You changed my life

~Chce to zmenu~

,,Alice, večera!" zakričala na mňa mama z kuchyne. Bývam iba s mamou v malom dvoj-izbovom byte. Môj otec a sestra tragicky zahynuli pri autonehode, ktorá sa stala pred troma rokmi. Odvtedy s mamou trávim veľmi málo času, pretože stále pracuje, aby sme mali z čoho vyžiť. Vlastne som s ňou iba večer a v nedele, ale to tiež nie vždy. Ráno odchádza ešte skôr ako ja vstanem.

,,Čo bolo v škole?" zaujímala sa.

,,Nič..." jednoducho som odpovedala a venovala sa jedľu. Nie že by som mala s mamou zlý vzťah, ale nie je ani najlepší, keďže som s ňou veľmi málo, tak málo aj o mne vie. Vôbec netuší, že nemám žiadne záujmy a kamarátov, že hneď ako sa vrátim zo školy som iba doma. Ja jej to na nos vešať nechcem, má dosť svojich problémov, nie ešte aby mala riešiť aj tie moje.

,,Ďakujem, bolo to dobré." pochválila som ju a zavrela sa znova do svojej komnaty. Zvalila som sa na posteľ a začala vzlykať a plakať. Prečo ja musím mať práve takýto život? Prečo? Keby mám aspoň sestru, alebo skvelú rodinu. No ani to nemám. Nemám nič... Ukľudnila som sa, poutierala si slzy a vzala do rúk knihu od Johna Greena. Jeho knihy milujem a vždy pri nich zabudnem na svoje problémy, nie len pri jeho knihách ale aj pri všetkých. Čítala som a čítala, dokým som nezaspala.

,,Píp, píp, píp." hlásil sa mi budík a ja som ho vypla. Vstala som z postele a šla rovno do kúpelne. Pozerám sa do zrkadla. Mala by som niečo so sebou robiť...pomyslela som si. Vlasy mám ako slamu a totálne bez života, oči opuchnuté a na tvári akné. Teraz na to, ale nie je čas. Potrebujem zmenu... Možno sa tým zmením aj ja. Možno... Vyzliekla som sa z pyžama a vstúpila so sprchy. Teplé kvapky vody znova stekali po mojom tele. Rozotrela som po ňom aj sprchový gél a znova nechala stekať kvapky po mne. Vyliezla som zo sprchy, schmatla osušku a utrela sa do sucha. Obliekla som si svoje obyčajné oblečenie. Rifle, tričko a mikinu. To čo vždy... Opláchla som si tvár a vyčistila si zuby. Vlasy som si zopla do drdola a vyšla z kúpelne. Neraňajkujem, takže som len schmatla tašku a pomalým tempom šla do školy. Nevnímala som okolie, nevnímala som nič, len som hľadela do zeme a kráčala. Prišla som k môjmu nenávidenému miestu v celom meste a vstúpila doň. Všade po chodbe boli skupinky tínedžerov, vyzerajúcich šťastne aj keď sú v škole, no majú tu kamarátov. Odomkla som svoju skrinku, vhodila do nej tašku, schmatla učebnicu fyziky a šla do triedy. Porozhliadla som sa po triede a šla do svojej lavice na konci triedy.

,,Alice Foot k tabuli! Máš tu samé päťky a štvorky, čo chceš na vysvedčení? Hádam nechceš prepadnúť?" zakričal po mne profesor a ja som v tichosti vstala a podišla k tabuli. Aspoň učitelia si ma tu všímali, keď nie ostatní.

,,Vymenuj všetky fyzikálne veličiny, ktoré poznáš." vyzval ma a ja som nemo hľadela von z okna.

,,Nevieš?" spýtal sa a ja som pokrútila hlavou, že neviem.

,,Choď si sadnúť. Po hodine sa porozprávame." poslúchla som a šla na svoje miesto. 

Zazvonil školský zvonček, na znak ukončenia hodiny. Všetci sa rozleteli von z triedy až na mňa a profesora. ten ku mne podišiel a vzdychol si.

,,Alice, viem, že to máš ťažké, ale aspoň sa uč. Čo chceš robiť, keď budeš dospelá, hmmm?" uprel na mňa skúmavý pohľad. Ja som len mykla plecami.

