Kik

*Epilóg*

"Takže teraz je všetko v pohode?" Položil mi otázku, ktorú som síce očakávala, ale odpoveďou naňu som si ešte nebola taká istá. "Ja, no neviem." Odtiahla som sa od neho a pozrela mu do očí. "Myslel som, že-" Než stihol vôbec niečo povedať zastavila som ho. "Aj ja som si to myslela, keď som ťa objala, ale teraz už nič nebude ako predtým." Povzdychla som si a sklopila hlavu. "Prečo nie? Veď, ja som stále ten istý človek Lacey. Nič sa nezmenilo, len to, že mám trochu odlišný život, ale všetko ostatné je také isté." Nadvihol mi hlavu a pozrel mi hlboko do očí. "Stále som ten chalan, ktorý ti písal hlúposti a ani si neuvedomoval, čo sú to za kraviny a, že som sa pomaly, ale isto zaľúbil. Spoznal som niekoho koho už nechcem stratiť a to si ty Lacey. Prosím odpusť mi to a ja ti sľubujem, že už nikdy ti nezaklamem." Pozeral sa namňa s nádejou v očiach, no ja som naňho len nemo pozerala. Tým, čo povedal mi celkom vyrazil dych a nevedela som, ako reagovať. Bolo to tak krásne povedané, ale zároveň mätúce, pretože som nevedela, čo chcem. Nevedela som či si ho zaslúžim. Pretože po tom, čo mi teraz povedal som vedela, že to myslí vážne a, že svoj sľub aj určite dodrží. "Prosím Lacey, len chcem, aby sme boli znovu aspoň kamaráti." Povedal a priblížil sa kumne. Chvíľu sme tam len tak stáli a pozerali na seba, no potom som sa rozhodla, že konečne niečo poviem. Než som, ale stihla čokoľvek povedať prerušil aj tú už malú medzeru medzi nami a pritisol svoje pery na tie moje. Vtedy som už nevnímala vôbec nič. Bola som tam len ja a on, a naše pery pohybujúce sa v jednom rytme. Cítila som jeho teplé ruky, ako ma chytajú za boky a pomaly si ma priťahujú ešte bližšie. Vôbec som nevedela, čo to robím. Chcela som prestať a odtiahuť sa, no namiesto toho som len obmotala ruky okolo jeho krku. Cítila som v bruchu asi milión motýlikov. Takto som sa ešte nikdy necítila a nechcela som, aby sa to vôbec niekedy skončilo, ale kvôli dochádzajúcemu kyslíku sme sa obaja museli odtiahnuť. Pozrela som sa do tých jeho smaragdov. "Milujem ťa Lacey a nech už sa rozhodneš akokoľvek nikdy neprestanem." Povedal tichým hlasom a pozeral mi do očí tak isto, ako aj ja jemu. Ako sa mám rozhodnúť? To, čo sa práve stalo bolo neskutočne úžasné a ešte nikdy som sa takto necítila, ale bolo by to až príliš jednoduché. "Začnime odznovu." Navrhla som. V hlave sa mi to zdalo, ako celkom dobrý nápad, no keď som to vyslovila nahlas už mi to tak nepripadalo. "Ako som už povedal urobím čokoľvek." Usmiala som sa a objala ho. Neskôr sme sa však odtiahli a Harry vytiahol svoj telefón. Niečo tam naťukal a po chvíli mi pípol telefón.

Cupcake: Ahoj máš sa?

Doširoka som sa usmiala. A on tiež.

Nugget: Ahoj, celkom to ide ty?

Začali sme odznovu. Úplne odznovu. Síce viem, že to skončí tým, čo sme robili pred chvíľou, ale presne v to som aj dúfala. Nechcela som, aby to bolo jednoduché a teraz to bude dokonalé. Skončíme tam kde pred chvíľou a presne to je to, čo aj chcem, pretože ho neskutočne milujem.

Aloha girlsss! :D Takže toto je moje posledné Aloha pri tomto príbehu:(. Dúfam, že budete s epilógom spokojný, lebo ja celkom som :). Ak ste očakávali iný koniec tak pardon, ale mne to takto sedelo:). Takže naposledy by som sa chcela poďakovať za 2k+ prečítaní za všetky votes a komentáre. Ani neviete, ako veľa to premňa znamená:3. Takže ešte jedno veľké ĎAKUJEM všetkým mojim čitateľom a dúfam, že primne ešte ostanete, lebo chystám novú story tak dúfam, že bude mať aspoň taký úspech ako Kik. :3 Ak by ste chceli tak vám potom hodím link do komentáru, keď pridám prológ len sa ozvite v komentároch, či to niekto bude chcieť čítať:). To už je odomňa všetko takže bye bye :*
All the love
Jennxx