,,Jack pustite Teri." začal.
,,Nie.." odfrkol Jack.
,,Povedal som pustite ju!" zvýšil tón hlasu.
,,Ja som povedal nie." začínal byť v strese. Nevedel čoho je Luke schopný.
,,Ak ju do minúty nerozviažeš a nepustíš ju von z izby prisahám, že po tebe zostane len mastný fľak na mojom novom koberci." mala som chuť sa smiať ale nemohla som. Musela som si zachovať kamenný výraz a hrať Lukeovu hru. Po tom ako Luke dopovedal túto vetu Jack sa zľakol a začal ma rozväzovať.
,,Luke?" potichu som sa spýtala.
,,Choď a neobzeraj sa. O pár minút sa vidíme dole." urobila som čo chcel. Aleisha sa len nevinne prizerala. Tiež netušila čo sa bude diať.
Zatvorila som dvere a so slzami v očiach kráčala dolu schodmi. Predtým ako som chcela vyjsť von som sa obzrela na linku. Bol tam papierik od pani H., písala v ňom, že si na chvíľu odbehla na jedno konzultovanie. Po prečítaní malého papierika sa ozval buchot z Lukeovej izby.
,,Luke? Si v poriadku?!" skríkla som vystrašene. Nasledovala druhá a tretia rana. To som už neváhala a rozbehla sa hore schodmi. Brala som ich hlava, nehlava.
Vtrhla som do jeho izby no nikto tam nebol. Žiadna živá duša.
Pomaly s trasúcim sa tónom zo mňa vyšlo ,,Luke?".. A nič.. ,,Luke kde si??" znovu nič. Potichu som našlapovala a posúvala sa vpred. Zrazu ma niekto objal zozadu. Hrozne som sa zľakla a hlasno som skríkla. Keď som otvorila oči a uvidela jeho veľké ruky..
,,O bože.." uľavilo sa mi. Otočila som sa a objala ho.
,,Vieš ako som sa bála??" ,,Už mi to nerob." doširoka sa usmial pobozkal ma na čelo.,,Noo.. Ako vidím si veľmi statočná.. A poslušná." zasmial sa načo som ho následne buchla do ramena.
,,Prestaň. To nie je vtipné... Možno trošku."
,,Chýbal si mi.",,Blitzen nevideli sme sa sotva 5 minút." začal sa smiať ešte viac.
,,A vieš čo? Možno ťa ľúbim rovnako ako ty mňa." pobozkala som ho. Áno ja som ho pobozkala. A neľutujem to do dnešného dňa. Milujem ho najviac na svete a nikdy sa ho nevzdám. Tá veta, ktorú som vyslovila mi otvorila nové možnosti. Krásne možnosti. Som s Lukeom už 3 krásne roky a každý deň, keď nie sme spolu ma ničí. Keď sa objaví pred mojimi dverami, deň mám omnoho krajší. Nikdy by som nepovedala, že taký tvrdohlavý sobec ako je on bude mojou každodennou súčasťou a mojim dobíjačom energie. Milujem ho tak ako sa len dá 💖 a nikdy neprestanem... Čo sa týka tých dvoch dodnes neviem.. Len Luke to vie. No ani mi na tom nezáleží.. Nech sú kde chcú, hlavne, že sú preč. Moja babička, ktorá zomrela mi zostane navždy v srdiečku ❤ dala mi to, čo druhí nikdy nedostali.. Dala mi ozajstnú lásku od mamy, ktorú som ja necítila dlhé roky.. Dala mi všetko aj keď som nebola niekedy to, čo by si zaslúžila. Tu nastal ten zlom, keď som si konečne uvedomila čo znamená láska.. Tá pravá 💕 nevedela som si ju poriadne vážiť pokým som ju nedostala.. Je to to najkrajšie čo môže existovať ❤ a ja verím, že každý si jej zaslúži toľko, koľko o ňu skutočne bojuje.. Ja som ten boj zvádzala sama so sebou v mojom vnútri. Vždy je tu ale niekto, kto vám porozumie.. Nechajte ho pátrať a ono to príde samo 💝Ahojkyy 💋
Myslím, že toto by pre tento príbeh bolo všetko.. Každý zvádza svoj vnútorný boj s láskou pokiaľ je na ňu dostatočne pripravený.. A ja verím, že každá z vás milé pisateľky ten boj raz vyhrá a nastane ten zlom ako v tomto príbehu 😊
Dúfam, že sa vám príbeh odomňa páčil a zobrali ste si kúsok ponaučenia 😇
Ďakujem za každú podporu, ktorú som od vás dostala a to ma posúvalo ďalej :)) preto to ani vy nevzdávajte a dokončite to, čo ste začali❤
Každý je svojim spôsobom úžasný, a preto sa to nebojte ukázať
ĎAKUJEM 💖💖💖
→ Muffin 🌼