,,Alice, nechcem aby si prepadla. Prečo ti niektoré predmety idú a niektoré nie? Veď sa uč aj na ostatní, nie len na tie čo ťa bavia. Na ďalšej hodine ťa preskúšam, za dnešok nebudeš mať nič. Ale prosím ťa uč sa, hádam nechceš prepadnúť..." s týmito slovami sa otočil a odkráčal von z triedy. Nemôžem sa stále len učiť a učiť... Viem, že fyzika mi nejde a mám z nej hrozné známky, ale keď ja to nechápem a nebaví ma to. Takýto život ma nebaví... Rozhodla som sa, že hneď po škole pôjdem do drogérie a niečo so sebou spravím, kúpim si nejakú lacnú farbu na vlasy, nejaký lacný šampón, nech ich nemám také sklesnuté. A možno si kúpim aj niečo na pleť. Síce mám v peňaženke len pätnásť libier, no aj za to sa dá niečo kúpiť. Tak ako som sa rozhodla, som aj spravila. Šla som do mesta a očami hľadala drogériu. Do mesta často nechodím, preto sa tu ani nevyznám. Á, tam je! Vstúpila som a šla som do oddelenia s vlasovými prípravkami. Wau! Toľko rôznych odtieňov hnedej na vlasy. Ako si mám z toho vybrať? Orieškovú alebo gaštanovú? Gaštanovú! Tak, farbu mám, teraz nejaký šampón na osvieženie mojich nudných vlasov. Áá, tento by mohol byť ten správny. Schmatla som do rúk šampón s vôňou granátového jablka a vložila ho do košíka k farbe. Pomaly som prechádzala regálmi až som došla k regálu s krémami na tvár, kde som si jeden vzala a potom som šla k mejkapom a inými blbosťami na tvár. Vzala som si špirálu, lesk a púder. So svojim nákupom som šla k pokladni, kde mi to pani postupne nablokovala. 

,,Šesť, päťdesiat." vypýtala si odo mňa predavačka. To som až toľko šetrila? Podala som predavačke peniaze a odišla som. Hodilo by sa mi aj niečo na oblečenie, nemôžem nosiť stále to isté...No nemám veľa peňazí... Postupne som chodila po obchodoch, no nič ma tam nezaujalo a aj keď áno, tak to bolo príliš drahé. Rozhodla som sa, že pôjdem do secondhandu v našej štvrti.

,,Ahoj, Alice. Dlho som ťa nevidela, ako sa máš?" spýtala sa ma predavačka v secondhande. 

,,Ale, ujde to." odpovedala som a rozhliadala sa po tovare. Predtým som sem chodila dosť často, ale to bolo predtým... Posledného polroka, čo som na strednej, som nemala na nič náladu. Predtým to bolo iné... Mala som kamarátky zo základnej školy, bola som viac obľúbená, tam nezáležalo na vzhľade alebo na peniazoch. Proste to boli pravé kamarátky. No na konci základnej sme sa rozdelili a odvtedy sme sa nevideli... 

Veľa ľudí nenakupuje v secondhande, pretože si pomyslí, že tam sú škaredé veci, ktoré nosil niekto iný. Síce to nosil predtým niekto iný a niektoré veci sú tu aj škaredé, ale dajú sa tu nájsť aj naozaj pekné veci, najmä keď to tu poznáte a viete kde sú tie najlepšie veci. A najmä to nie je drahé. Kúpila som si pekný sveter za dve libry a čierne legíny, tiež za dve libry. S taškou plnou nových vecí som sa vrátila domov. Ani som si neuvedomila, koľko som tam strávila. Bolo šesť hodín a mama akurát prišla domov z práce.

,,Ahoj, Al! Bola si s kamarátkami?" spýtala sa ma mama, keď som vošla domov.

,,Nie... Bola som sama kúpiť si niečo nové." usmiala som sa na ňu a ona ma objala.

,,Bude to lepšie, neboj... Pretože ma povýšili." zvrieskla a dala mi pusu na líce.

,,Jee, mami to je skvelé." tešila som sa s ňou a objala ju. Aspoň niečo sa zlepšilo...

,,Mami? Pomôžeš mi nafarbiť si vlasy a niečo spraviť so svojou tvárou?" spýtala som sa. Dlho som s mamou nič nerobila, dlho som sa s ňou nerozprávala o všelijakých veciach o akých sa väčšinou rozprávajú dievčatá v mojom veku so svojou mamou. A keďže dnes sme mali obidve lepšie nálady, tak som sa rozhodla stráviť s ňou pekný večer.

,,Ale jasné, miláčik. Ukáž akú farbu si si vybrala?" hrabala sa mi v taške.

,,Jéé, tá je pekná. Určite ti bude svedčať, tak poď..." vyzvala ma a ja som vzala tašku s ostatnými vecami z drogérie. V kúpeľni mi mama umyla vlasy novým šampónom a zafarbila ich. Potom mi na pleť naniesla krém a vlasy znova zmyla vodou. 

,,Wow! Aká si krásna, taká iná. Strašne ti to pristane." pochválila ma mama, keď som sa prehliadala v zrkadle. Naozaj som bola iná, vyzerala som plnšia života. Vyzerala som pekne.

,,Ďakujem, mami!!" objímala som ju. 

Večer som si ľahla do postele a premýšľala. Ako na to zareagujú v škole? Všimnú si ma? Alebo to bude tak ako doteraz? Čo keď si ma všimnú a začnú mi robiť zle? Alebo čo keď si ma obľúbia? Tekéto otázky mi vírili hlavou až pokým som nezaspala.

Je tu prvá kapitola, ako sa vám páči tento príbeh? Mám pokračovať? Poteší ma každý názor a každý vote a každé prečítanie. Čo myslíte, ako na ňu zareagujú v škole?

P.S.: Nebojte sa, budem pridávať aj druhý príbeh a budem sa snažiť čo najčastejšie. No počítajte s tým, že keď začne škola, nebude to už tak často... :)

Honey202