Láska na biku

Untitled Part 8

"Zdravím, som Grace, volala som s vami."
"Jasné jasné. Sadni si."

Zamiešala karty a predložila ich predomňa. 

"Stala sa ti strašná vec ako vidím. Pri športe sa ti stalo niečo strašné. Druhá osoba nechce odísť na druhú stranu. Stále ťa obťažuje. Je to tak?"

"Áno. Zjavuje sa mi v snoch."

"Hovorila si s ním?"

"Nie."

"A poznala si ho?"

"Nie."

"Ale vyzerá to, že on teba áno."

"Si známa športovkyňa?"

"Ani nie. Ale raz som bola v časopise. Možno ma občas vidával v bikeparku, pokiaľ tam chodil často."

"Musíš sa s ním porozprávať a poslať ho preč. Vysvetliť mu, že ty za to nemôžeš. Nemôže tu zostať večne."

"Čo ak ma neposlúchne?"

"Bude musieť. Ak nie, skúsiš ho vyvolať ako ducha. Potom ho ale nezabudni odvolať."

"Dobre, skúsim to."

"No poďme ďalej. Niekomu stále beháš po rozume. Nie je ti nikto z rodiny a je mužského pohlavia. Zachránil ti život.."

"Čože??? Neviete jeho meno??"

"To ti neviem povedať. Pred nedávnom sa ti však stalo niečo zlé a on ti tam zachránil život. Zavolal záchranku a podal prvú pomoc."

"O môj bože!"

"Poďme ďalej. Niekoho si strašne zranila a trápi sa kvôli tebe. Ty si však myslíš že je to úplne inak. Je okolo teba dosť negatívnej energie. Plynie z niekoho, koho si nedávno spoznala...."

Povedala mi ešte nejaké veci a pobrala som sa domov. Začala som pátrať po niekom, kto mi zachránil život. Písala som kamošom a hocikomu, no nikto to nevedel. Ako to je sakra možné? Nakoniec som sa rozhodla, že pôjdem spať. 
Na druhý deň som pátrala ďalej. Nakoniec mi bufetárka hovorila, že tam videla nejakého chalana a môže mi zistiť jeho meno. Potešila som sa. 
Poobede som sa vybrala do kaviarne za Miou. 

"Vymyslela si niečo nové?"
"Nie a ty?"
"Nie. Zistila som len kde pracujú ich rodičia. Mama je spisovateľka a otec automechanik. Dnes je zase u nás.. Neviem čo mám robiť. Stále mi len nadáva a občas ma zbije."

"A to s tým Tim nič nerobí???"
"Nie. Minule jej akurát vynadal. Pohádali sa a ona odišla. Do pol hodiny bola späť a ospravedlňovala sa.."

Pípol mi mobil. Linda, bufetárka z bikeparku, mi poslala SMS. Stálo v nej: "Čau Grace, mám to. Filip Krešecký..." Bolo tam dopísané aj jeho číslo. Potešila som sa. s Miou sme si šli sadnúť do parku a zavolala som mu. Zdvihol to milý hlas.

"Ehm, z-zdravím. Je tam Filip Krešecký?"
"Áno. Kto tam je?"
"Ja som Grace. Grace Plestová. Zachránil si mi život."
"Aha. Hovoríš o bikeparku, však?"
"Áno. Čo by si povedal keby som ťa niekam pozvala? Bolo by to ako poďakovanie. Mohli by sme sa stretnúť napríklad v meste, čo povieš?"
"To by mi vyhovovalo. Zajtra o tretej na námestí v kaviarni?"
"Dobre. Vidíme sa."

S nadšením som zložila. Mie som všetko povedala. Na Tima a Šajlu sme sa teraz vybodli. Išla som domov. Dala som si vaňu. Potom som zaliezla do postele a dala si večeru. 
Keď som zapla fb, všade boli samé články o mne a o tom čo sa stalo. Sklopila som noťas, zapla telku a pozerala dokým som nezaspala. 

Ráno som vstala pred obedom. Najedla som sa a poupratovala. Hodinku pred tým, ako mi odchádzal autobus som sa začala chystať. Preboha, čo si oblečiem?
Prehrabala som celú skriňu. Nakoniec som si obliekla šortky tielko a "pončo" alebo ako to nazvať. K tomu som si samozrejme obula tenisky. 
Kým som našla kaviareň chvíľku mi to trvalo a tak som asi päť minút meškala. 
Potom ma napadlo, že vlastne ani neviem ako vyzerá. Ja blbá! Prečo som si aspoň nepozrela jeho fb! Keď som prišla ku kaviarni, začala som panikáriť.
Avšak, zrazu na mňa niekto zakričal a zamával mi. Keď som ho uvidela, vyrazilo mi dych..