Ľudia! Prosím vás, ešte raz si prečítajte koniec minulej časti, pretože som to trošku pozmenila. :) Ďakujem!
"Prečo si nedávala pozor? Prečo si mi to urobila?"
"Čo som ti urobila? A kto si?"
"Zabila si ma." Chytil ma za ruku ktorá mi celá zčernala.
V tom ma strhlo. Zobudila som sa cela spotená a zadýchaná v nemocnici. Nikto okrem mňa tam nebol. V tom tam vošla mama.
"Oh bože! Si v poriadku? Je ti lepšie?"
"Čo sa stalo?"
"Zrazila si sa s nejakým chalanom.."
V tom prišiel doktor.
"Prepáčte, ale nemáte tu čo robiť. Okamžite opustite túto miestnosť!"
"Prečo? Veď je to predsa moja dcéra!"
"Mňa to nezaujíma! Okamžite opustite túto miestnosť, lebo na vás zavolám ochranku!"
Tentoraz mama poslúchla a odišla.
"Ako sa cítiš?" prišiel ku mne doktor a začal pozerať do papierov.
"Fajn, akurát že ma všetko bolí."
"To je dosť samozrejmé, keďže si zažila dosť zlý pád."
"Čo mi vlastne je?"
"Máš puknuté koleno, zlomené zápästie, slabý otras mozgu a pár ďaľších rozmiliaždených kostí. A ešte ktomu, si bola štyri dni v kóme."
"Čože?? Až štyri dni??"
"Hej."
"Čo je s tým chalanom?"
"Neviem.."
"Keď to budete vedieť, poviete mi to?"
"Samozrejme."
Zase som tam zostala sama. Bola mi zle od žalúdka a bolela ma hlava.
Zaspala som. Zase v tom sne bol ten chalan. Kráčal za mňou. Ja som išla stále rovno. Nevedela som kde som. Zrazu začal utekať. Začala som utekať aj ja. Utekala som dlho, no už som nevládala s dychom. V tom ma zhodil na zem.
"No čo, dúfam že si so sebou spokojná."
Zase som sa prebudila. Zadýchaná a spotená.
Vôbec ničomu som nechápala. Celú noc som nespala. Stále som nemala povolené návštevy, tak som sa docela nudila. V tom som si všimla na nočnom stolíku môj mobil. Žeby mi ho doniesla mama?
Zapla som si facebook. Mala som tam strašne veľa správ. Asi sa môj pád stal populárnym. Dokonca som tam mala aj žiadosti o priateľstvo. V tom som zbadala na nástenke článok. V bikeparku sa zabil chlapec! Počkať. Stalo sa to predsa v ten deň čo som spadla. Nedalo mi to a tak som pátrala. Nakoniec som našla stránku, kde to všetko bolo. Zrazila som sa s ním a on zomrel! Pane bože! Veď ja som ho zabila!
Potom, čo som videla jeho fotku, mi to doplo. Ten istý chalan sa mi zjavoval v snoch..Rozplakala som sa.. Zabila som toho chalana! Vzlykala som sa vyčítala si to. Nevedela som čo mám robiť.
Nespala som asi dva dni. Vždy, keď som zaspala, snívalo sa mi o ňom a po chvíľke som sa zobudila. Nakoniec som si vypýtala od doktora lieky na spanie. Nepomohli mi. Stále sa mi snívalo len o ňom. Nevedela som čo mám robiť..
Po ôsmych týždňoch ma prepustili z nemocnice.. Keď som prišla domov, vedela som čo prvé mám urobiť. Našla som si na nete vešticu a vybrala som sa tam...
![](https://img.wattpad.com/cover/47621000-288-k873371.jpg)
أنت تقرأ
Láska na biku
عاطفيةVolám sa Grace a mám 16 rokov. Niesom ako ostatné dievčatá, že keď uvidia chalana tak sú celé bez seba a podobne. Ja, s chalanmi vyrastám. Nadovšetko milujem svoj bike a k tomu samozrejme patria chalani. Stále chodím po pretekoch v zjazdoch, vo voľ...