You changed my life

~Domček~

,,Tak my ideme, ahojte!" pozdravili nás Kara s Kevinom a odišli. Dohodli sa, že pôjdu do kina. Chcú byť sami...

,,Tak kam pôjdeme my?" spýtal sa ma Lucas.

,,Nechám sa prekvapiť..." usmiala som sa. Lucas ma chytil za ruku a niekam ťahal. Dlho sme kráčali a ja som už ani netušila, kde sme a vôbec ani to kam ideme. Zrazu sme prišli na lúku, kde nebolo nikoho.

,,Čo tu budeme robiť?" spýtala som sa ho.

,,Počkaj...Vidíš tam ten strom?" Prikývla som.

,,Tak na tom strome je môj bunker. Postavil som si ho pred rokom. Vždy som si tam utrieďoval myšlienky a rozmýšľal o svojom v živote, o škole, o všetkom... Nikto o tom nevie, teda až na teba a mňa... Nikomu to prosím nepovedz."

,,Wow! Nechápem ako sa o tom nikto nedozvedel, veď musel si niečo hovoriť svojim rodičom a Kare. Čo si im hovoril, že kam chodíš?"

,,Hovoril som im, že idem behať alebo si zahrať futbal s kamarátmi, proste som si vymýšľal... Poď." ťahal ma do bunkru. Vyšla som po drevenom rebríku a vstúpila do malého domčeka na strome, celého z dreva. Bolo to tam také útulné... Síce malé, ale stačilo to. Vlastne tam nič nebolo, iba pár papierov, pero a deka. Nič viac.

,,Počkaj ma tu... O chvíľu som späť." oznámil mi zrazu.

,,Počkaj! Kam ideš?" zakričala som za ním, no nepočul ma a zmizol... Trochu som sa bála ostať tam sama. Predsa len tam naokolo nebolo ani jedného človeka. Vzala som popísaný papier a začala ho čítať.

Dnes som ju videl znova. Je tak krásna... Chodí o ročník nižšie. Je naozaj nádherná. No v modrých očiach vidieť smútok a osamelosť... S nikým sa nebaví, stále je sama. Toľkokrát som sa jej chcel prihovoriť, no nemal som odvahu. Bál som sa, že ma odmietne, že jej nebudem sympatický... Už som sa jej chystal niečo povedať, no vždy ma niečo prerušila, buď zvonček alebo Kara... Asi to tak osud chcel... Možno sa mi tým snaží naznačiť, že to nie je dobrý nápad alebo čo. Preto to vzdávam a viac to skúšať nebudem. Síce je mi jej ľúto, že sa s ňou nikto nebaví, ale čo keby ma odmietla? Asi by som to nezvládol...

Rozmýšľala som o kom to písal... Vzala som ďalší papier a pustila sa znovu do čítania.

Nedokážem jej povedať ani slovo... Chcem ju ochrániť no nedokážem to... Začali sa o nej šíriť rôzne nechutné veci. Ja im neverím, pretože viem, že sú to len školské kecy. Nikto ju tu nemá rád, okrem mňa. No ona to nevie. Dnes, keď som šiel sem som videl ako ju Dano uráža a tlačí ju k stene. Rozmýšľal som či sa jej zastanem alebo nie. Nechcel som aby sa aj o mne začali šíriť nechutné reči, no nedokázal som sa pozerať na to ako jej ubližuje. Keď som šiel okolo nedalo mi to a zastal som sa jej. Danovi kamaráti sa však som mnou začali biť. Nebol som taký silný ako oni, preto som mal aj celú tvár zakrvavenú. To dievča sa mi ponúklo, že mi to ošetrí... veľmi rád som jej ponuku prijal a šiel k nej domov. Mali to tam síce maličké, ale útulné... začali mi ošetrovať tvár... Mala tak nádherné modré oči. Nemohol som sa však na ňu pozerať, odhalila by ma a zistila by, že sa mi páči. Odolával som jej očiam. Dozvedel som sa, že sa volá Alice. Také nádherné meno. Ale ja blbec, som jej povedal, že musím ísť a takým tónom, že už určite so mnou nebude chcieť hovoriť! Som blbec! Viem to! Našťastie mám toto miesto, kde vždy napíšem svoje pocity na papier a uľaví sa mi... Nemám nikoho, komu by som to všetko mohol povedať. Nemám kamarátov, ktorým dôverujem. Síce sa so mnou pár ľudí v triede baví, ale vidím v nich faloš...

