Princ Školy Temna /1/

8. Kapitola

„Ten ples bude super." upokojuje  ma Ema, keď si začnem znovu opakovať, čo potrebujem.

„Je to už o týždeň. Čo ak sa dačo pokazí?" rozhodím rukami a začnem kráčať o niečo rýchlejšie.

„ Nepokazí. Strážiš to tak, že sa to nedá pokaziť. Ideme si po šaty."

„Mhm." zamumlem a zaťukám na zoznam.

„Tak poď!" potiahne ma, keď nereagujem.

„Mhm." zopakujem znovu.

„Nabudúce mi povedz, aby som ti to zatrhla." rozhodí rukami a vtiahne ma do studeného vzduchu.

•••

„Máš aj nejakú predstavu?" spýta sa ma milá krajčírka s miernym odstupom. Vidím aká je nervózna.

„Popravde, nie." vydýchnem a s obavou na ňu pozriem. Na rukách jej naskočí husia koža.

„Myslím si, že tu niečo mám." otočí sa a odbehne dozadu.

°°

„Tie sú dokonalé!" zašepkám a pohladkám jemnú látku šiat, keď mi ich položí do rúk.

Sú ohromne široké. Látka sa okolo mňa vznáša, akoby to bola iba hmla.

„Sú dokonalé!" očarene prechádzam prstami po leme.

Krajčírka mi podá škrabošku zloženú s čiernych pierok.

„Si krásna!" pochváli ma Ema a upraví si svoje šaty.

„Aj ty." usmejem sa a napravím jej vlečku.

„Ďakujem." objíme ma a usmeje sa na náš odraz.

°°°
„Všetkým je všetko jasné?" zvolám najhlasnejšie ako viem, aby som prerušila hluk v telocvični.

Prvé zasadnutie dopadlo dobre. Rozdelili si úlohy a peniaze. Sú sebestační. Príde mi nespravodlivé, že úspech si privlastním.

„Áno!" odpovedia zborovo a odídu z miestnosti.

•••
Sú štyri hodiny ráno a budík vyzváňa odušu. My s Emou sme už hore.

„...Šaty nám prinesú chalani."dokončí plán na dnes, aby sme nič nezabudli.

„S kým vlastne ideš?" odpijem si z horúce ho nápoja a zhrabnem bundu.

„S Tobiasom." zasmeje sa natešene.

Rozkašlem sa a oprskám priestor predomnou presladenou kávou z jedálne.

„S kým?" spýtam sa vyplašene.

„Dobre si počula." prisvedčí. Asi si môj zmätok zamení za prekvapenie.

Radšej jej neodpoviem a vyberiem sa dnu.

Všetky veci sú už na mieste.Ples sa bude konať v starom zámočku, teba vlastne v tom, čo z neho zostalo.

„Krásne halloweenske klišé." poobzerá sa Ema.

„Aspoň jeden deň v roku nie sme magici ale obyčajné decká."

Učitelia prídu o siedmej aj s pomocníkmi.

Torta tu bude až okolo siedmej večer. Občerstvenie príde postupne.

„Dobre. Najprv to prejdeme, či je všetko v poriadku." navrhne Ema a sama vybehne hore schodami.

„Treba to spratať z parketu. Sutiny budú zavadzať. Dáme ich po bokoch." navrhnem keď upriem pohľad na bordel tu hore.