Unesená

4.

Prešiel ďalší týždeň a ja tu stále trčím. Už som sa aj pokúšala vylomiť mreže na oknách, ale márne. Veď čo som mala čakať? Nemám tu ani základné hygienické potreby. Ešte aj toaletný papier som si musela vydobiť. Izba je tmavá, nevymaľovaná, všade samé pavučiny a WC je ešte horšie. Záchod je špinavý, zanedbaný. Mám tam malé umývadlo. Nad ním prasknuté zrkadlo a toaletná skrinka. Myslela som si, že v ňom je šampón, alebo mydlo, ale našla som tam len balík prezervatív. No jasné, kašľať na mydlo, kondómy sú hlavné. Rada by som sa konečne osprchovala, no po tom, čo som sa pokúsila ujsť mi vôbec nedôverujú. Niežeby mi predtým dôverovali, ale aspoň mi nepodávali jedlo cez otvor vo dverách.

Rana na líci mi už pomaly odpucháva a začína sa hojiť. Ale psychicky na tom začínam byť zle. Potrebujem sa už konečne s niekým rozprávať, inak sa zbláznim. Stále síce načúvam za dverami rádio, ale ani to nie je nič moc. Keď dva týždne v kuse počúvate rádio, "trocha" sa to omrzí. Ani jesť mi už nechutí. V kuse len ovsená kaša, alebo suchý chlieb s maslom.

V premýšľaní ma vyrušilo šťuknutie zámky. Otvorili sa dvere a dnu vošiel ten, čo ma minulý týždeň tak zmlátil (zatiaľ som nezistila jeho prezývku). Rýchlo som vstala.

"Ako sa ti tu páči princezná?" spýtal sa škodoradostne.

"Nemôžem si sťažovať. Inak by si ma zase zmlátil!" odpovedala som tiež škodoradostne.

"Takto sa ty so mnou rozprávať nebudeš! Zabudla si, čo som ti povedal minule?!"

"Nejak si nespomínam, osviež mi pamäť." zaškerila som sa.

"Povedal som, že až ma nabudúce vyprovokuješ, tak až vtedy zistíš, čoho som schopný!"

"Aha, no, mne je to jedno." viem, že by som mala prestať, ale ja si od neho nič nenechám vravieť.

Vyzeral naštvane, ale trochu sa ukľudnil.

"Takto by si so mnou nemala rozprávať." napomenul ma.

Na toto som sa naštvala:

"S takou špinou ako si ty si budem rozprávať ako chcem! Nevieš nič iné, len ubližovať!"

Myslela som, že ho tým naštvem, no ona sa len pousmial a zamkol dvere. Znervóznela som, ale nedala som to na sebe poznať.

"Ty si nepoučiteľná, čo?" pomalými krokmi sa začal ku mne približovať. Stála som pri stene, takže som nemohla cúvať.

Bol pri mne a znovu ma svojim telom pritisol ku stene a chytil mi ruky.

"Myslíš si, že sa nechám manipulovať nejakou kravou?! Myslíš si, že ty tu zo mňa budeš robiť kokota?!" odrazu zvreskol.

No ja som sa nenechala vyviesť z miery.

"A čo mi spravíš?!" začala som naňho vrieskať, "znovu ma udrieš, ako minule?! Ty si vravíš chlap?! Si zbabelec!"

"Naozaj?" spýtal sa znova už pokojne.

"Nič iné nevieš!" dodala som.

Usmial sa.

"Vážne?" odhrnul mi vlasy.

"Vážne nič iné neviem?" priblížil sa mi k tvári.

Naklonil sa mi k uchu a zašepkal:

"Ja ti ukážem, čo všetko viem." a začal ma bozkávať na krku.

Celým telom mi prebehla triaška. Chcela som ho od seba odtrhnúť, ale ruky mi pevne držal. Šla som ho kopnúť medzi nohy, no ani tými som nemohla pohnúť. Bol na mne prilepený ako pijavica. Pomaly ma bozkával od krku, až sa dostal na líce.