Heartbreak girl [TB] POZASTAVENÉ

Jack

Po príchode domov som si urobila môj obľúbený zelený čaj. Zaspomínala som na otca a mamu. Z myšlienok ma vytrhla babka s poznámkou, že ide do obchodu. Otočila som ju s odpoveďou 'nič nechcem' a odišla. Nič mi trhá srdce. Ale prečo!? Prečo, keď k nemu nič necítim??? Je to komplikované, a ešte k tomu sa snažím získať toho vraha. Celý deň mi nič nevychádzalo. Učenie som totálne nezvládla. Mala som ešte jedno povinné čítanie a na to som sa vykašlala. Z kriku ma vyrušilo zvonenie telefónu na displeji sa ukázalo meno Lukeovej mamy. Vtedy mi prestalo biť srdce.

,,Prosím?" ozvala som sa so zlomeným hlasom.

,,Teri? Teri! Musíš prísť k nám! Okamžite! Teraz!" začala zvyšovať hlas.

,,Veď je osem hodín." jemne som protestovala.

,,Hovorím, že máš prísť, tak sa nevykrúcaj! Nemáš to ďaleko... Čakáme ťa." povedala a zložila.

Koho myslela tým MY!?? Myslela Lukea? Čo ak ma len chce prinútiť znovu ho zmeniť!? Nie.. Nedokážem ho zmeniť, veď ja som iba Teri Blitzen a on je Luke Hemmings! Nakoniec som aj tak išla. Veď nič nestratím, ani nezískam. Keď sa otvorili dvere ich luxusnej a až moc gýčovej vily, skoro som spadla na riť! A to doslova. Lukeova mama, ktorá plakala a jeho otec, ktorý si pretieral oči a pozeral na nejakú fotku v pozadí. Zhrozila som sa a vbehla dnu.

,,Čo je s ním??" triasla som s jeho otcom.

,,Je v... V... Izbe." koktala jeho mama.

Rozbehla som sa po schodoch a niekoľkokrát zakopla ale bolo mi to jedno. Aj keď ma jeho rodičia a on nazvali nič, ktoré mi stále hučí v hlave, mám ich rada a Lukea tiež. Otvorila som dvere jeho izby, ak sa to tak dá nazvať, a videla ho za stolom a hlavu mal dokonale uloženú v dlaniach ako to on vie. Ale prečo jeho rodičia plakali? Veď mu nič nie je!

,,Luke?" schúlila som sa k nemu.

,,Nemala si sem chodiť." smrkol.

,,Prečo?"

,,Nechcem aby si ma videla plakať." usmiala som sa.

,,Luke, čo sa stalo?" objala som ho okolo pliec, a vtedy vybuchol.

,,Povedal som ti jasne, čo pre mňa znamenáš, to malo byť znamenie aby si sa mi viac neukazovala na oči, len mi pletieš hlavu a ja neviem čo mám robiť! A ešte k tomu Jack! Zmizni!" vôbec som nechápala jeho reakcii, čo s tým sakra má spoločné Jack!?

,,Čo je s Jackom?" spýtala som sa nervózne.

Ešte nikdy som ho v takomto stave nevidela a nevedela som, čo mám od neho čakať. Čakala som veľmi silnú facku alebo niečo horšie.. On ma len objal a plakal na mojom rameni. Utišovala som ho a hladila po chrbte. Dnu vošli jeho rodičia s vystrašeným pohľadom. Potom jeho otcovi zazvonil telefón a hneď ako ho zložil, usmial sa.

,,Je v poriadku!" vyhlásil.

Jeho mama ho objala a Lukeovi zažiarili oči. Objal ich v medveďom objatí a smrkol. Potom ich poslal preč a zamkol.

,,Čo sa stalo Jackovi?" len pokrútil hlavou a pohladil ma po líci.
,,Hemmo, pletieš ma! Prestaň." usmial sa dokorán a ukázal na posteľ.

,,Sadni si." prikázal. Bez protestu som ho poslúchla a počúvala.
,,Asi pred pol hodinou volali z nemocnice, že Jack mal vážnu autonehodu. Mysleli sme si, že to neprežije, a teraz otcovi volali z nemocnice. Ostatné už vieš." vtedy som si to dala dokopy. Jeho mama ma zavolala len kvôli tomu, aby som ho utešila.

,,Aha. Tak ja pôjdem." nesnažil sa ma nijak zastaviť.

Len tam sedel a usmieval sa ako debil. Bolo mi ho ľúto, až tak klesol, že sa z neho razom vykuklilo usmievavé slniečko!? Toto sa mi naňho nezdalo ale neriešila som to. Počas cesty domov som plakala. Mala som šťastie, že ulice boli prázdne. Sadla som si do trávy a plakala hlasnejšie. Položila som si bundu na trávu a lahla. Zaspala som ako bábätko. Ráno som sa zobudila na otvorenie dverí. Moment... Otvorenie dverí!? Dnu do bielej izby vošiel Hemmo len v uteráku a nazrel do notebooku. Vôbec si nevšimol, že som hore. Keď sa otočil zasekol sa.

,,Ty.. Si... Už hore?? Prinesiem ti raňajky, počkaj!" rozutekal sa preč z izby.

Postavila som sa a na sebe uvidela jeho rozťahané tričko. Usmiala som sa ale zároveň vyľakala. Natiahla som sa a zišla dolu lemovanými schodami. S údivom na mňa pozeral a zahryzol si do spodnej pery. Zuby sa mu prekrížili s piercingom a začal jačať. Rozutekala som sa k nemu a oddelila ich. Zlato sa usmial a na jeho 'Hemmingsovské' šťastie sa pri krájaní chleba porezal. Zo skrinky som vytiahla lekárničku, a z nej hydrofilové štvorce. Jeden som prestrihla na polovicu a vytiahla obväz. Ruku som mu namočila do vody a na prst som mu dala polovicu štvorca a obviazala to. Usmieval sa od ucha k uchu a poďakoval. Ukázala som na veľké dvere do obývačky a radšej tie raňajky dorobila sama.

Aww ^^
Čo hovoríte na túto časť? Vlastne je najvyšší čas opýtať sa, ako sa vám páči táto story... Je dosť veľa dobrých ohlasov len to potrebujem vedieť, či zatiaľ môže byť ♥
Prečo myslíte, že sa 'Hemmo' nesústredil na robenie raňajok?
A čo robila Teri u neho doma? :O
To vám prezradím v ďalšej časti ;) Ale nebude to ako ostatné príbehy : išiel za ňou, uvidel ju tam a zobral ju k sebe...
Tento dej bude trošku komplikovanejší :)
Možno sa vám zdá, že sa ani nesnaží nájsť vraha svojich rodičov, a v tejto časti som napísala, že na to vôbec nemá čas.. Všetko sa jej nakopilo atď.
Dúfam, že som vás a vaše očakávania touto časťoh aspoň malinko splnila a ĎAKUJEM ♥♥♥

→ Muffin ♥