Nepozvaný «

63 9 0
                                    

,,Aleisha, prosím vráť sa do izby." požiadal ju Luke. Stále som smrkala a snažila sa udržať slzy ale bezvýsledne.

,,Nie! Kto to je?" skríkla viac podráždene.

,,Vráť sa do izby."

,,No určite! Nenechám vás tu samých..." frkla a len v spodnom prádle prišla k Lukeovi.

,,Choďte hore.. Už som aj tak na odchode." pokúsil sa ešte o jeden pokus chytiť mi ruku ale vytrhla som sa mu.

----------------------

Domov som prišla celá mokrá, keďže pršalo. A to vyzeralo na pekné počasie... Namierila som si to rovno do kúpeľne a prezliekla som sa. Ľahla som si na posteľ a zatvorila uslzavené oči. Teri, nestojí za to! našepkal mi mamin hlas, ktorý počujem skoro stále. Otcov len málokedy. Mám ich oboch rovnako rada, aj keď nie sú pri mne... Cítim ich.
Dnu mi vtrhla babka s úsmevom, ktorý bol cítiť previnilosťou.

,,Áno?"

,,Máš návštevu.." myslela som na tú najhoršiu verziu --> Luke Hemmings!

,,Nechcem ho vidieť!" zakryla som si hlavu vankúšom. Ucítila som babkine ruky na mojich, ktoré držali vankúš. Potom som počula zatvorenie dverí. Ale tie teplé ruky som stále cítila. Pomaly som púšťala vankúš...

,,Chcem sa porozprávať." šepol a zvalil sa vedľa mňa.

,,Nie je o čom." šepla som mu späť.

,,Aleisha."

,,Nie! Luke, je to tvoj život... Aj keby si mal na každom prste jednu... Ach..." nedokázala som sa vyjadriť. Bolelo to až veľmi.. Ale prečo!? Postavila som sa z postele a odkráčala ku oknu.

,,Vypočuj ma." rozbehol sa za mnou.

,,Nechcem ťa počúvať." stále som sa pozerala von oknom. Bradu si položil na moje rameno a ruky obmotal okolo môjho pása. Nechcem si predstaviť ako musel vyzerať zozadu. Ja som totižto oproti nemu trpaslík.

,,Prosím." šepol.

,,1 minúta! Potom opúšťaš moju izbu."

,,Ja s Aleishou nič nemám. Bola to čistá náhoda! A to, že sme boli..."

,,Drž hubu!!! Nechcem nič viac počuť! Nezaujíma ma to.. Zabudnime na to.."

,,Kamaráti?" neveriacky som sa naňho pozrela a odstrčila ho.

,,Možno tak ty a Aleisha." žmurkla som naňho a otvorila dvere od izby.

,,Daj mi šancu.. Som tiež len človek."

,,Áno, človek s veľmi zlým vkusom."

,,To je škoda, že si sama sebe krivdíš." smutne na mňa pozrel a odišiel. Popravde som sa nerozplakala.

Keď som počula, že odišiel, rozbehla som sa dole. Postavila som vodu na čaj a vytiahla môj obľúbený hrnček. Zo skrinky som vybrala zelený čaj. Zo stola som zobrala jeden citrón a prekrojila ho na dve časti. Zaliala som čaj a nakvapkala citrón. Hodila som doňho kocku cukru a položila ho na tácku.

,,Teri?" ozval sa babkin jemný hlások.

,,Áno, babi?"

,,Nemusela si byť naňho taká zlá. Zaslúžil by si ešte jednu.."

,,Nezaslúžil. Nejde o to, že sa vyspal s Aleishou... Ide o to, že mi klamal. A nebral mi telefón. Ani sa neozval. Nikto z ich rodiny. Vedel, čo pre mňa znamená a neozval sa! Ani smsku nenapísal! Mám ho rada ale nie tak, ako predtým." dokončila som svoj dlhý dialóg a odišla do izby.

Bžum :)
Ako sa máte? ★_★
Čo hovoríte na novú časť? :')
Sme na 16-tej časti a už je tu okolo 800+ reads!? Vy ste sa zbláznili?? O.o ďakujem ♥♥♥

With love

→ Muffin ♥

Heartbreak girl [TB] POZASTAVENÉTahanan ng mga kuwento. Tumuklas ngayon