,Aha. Nevedela som, že som pre teba trest." povedala. Začudoval som sa, že sa neurazila...

,,Prepáč, ja som to tak nemyslel... Len.. V škole mám nejaké problémy a myslel som, že mi ťa rodičia dali ako trest." dopovedal som moju 'duchovnú' reč a sadol si na posteľ.

,,Asi len chcú, aby z ich syna vyrástol dospelý muž, ktorý sa bude vedieť o seba postarať. No nič, ja idem... Nauč sa aspoň kúsok z toho, čo som ti dala dnes aby si nebol úplne mimo." povedala s milým tónom a odišla. Ľahol som si a zaspal.

Zobudil som sa okolo ôsmej večer. Vonku pršalo, žiadna sláva... Išiel som si pripraviť veci do školy, keď som to zistil... Nebol to sen, ale skutočnosť. Naozaj tu bola a nechala mi celú A5 úloh a učiva. Prekrútil som očami a zahodil som to do koša. Nahádzal som si učebnice do tašky a znovu ľahol.

,,Luke!" kričala na mňa z dola mama. Nijak som sa nepokúsil o reakciu a pokračoval v pokojnom oddychovaní. Volala na mňa ešte niekoľkokrát a hlasnejšie, ale bezvýznamne.

,,Lucas!" zakričal otec. Na toto zvolanie som sa už postavil a zletel dole ako raketa.

,,Áno, otec?" pokúsil som sa o milý tón ale môj face k tomu dvakrát nepomohol.

,,Mama ťa volala. Bol si snáď hluchý!?" povedal rázne, s ostrosťou v hlase. Otec je na mňa niekedy prísny, hlavne ak sa neučím alebo majú s mamou nejaké problémy. Tým, že som sa zbavil kariéry speváka som im na kráse nepridal, čo ho ešte trochu štve. Mama sa s tým zmierila ale on to nezvláda.

,,Nie. Čo si chcela?" znudene som sa spýtal a odvrátil zrak na mamu.

,,Najedz sa. Odkedy odišlo to dievča, nič si nedal do úst..." prekrútil som očami a otočil sa naspäť do izby.

,,Kam ideš?" spýtal sa ma otec. Mama len pokukovala.

,,Do izby. Nie som hladný!" povedal som pohŕdavo.

,,Okamžite sa poď najesť..." odpovedal mi s drzým tónom.

,,Nechcem. Otec, nemusia jesť všetci ako ty desaťkrát za deň!" skríkol som a otočil sa. Hneď na to som ucítil ostrú bolesť na ľavom zápästí. Bol to otec a ťahal ma k stolu. Poslušne som si sadol a vložil do úst prvý kus nejakého mäsa.

,,Drahá, ďakujem. Bolo to výborné." vyhlásil otec a pobozkal mamu na čelo.

,,Ale prosím ťa! Také skvelé to nebolo." dodala celá červená mama.

,,A ty čo? Len tak nad tým sedíš a nič si nezjedol!" okríkol ma otec.

,,Povedal som, že nie som hladný! To sa do mňa musíš stále starať..." skríkol som naspäť, načo som sa aj postavil od stola. Priblížil sa ku mne a chcel mi streliť facku ale mama ho zastavila.

,,Andrew, nechaj to tak." potiahla ho k sebe, aby bol ďalej odomňa.

,,Idem do práce... Už aj tak meškám." prekrútil som očami nad jeho trápnou poznámkou a otočil sa na odchod. Keď som počul buchnutie dverí zišiel som dole.

,,Nemusel si byť na neho taký zlý!" vážne ma napomenula mama. Len som ju objal a pobozkal do vlasov.

,,Mami?"

,,Hm?"

,,Tá baba príde aj zajtra?" prikývla a usmiala sa.

,,Prečo? Nebodaj sa ti páči? Nehovorím, že roky na to nemáš ale prišla ťa doučovať."

,,Mami! Nepáči... Áno, je milá, pekná a múdra ale nie je to môj typ. A navyše, sedávam s ňou v autobuse." zasmial som a ona sa len usmiala.

,,Zlatko, práve si sa priznal, že sa ti páči. To len kvôli tomu, že s ňou sedíš v autobuse nemôžeš s ňou chodiť!? To je blbosť! Ak sa ti páči, tak využi príležitosť." žmurkla na mňa a odišla z kuchyne.

,,A nevolaj ma zlatko!" skríkol som ale hlboko som pochyboval, že ma vôbec počula.

Teri

Keď som prišla domov zložila som si veci a sadla za stôl. Vytiahla som z tašky notebook a zapla ho. Mala som ešte spraviť tabuľky o zdravej výžive a priebehu táviacej sústavy. Keď som to mala asi o hodinu hotové vrhla som sa na rovnice. Dvom som vôbec nepochopila, tak som to nechala tak. Oprela som sa o stoličku a z očí dala dole okuliare. Premýšľala som nad mojími rodičmi a nad tým chalanom.

,,Teri, priniesla som ti čaj. Tvoj obľúbený, zelený." z premýšľania ma vytrhla babička s táckou, na ktorej bol čaj, ako inak... Zelený.

,,Ďakujem. Nemusela si, ja som sa ho chystala ísť spraviť." milo som sa usmiala a tácku položila na stôl.

,,Máš toho veľa, tak aspoň čaj som ti priniesla. Ako bolo?" vedela som, kam tým smeruje ale nechcela som to rozoberať.

,,Fajn. Babi, ešte si musím ísť prečítať jeden článok. Keď stihnem, prídem za tebou." prikývla a odišla.

Odpila som si z čaju a otvorila učebnicu literatúry. Bolo tam veľa známych aj neznámych diel ale ja som si musela prečítať práve jeden. Rómeo a Júlia, to bola téma, ktorú som mala čítať. Strávila som nad tým dve hodiny a čaj mi úplne vychladol. Odložila som literatúru naspäť do tašky a z poličky vytiahla papierové mestá. Je to ako moja eufória... Ukľúdni ma to a zároveň vie rozplakať. Je to moja srdcovka. Keď som dočítala jednu kapitolu, na viac som sa nezmohla, bolo pól deviatej večer. Čiže som už mala dávno spať, keďže do školy vstávam o piatej aby som všetko stihla.

Awojte :3
Druhá časť, I hope U like it ♥
Písala som a zrazu pozerám a... 600 slov :D išlo mi to naozaj rýchlo.. :)
Dúfam, že som aspoň niekoho potešila :D :3
Ak nie, tak mi prepáčte ;)
1 časť + prológ = 30 reads :O Ou Em Jee :D Ste fantastické čitateľky :3
→ Muffin ♥