Ups?

114 9 0
                                    

Zobudila som sa o piatej, presne na čas. Zbehla som do kúpeľne a rýchlo sa umyla. Nakukla som do babkinej izby, či ešte spí. Potom som si išla urobiť raňajky, ktoré sa skladali zo zeleného čaju a müsli. Šupla som to do seba, čo mi trvalo približne pól hodinu a musela som sa prezliecť. Zobrala som si veci a už bolo šesť. Mala som ešte hodinu, kým mi príde autobus ale chcela som ísť ešte do knižnice pre zopár kníh... Keď som bola na odchode pípol mi mobil. Bola to SMS od Lukeovej mamy. On si myslí, že stále neviem ako sa volá ale jeho mama mi to včera povedala a aj sme si vymenili čísla, keby sa náhodou niečo zmenilo aby som nechodila zbytočne. Jeho mama je veľmi milá ale on akoby mal srdce z kameňa a ešte k tomu je lenivý a nechce sa učiť.

Keď som prišla do knižnice všade vládlo ticho a prirodzený pach z kníh. Keď som ho uvidela stáť pri polici s knihou v ruke dosť ma to zarazilo. Prišla som k nemu a hľadela som mu priamo do očí. Bol to môj bývalý kamoš, ak sa to tak dá nazvať.

,,O čo sa snažíš?" podpichla som ho. Keď ma uvidel potmehútsky sa zasmial.

,,Prečítať tú knihu!?" ironicky poznamenal.

,,Dobre vieš, že v utorok chodím do knižnice, a každý utorok!" prebodla som ho pohľadom.

,,No a? Ja musím prečítať túto blbú knihu a ty mňa už nezaujímaš!" rázne povedal a znovu sa pozrel do knihy.

,,Naozaj? Tým lepšie pre mňa, aspoň sa nebudem môcť pozerať do tvojho nechutného ksichtu!" v duchu som sa smiala nad mojou poznámkou ale navonok som mala kamennú tvár. Cítila som jeho pohľad, keď som sa otočila.

Luke

,,Čaute!" bez emócie som sa pozdravil rodičom pri odchode z domu. Našťastie sa obidvaja bratia odsťahovali, aspoň nemusím počúvať ich otravné pripomienky. Nečakal som na odpoveď a ponáhľal sa na bus, bolo 6:58 a ja som bol len na začiatku cesty.

Keď som tam prišiel autobus už bol na odchode ale zastavil som ho. Autobusár nevychal poznámku o tom, že ma nabudúce nepustí a trápne kecy... Sadol som si na to miesto ked vždy ale tú babu som nikde nevidel. Nechal som to tak a pozeral von oknom. Keď zastavil pri tej uličke ihneď som vystúpil a z vačku čiernych skinny jeans som vytiahol cigarety.

,,Odkedy fajčíte, pán Hemmings?" ozvalo sa za mnou. Keď som sa otočil uvidel som našu profesorku literatúry, máme s ňou prvú hodinu. Rýchlo som ju pustil a topánkou zadusil.

,,Ehm.. Viete.. To bolo len teraz, chcel som to skúsiť.." habkal som a ona sršala hnevom, alebo nie!?

,,Nateraz máte odpustené, ale ak Vás ešte raz prichytím s tou vecou v ruke, tak..."

,,Už nebudem fajčiť." presviedčal som ju, aj keď som klamal sebe aj jej zhltla mi to.

Vošiel som do hlučnej triedy a sadol si na svoje miesto, vzadu. Do triedy vošla učiteľky aj s.. S tou babou!? Vôbec si ma nevšimla a venovala sa učiteľke.

,,Žiaci, dnes k nám prišla slečna Blitzen z vedľajšej školy. Učili sa tam o príbehu, ktorý všetci veľmi dobre poznáte. My sme si ho prešli len raz ale mali sme to šťastie a poslali k nám dvoch úžasných študentov. Viac to nebudem obkecávať, nech sa páči slečna Blitzen." tá profesorka ma vôbec nezaujímala, pozeral som sa len na ňu.

,,Ďakujem, pani profesorka. Volám sa Teri Blitzen a spolu s Jackom, mojím spolužiakom sme sem prišli aby sme vám otvorili oči, alebo skôr srdcia Rómea a Júlie... Tento príbeh sme si prešli niekoľkokrát a môžem povedať, že je to naozaj pekné..."

,,Takže čaute, volám sa Jack Daniels a ako Teri povedala, sme spolužiaci. Mňa zo začiatku tento príbeh vôbec nezujímal ale naša pani profesorka nielen mne, ale aj ostatným otvorila oči..." začal tam kecať o tom ako to bolo a prebiehalo, čo zabralo hneď prvú hodinu. Profesorka vysvetlila, že to bude trvať ešte jednu hodinu, takže sa nám na dnes prehodí rozvrh.

Cez prestávku, ktorá trvala 5 minút si tam niečo rozoberali a kecali.. Keď zazvonilo všetci sa dali do pozoru a uprene hľadeli na Teri. Baby hľadeli závisťou a chalani nadržanosťou. Bolo to fakt týranie, moje týranie... V polovici hodiny sa postavila jedna baba, ktorej meno vôbec neviem a vypýtala sa na WC. Profesorka jej to samozrejme nedovolila...

,,Fajn! Ale nebudem počúvať toto namyslené, nudné decko!" triedou sa ozvalo hlasné ó. A odišla z triedy von. Pochybujem, že sa vôbec vráti.

,,Prepáčte pani profesorka, ja.." začala sa Teri ospravedlňovať ani neviem začo.

,,Vy mi prepáčte, môžete pokračovať." milo sa na ňu usmiala a niečo pošepkala tomu Jackovi.

,,Ospravedlníte nás na chvíľku?" po chvíli sa spýtal. Súhlasila a odišli na chodbu. Potom vyšiel ale iba on a niečo povedal profesorke, tá prikývla a začal baliť veci.

Teri

Keď som počula tú babu ako mi nadávala musela som to predýchať. Jack to vybavil a odišli sme naspäť do našej školy. Vôbec som nečakala, že Jack so mnou prehovorí, keďže sa celá škola odmieta so mnou baviť.

,,Teri, stoj!" okríkol ma keď som bola 20 krokov pred ním.

,,Musíme ísť do školy, a vysvetliť im čo sa stalo... Ja som to celé zmrvila!" po líci mi stiekla slza ale otočila som sa aby to nevidel a rýchlo ju zotrela. Chytil ma za rameno a otočil.

,,Zmrvila si to, ale hádam ťa nevyhodia." uchechtol sa a pokračovali sme v ceste.

Seruus ♥
Som tu s novou časťou, I hope U like it :)
Kždý vote, comment poteší, to je jasné :D
Snažím sa vydávať časti čo najviac ale nemám žiadne nápady, depka ala no inspiration!
Snáď ma chápete a teším sa ako malá keď vidím ten rastúci počet reads :3
→ Muffin ♥

Heartbreak girl [TB] POZASTAVENÉHikayelerin yaşadığı yer. Şimdi keşfedin