Princ Školy Temna /1/

13. Kapitola

Bežíme.

Bežíme lesom. Odmiestnili sme sa,ale našli nás. Sú všade. Nohy ma bolia a pľúca pália

„Chyťte sa za ruky."

Vytvoríme reťaz. Ema sa trasie. Cítim jej strach. Som príšerne hladná.

Vydrž..

Počujem jeho hlas.

Snažím sa. Chce sa mi plakať od zúfalstva,ale to nesmiem.

Puf. Sme na vlakovej stanici. Ideme do Álp. Tobias a Der tam majú strýka. Lístky máme,boli v ruksakoch. Riaditeľ to vedel, ale ako? Stále ma to neprestalo udivovať.

Sadáme do vlaku. Pôjdeme až tri dni. V kupé si mierne vydýchneme. Opriem sa Tobiasovi o rameno a dotknem sa jeho farieb. On ma pohladí po tvári. Konečne.

Cítim hroznú úľavu, ale aj únavu.

Pospi si.

Zatvorím oči a ponorím sa do ríše snov.

°°°
Zobudím sa asi po hodine. Hore je len Der.

„Ahoj." zašepká potichu, aby nezobudil Emu.
„Ahoj. Ako to zvláda? " kývnem na Em.

„Dobre. Bojí sa, ale je statočná. Kým zaspala povedala mi, že to zvládneme. Bojí sa a utešuje mňa. Je silná."

Len sa pousmejem. Ja to viem.

Prejdem vak. Je tu deka, voda, jedlo, a.. list?

Otvorím ho a čítam.

Deti. Na našu školu zaútočili Vydedenci. Plánovali to už dlhšie. Som v poriadku, raz sa stretneme. Vaša úloha je nájsť brata. Dá vám inštrukcie. Vydedenci majú špeciálne schopnosti. Sú výnimoční, skoro ako vy. Ich moc však môžu uvoľniť iba Sakramenty. Sú to kamene, a na svete sú iba štyri. Brat vám dá mapu, kde je zakreslená presná poloha. Sú všade po svete. Ak sa tieto kamene spoja, uvoľnia energiu. Táto energia dá Vydedencom stranu. Vy ste temní, oni svetlí a Vydedenci sú najlepšie z oboch. Treba to však prebudiť. Mali by ste vedieť, že temní majú silu mysle. Nevie to nikto len ja,oni a teraz vy. Vezmite mapu a vráťte sa do školy. Štvrtáci vedeli čo ich čaká, aj že sa pre nich vrátite. Čakajú. Tento list spáľte.Chcem vám povedať ešte niečo,čo nepatrí očiam mojich synov, a preto to ani neuvidia.Mala by si to vedieť. Existuje o tebe rozsiahle proroctvo. Je uložené v tvojej zložke. Ak by sa čokoľvek stalo,vezmi ho.

Podala som ho Derovi. Čítal a mračil sa. Ja som sa mračila na časť listu, ktorú on nemohol vidieť. Ešte nejaké tajomstvá?

„Musíme to zastaviť. " vyhlásil a vložil si list medzi dva prsty.

„Nehýb sa." povedala som mu a sústredila som sa na list. Jemne sa mykol, keď mu vzbĺkol v rukách.

„Stále ma to fascinuje." zašepká a v očiach sa mu odráža plameň.

„Aj mňa." prikývnem a viem, že vyzerám rovnako.

Keď papier dohorí, zívne.

„Pospi si."navrhnem mu a pohodlnejšie sa opriem o sedadlo.

„Mám ťa rád."

„Aj ja teba."

Hneď ako zaspal, zobudil sa Tobias.

„Tvoj otec nám nechal list."

„Čo je v ňom? " zostal mierne zarazený.

Zavrela som oči. Musím sa sústrediť. Jemne pospájam vlákna našich myslí dokopy. Vybavím si list, jeho obsah aj to, ako som ho zničila.

„On to vedel. Ale ako to?" pozrie na mňa prekvapene. Myknem plecami. Ako rada by som mu odpovedala.

„Je ti lepšie? "

„Hej. Už by sa to mohlo skončiť."

„Toto tak ľahko neskončí. "

Prepletieme  si prsty. Kým sme spolu, zvládneme všetko.

•••

Zostáva nám už len pár hodín cesty. Krajina sa zmenila. Všade sú husté lesy a snehová pokrývka.

„Sme tu." oznámi nám Tobias. Pochytáme sa za ruky.

„Držte sa. " a zmizneme.

3.osoba..

Boli tu. Cítim ich. Idem za nimi.

_______
Ahojte ♥sa prekonávam :D
Čo myslíte? Kto je náš cudzinec?
Potešia votes aj komentík :)