Z kamarátstva láska ✔

30.Kapitola

Prišiel som do zlatníctva. Kúpiť Samanthe prsteň. Znova ju idem požiadať o ruku.....

Zaklopal som na dvere. Otvorila mi jej mama.
"Dobrý." Pozdravil som sa.
"Samantha je tu Dominic." Usmiala sa. Dole schodmi išla usmiata Samantha.
"Poď." Povedala a chytila moju ruku hore do jej izby. Vošli sme do jej izby. Bola tam malá postieľka a na jednej kôpke oblečenie.
"Pomôžeš mi jej oblečenie poskladať. Ja sa nemôžem ohnúť." Usmiala sa. Prikývol som. Kľakol som si pred ňu.
"Viem už ťa žiadam o ruku druhý krát. Spravil som úplnu blbosť. Keby si neprišla dneska alebo zajtra zabil by som sa. Neviem asi musí me byť spolu.. Milujem ťa Samantha."
"Vezmeš si ma?" Dodal som a vybral krabičku s prsteňom. Zhýkla.
"Áno. Tisíckrát áno." Postavil som sa a prsteň som jej dal na prst. "Neurob už žiadnu blbosť!" Pohrozila mi prstom.
"Sľubujem, že neurobím." Pobozkal som ju na čelo. "Tak..."
"Poď mi pomôct." Vydal som sa k tej dosť veľkej kôpke oblečenia pre Jasmine.
"Malé oblečenie mi teraz podávaj na tento stolík aby som sa tak nezohýňala." Malé oblečenie. Všetko som rozprestieral.
"Toto je malé?" Opýtal som sa.
"Nie! Daj sem tú kôpku. Spravím si to radšej sama." Sadla si na posteľ a rozdeľovala veci.
"Budeš tu len stáť a pozerať?"
Sadol som si k nej a pomáhal jej.

Po necelej asi hodine sme to mali hotové. Priblížil som sa k nej. Naše pery boli blízko. Odtiahla sa.
"No mládenec! Za tu prácu si to nezaslúžiš." Uchechtla sa. Zmraštil som obočie a ľahol si na posteľ.
"Bože!" Zakričala. Vystrelil som ako strela.
"Čo sa deje?"
"Skrčil si mi obliečku!" Zamračila sa.
"Ja že niečo horšie! Nestraš ma. Teraz potrebujem niečo aby som sa ukludnil." Pobozkala ma ma líce. Ja som ju potom pobozkal na pery. Usmiala sa.
"No poď. Iďeme na neskorý obed." Zišli sme dole po schodoch. Sadol som si na gauč vedľa Chrisa.
"Ešte raz niečo také spravíš mojej malej sestre. Odrežem ti to!"
"Už neurobím neboj." Prisadla si k nám aj Samantha. Pozerali sme telku a jedli instantnú polievku.

Večer som spal u Smanthy v izbe. Už sa teším na našú malú Jasmine. Ale kedy svadba. Asi keď sa narodí. To bude lepšie. Dal som si dole tričko a obliekol pyžamové nohavice. Samantha už ležala v posteli a hrala sa na mobile. Ľahol som si k nej. Zakryzla si do pery.
"To už bude tvoje." Usmial som sa. Tak som dobre vypracovaný. Objal som ju a tak som aj zaspal.

Tak po dlhej dobe ďalšia kapitola. Ja Vám ďakujem za 11K videní. Ste super :*. Prepáčte za chybičky ak tam budú :D.