You changed my life

~Nový spolužiak~

,,Naozaj nechceš vedieť, prečo s tým začal?" spýtala som sa jej vážne. Chvíľu rozmýšľala.

,,Nie! Mal mi povedať ak ho niečo trápilo...Vie, že by som mu pomohla. Sklamal ma..." z očí jej vyhŕkla slza. Objala som ju.

,,Bol to taký skvelý kamarát...Aj mňa sklamal. Priam naštval. Prečo robí takéto sprostosti? Najradšej by som ju jednu vrazil, no určite má nejaký svoj gang a nechcem dopadnúť zle..." rozčuľoval sa Lucas.

,,Lucas! To by som ti ani nedovolila! Ešte by si mal ty rozbitú hlavu..." zasmiala som sa a aj Kare sa zjavil na perách úsmev.

,,Cŕŕŕn!" znovu zazvonil zvonček, na začiatok hodiny. Rýchlo som vlepila Lucasovi pusu a Karu ešte raz objala.

Vošla som do triedy...Všetci sa v skupinkách o niečom rozprávala. Predierala som sa pomedzi nich na svoje miesto. Hľadela som na bielu stenu a čakala na učiteľku. Dlho nechodila...Možno nám odpadne hodina. Zrazu prišla aj s riaditeľkou a nejakým neznámym chalanom. Všetci sme vstali na pozdrav a venovali im pohľady. 

,,Dobrý deň! Sadnite si! Chcem vám predstaviť vášho nového spolužiaka. Budte naňho dobrí... Dúfam, že budete k nemu priateľský a nebudem počuť žiadne pripomienky. Môžeš sa im predstaviť." pozrela sa naňho a milo sa usmiala.

,,Ahojte! Volám sa George Wood." usmial sa a všetkých si nás pohľadom prezeral.

,,Ahoj, George. Sadni si...Aha! tam k Alice. Má voľné miesto." učiteľka ukázala smerom na mňa. George prikývol. Ja budem mať spolu sediaceho? To sa mi tu ešte nestalo...Nebola som z toho dvakrát nadšená, pretože som si už zvykla sedieť sama a aj mi to vyhovovalo. Mala som viacej miesta a nemusela som sa oň s nikým deliť. No odteraz to tak nebude... Vzdychla som si a zložila si tašku zo stoličky vedľa mňa na zem. veci som si presunula na, odteraz, moju polovicu.

,,Alice! Nešlo by to trošku milšie?" upozornila ma učiteľka. George si ku mne sadol a milo sa na mňa usmial. Úsmev som sa mu snažila opätovať.

,,Som Alice Foot...Ale to už asi vieš." predstavila som sa mu.

,,George, ale to tiež vieš." zasmial sa.

,,Otvorte si učebnice na strane 84. A začne čítať Sam." prikázala nám učiteľka a Sam začala čítať. Čítala dosť nudne a pomaly. takmer sme všetci zaspávali, no učiteľku to netrápilo. Pozrela som na svojho nového spolu sediaceho. Mal špinavo blonďavé strapaté vlasy. Hnedé oči a zaujímavo vytvarované pery. Bol celkom pekný, ale Lucas je krajší... Asi si všimol môj pohľad zavesený na ňom, pretože sa tiež na mňa pozrel a usmial sa. Na lícach som pocítila slabú červeň. Asi som naozaj naňho dlho zízala, pretože aj Sam už dočítala a učiteľka nám niečo vysvetľovala. Vôbec ma to nezaujímalo, čo asi nikoho. Celú hodinu rozprávala. Keď konečne zazvonilo, vstala som a vyšla na chodbu, kde ma už čakala Kara s Lucasom.

,,Máme nového spolužiaka." povedala som len tak.

,,Fakt? Ako vyzerá." témy sa hneď chytila Kara. Porozhliadala som sa, či nie je náhodou niekde naokolo, no nebol... Asi je v triede. V krátkosti som jej opísala jeho výzor.

,,To neznie zle..."usúdila.

,,Ale teraz nikoho aj tak nechcem..."

Moc dlho sme sa nerozprávali, pretože prestávka bola krátka. Prišla som do triedy, kde nikoho nebolo, až na Georga...Len tak sedel a pozeral do mobilu. Zabudla som, že tu nikoho nepozná...Je taký osamelý ako ja kedysi. Prišlo mi ho trochu ľúto a tak som sa mu prihovorila. Nerobila som to často, no vedela som ako sa asi cíti.

,,Prečo si prestúpil k nám?" spýtala som sa ho. Svoj mobil vypol a svoju pozornosť venoval mne.

,,Nebavilo ma to tam. Nebol som moc obľúbený. A aj tak táto škola je bližšie...Tak som sa rozhodol prestúpiť. Otec proti tomu nič nemal..." vysvetlil mi.