Nemohla som tomu uveriť. On písal o mne... Ja som sa mu páčila už skôr, tak ako aj on mne. Mal rovnaký problém ako ja. Zrazu sa Lucas vrátil do domčeka aj s kvetmi v rukách. Vrhla som sa naňho a poriadne ho objala.

,,Čo sa stalo?" nechápal.

,,Milujem ťa!"

,,Aj ja teba..." dal mi pusu a podal mi kvety do rúk.

,,Ty si to čítala, však?" Prikývla som. Lucas sa začervenal.

,,Nevedela som, že sa ti páčim už tak dlho...Ľúbim ťa..." začala som ho bozkávať a on mňa tiež. Všade naokolo bolo ticho... Bozkávali sme sa a ja ani neviem prečo som mu začala vyzliekať tričko. Bozkávala som ho na krku. Lucas mi tiež vyzliekol tričko a začal ma bozkávať na krku, neskôr šiel nižšie a nižšie. Bozkával ma na prsiach a rukami prešiel k zapínaní podprsenky a rozopol mi ju. Začali sme sa bozkávať viac a viac. Nakoniec sme skončili úplne nahý...

,,Milujem ťa!" povedala som mu pomedzi vzdychy. Mal tak krásne telo. Bozkávala som mu každý jeden sval na jeho tele. Neskôr sme si to vymenili a on ma tiež po celom tele vybozkával. Po všetkom sme ostali na sebe ležať úplne nahý. Milujem ho... Tento domček bude pre mňa a určite aj preňho skvelou spomienkou. Prerušil nás vyzváňajúci mobil. Mama. Veď dnes má prísť ten Greg! Ja som zabudla!

,,Alice, kde si? O chvíľu je tu Greg. Poď domov."

,,Idem."

Rýchlo som sa začala obliekať a Lucas tiež.

,,Prepáč, ja už musím ísť! Dnes má prísť na večeru ten mamin priateľ! Zabudla som na to." počas obliekania som Lucasovi vysvetlila, prečo sa tak ponáhľam.

,,Chápem...Poďme." chytil ma za ruku a postupne sme zliezli dole po rebríku. Utekali sme cez lúku a prestali sme utekať až na chodníku pri barákoch.

,,Ďakujem ti za dnešok..." poďakoval mi Lucas a chytil ma za ruku.

,,Ja som rada, že si mi ukázal ten domček. Bude to pre mňa príjemná spomienka. V ňom som prišla o panenstvo. Kto by si to bol pomyslel." zasmiala som sa a spoločne sme kráčali pred moju bytovku. Zastali sme pred ňou.

,,Ľúbim ťa!" pobozkal ma.

,,Aj ja teba!"

,,Tak zajtra v škole...Pa!" rozlúčili sme sa aj som utekala domov. Mama už mala všetko prichystané. V celom byte bolo čistučko a rozvoniavalo tam kura s ryžou. Mňam!

,,Ahoj mami!" objala som ju.

,,Ahoj Alice! O chvíľu je tu. Choď si odložiť veci a vráť sa." pohladila ma po vlasoch a ja som ju poslúchla. Stále som mala úsmev na tvári a pocit šťastie vďaka nemu. Zrazu som začul mamin hlas a aj hlas nejakého chlapa. Takže Greg je tu... Prišla som do kuchyne.

,,Ahoj! Ty budeš Alice, však? Veľa som o tebe počul. Ja som Greg." milo sa na mňa usmial a podal mi svoju ruku.

,,Áno som." úsmev som mu opätovala a ruku prijala.

,,Tak, poďte si sadnúť." zvolala mama.

Nová časť je tu! Dúfam, že sa páčila. Dnes taká pikantnejšia :D Vôbec som to neplánovala, ale tak stalo sa no... :D Moc som to neopisovala, keďže mi to bolo také zvláštne a keď som aj niečo napísala, tak som to zmazala, pretože mi to prišlo moc erotické a úchylne :D Dúfam, že sa vám to aj tak páčilo. Budem rada za každý komentár a vote a som vám za to vďačná :)

Mám vás rada :)

Honey202