Princ Školy Temna /1/

9.Kapitola

„ To nemyslíš vážne!"vyskočím z lavičky a rozosmejem sa.

„Myslím." zvraští obočie na mojom výbuchu, čo ma rozosmeje ešte viac. Smejem  sa tak, že skoro spadnem z lavičky, na ktorú ma práve smiech prinútil si znovu sadnúť .

„A ako si to predstavuješ?" vykokcem, keď  sa ako- tak nadýchnem, no kútiky mojich úst  stále neposedne nadskakujú

„Mali by sme hrať že spolu chodíme a.."

Nestihol ani dopovedať a už mi nebolo pomoci. Vybuchla som do hurónskeho rehotu. Slzy sa mi valia z očí, brucho ma bolí  a celá som sa trasiem.

„T-to je ve-veľa. To sn-áď ani nem-myslíš vá-vá-vážne." súkam zo seba pomedzi smiech.

„Keď si to rozmyslíš, daj mi vedieť." vstane  a s nahnevanou tvárou odíde.

'''

„Nefrit. Bol by som rád, keby si slečnu Piercovú povodila po škole." s podlízavým úsmevom sa riaditeľ usmeje na Afroditu.

V duchu pretočím očami a zhlboka sa nadýchnem, aby som upokojila svoj dáviaci reflex ,ktorý pracuje na plné obrátky.

„Bude mi cťou." nasilu sa usmejem na celé kolo, až ma líca bolia.

„To som rád.Chytí jej riaditeľ ruku na plece, stisne a potom s úsmevom odkráča.

Prejdeme na hlavnú chodbu a ja postupne ukazujem na dvere.

„Tákže. Tu sú labáky, elixíry.." začnem som vysvetľovať,no zastaví ma jej hlas.

„Teraz chvíľu počúvaj ty mňa!" oborí sa na mňa, „Aj keď si tu akože výnimočná, velím tu ja rozumieš? Aj Tobias je len môj. Dotkneš sa ho a zabijem ťa." pichne mi ukazováčikom do ramena

Keď ma prejde počiatočný šok, darujem jej úsmev, aj keď vo vnútri to vrie. Ďalej vediem prehliadku,ukazujem jej učebne, triedy, izbu, areál a telocvične. Rozlúčim sa s ňou taktiež s úsmevom odkráčam.

Za prvým rohom mi však úsmev opadne a pridám do kroku.

„Mrcha." mrmlem si popod nos, zatiaľ čo ako raketa upaľujem po chodbách. Toto si vyžerieš!

Zaklopem na dvere C10.

Vynorí sa odtiaľ Tobiasova strapatá hlava a vypracovaná hruď. Teraz však nemám čas na očumovanie.

„Mám plán." vyhlásim rozhodne a sotím ho do izby.

•••

„Takže nápoj lásky hej?" uškrnie sa Tobias.

„Presne miláčik." tiež som sa uškrniem a nakloním sa k nemu.

„Si dokonalá láska moja." jemne ma pobozká.

„Ani ty nie si na zahodenie." usmejem  sa a kopnem ho do holene ako nikoho nikdy predtým.

***

„Zlez so mňa." zavrčí Tobias hneď, ako zavrie dvere.

„Ale prečo? Veď to je taká haluz!" zafňukám mu s úškrnom na pleci.

„Dolu!" vyhlási neoblomne.

„Ok." zleziem mu z chrbta.

Z jedálne ma totižto musel vyniesť. Afrodita na nás pozerala vražedným pohľadom celý čas. Keďže Tobias nešetril bozkami a vedel že ma to štve, chcela som mu to vrátiť.

„Zlatko?" spýtala som sa úlisne, ešte v jedálni.

„Áno láska?" naklonil sa ku mne.

„Som unavená." zafňukala som hrane. „Že ma odnesieš?"

Keďže barbie na nás zazerala ako orol na korisť, nemohol odmietnuť. Aby som to zaklincovala, do ucha som mu pošepkala:

„Hijó koňo! Hijó!"

A s víťazoslávnym úsmevom som vycválala z jedálne.

„Čo budeme robiť?" po chvíli ticha sa spýtal Tobi.

„Fiiiilm." zaškerím sa neprirodzene a myslím, že trošku strašidelne.

„Aký?"

„Milujem Hviezdne vojny." rozvalím sa mu na posteľ.

Bez jediného slova vytiahne notebook. Nasadím ksicht sfetovanej veveričky.

„Bože." rozosmeje  sa  na mne Tobias.

„A čo!" odujem spodnú peru. „Práve si videl moju pravú tvár."

Iba nadomnou pokrúti hlavou a položí predomňa balíček chipsov.

„Si blázon." vyhlási.

„A som na to hrdá!" vykríknem a vrazím mu vankúšom do tváre.

„Tak takto ty!" zazrie na mňa.

Zrazu ma chytí za boky a začne ma štekliť.

„Ospravedlň sa!" vykríkne so smiechom.

„N-nie." mykám sa, no smiech mi to dlho nedovolí, tak sa iba rehlím.

„Ospravedlň sa a zachráň svoj život!"

Rozosmejem sa ešte viac a úplne odignorujem jeho pokusy rozosmiať ma.

„Dob-dobreeeeeeeeeee." zvriesknem, keď ma neprestáva štekliť.

„Čo?" na chvíľu prestane a pozrie sa mi do očí.

„Ospravedlňujem sa."poviem zreteľnejšie.

„Si voľná." dá ruky do vzduchu,a ja sa konečne môžem posadiť.

×××

„Čomu si nerozumela?" do cesty sa mi postaví Afrodita hneď ako opustím jejo izbu.

„Čo máš na mysli?" zatvárim sa, akoby som jej nerozumela.

„Jasne som ti povedala že Tobias je môj!" zvrieskne a ja mám chuť odstúpiť, aby moje uši toľko netrpeli.

Neodpoviem. Snažím sa ju odignorovať ako predtým.

Dotkne sa mojej hrude a chodbou prehrmí závan vetra s ktorým mi začne unikať vzduch.

Naozaj ma chce zabiť?

Nadýchnem sa raz a potom znova a znova.

„To je všetko?" uškrniem sa na ňu víťazoslávne.

„Ešte som s tebou neskončila." otočí sa a rozbehne sa chodbou.

Len sa zasmejem.  Milujem túto školu!

___________
Na obrázku Afrodita