Nightmares //h.s. [SK] ✔️

Part 19.

*O pol roka neskôr* (Nicolette's POV)

Woah, tak rýchlo to všetko prešlo. Vlastne sa za ten polrok nič zvláštneho neudialo. Harry mal 2 priateľky a tak trochu mu začalo v poslednej dobre hrabať. S Niallom sme stále spolu, a dúfam že ešte aj dlho budeme. V práci je všetko v poriadku. A moje nočné mory? Stále pretrvávajú. Stále dookola. Chvíľu som bola v tom, že keď som Niallom, tak to možno prestane. Ale ako hovorím, stále ma prenásledujú.

"Nic, počúvaš ma?" mával mi Niall rukami pred tvárou.

"Huh? Prepáč, čo si hovoril?" zaškerila som sa.

"Chcel som ti povedať že idem na víkend ku rodičom. Takže budeš celé 2 dni bez toho najlepšieho, najúžasnejšieho a najlaskavejšieho chalana na svete." zasmial sa.

"Takže ty nejdeš?" podpichovala som ho. Len mi venoval vražedný pohľad a bol ticho.

"Ale no ták, neurážaj sa." sadla som si na neho.

"Odpustíš mi to?" prekrútila som očami.

"Hmm, pusu sem." ukázal na líco.

"Sem." potom ukázal na čelo.

"Ešte sem." ukázal na nos.

"A nakoniec sem." prešiel si prstom po perách. Nečakala som ani chvíľu a vášnivo som ho pobozkala.

"Odpustené." zasmial sa.

"Bodaj by nie." zasmiala som sa aj ja a znova som ho pobozkala.

"Veľmi. Moc. Ťa. Ľúbim. Vieš to?" hovoril pomedzi bozky a ja som len smelo prikývla.

Celý deň sme preležali v posteli. Buď sme sa maznali, alebo sme kukali nejaké filmy. Asi o 11 Niall odišiel a keďže sa mi nechcelo spať, tak som zatiaľ spravila trochu neskorú večeru. Harry mi písal že dnes robí dlhšie, no každú chvíľu mal dojsť. V tom niekto zazvonil, tak som zbehla dole.

"Zayn?" zbadala som ho ako prvého. Harryho držal okolo pásu aby nespadol.

"Zas?" zaskúvíňala som a on prikývol. Dvere som otvoril dokorán a Zayn ho odviedol na sedačku v obývačke. Tento mesiac došiel takto na mol už 4 krát. A to je iba začiatok februára.

"Čo to s ním kurva je?" spýtala som sa Zayna potichu. Aj po tom čo sa medzi nami stalo sa vieme normálne porozprávať, no za kamaráta by som ho nebrala.

"Ja neviem. Možno ho niečo trápi? Ty si s ním stále, nie ja." prekrútil očami.

"A myslíš že by mi niečo povedal? Možno pred 2 mesiacmi ešte áno, lenže to ešte nepil tak často." odvrkla som.

"Jebe mu. Už aj mňa to štve. Mala by si ho zamkýnať alebo sa s ním proste porozprávať." sadol si do kresla.

"Pokúsim sa. Len sa bojím že bude agresívny." povzdychla som si.

"Ostanem tu s tebou? Že by som ti pomohol keby niečo." usmial sa a ja som prikývla. Naozaj sa o Harryho bojím. Nikdy takto často nepil. Harryho si prevesil cez rameno a odviedol ho do jeho izby. Zayn odišiel späť do obývačky a ja som si na chvílu sadla k Harrymu.

"Prečo mi toto robíš?" pošepkala som.

"Trápi ma keď piješ Harry. Viem že mi do toho nič nie je, ale proste sa o teba bojím." snažila som sa potlačiť slzy. Silno by na zaujímalo čo sa deje, prečo mu tak preplo. Nie je mi príjemné keď ho takto vidím. A keď takýto je, tak sa sním radšej ani nerozprávam. Bojím sa že by som ho mohla naštvať a všetko to krásne priateľstvo čo medzi je by mohlo zmiznúť.

"Ľúbim ťa." zakryla som ho. Na stolíku som mu nechala odkaz a tabletky keď sa ráno zobudí keďže idem do práce a odišla som som dole za Zaynom.

"Si v pohode?" spýtal sa ustarane.

"Hej." Absolútne nie. Sadla som si do veľkého kresla a zakryla som sa dekou.

"Nechceš niečo? Piť, jesť?" spýtala som sa ho asi po 10 minútach. Verím že mu Harry dal zabrať.

"Nejaký čaj, prosím." usmial sa. Odkráčala som do kuchyne, kde som nám čaje rýchlo spravila a vrátila som sa.

"Ďakujem." znova sa usmial.

"Zayn? Pýtal si sa vlastne Harryho prečo začal takto piť?" opatrne som sa spýtala.

"Áno, len jeho odpovedať znela nejako tak že "to je jedno" alebo "len tak". Ten chalan ma už naozaj sere." zamračil sa.

"Oh. Len dúfam že to nie je kvôli mne." zvráštila som obočie.

"Prečo prosím ťa by to malo byť kvôli tebe?" zasmial sa.

"Ja neviem. Vždy keď sa niečo stalo, tak som si vždy myslela že to je kvôli mne. Proste som mala pocit že všetko som mohla ja, aj keď to so mnou nemalo nič. Vždy som taká bola." nervózne som sa hrala s prstami.

"To je blbosť. Nemá dôvod na to aby to bolo kvôli tebe." pousmial sa.

"Aj tak sa bojím. Hlavne sa bojím o neho. Naozaj ma to trápi."

"Neboj sa. Vyrieši sa to. Len zrejme mu bude musieť niekto vysvetliť ako sa správať normálne. A ak mu niečo je, má nás. Nepotrebuje alkohol." zabručal. Viac som neodpovedala, len som nemo sledovala telku.

***

Je 5 hodín ráno a ja som sa samozrejme zobudila. Dôvod? Stále ten istý. Postavila som sa z kresla v ktorom som zaspala a vybrala som sa do kúpeľne. Dala som si rýchlu sprchu, namalovala som sa, obliekla sa a moja cesta putovala ďalej do kuchyne. Najedla som sa, vypila som kávu a išla som pozrieť Harryho. Otvorila som mu okno, pretože mu to tam totálne smrdelo od alkoholu. Spal jak zabitý. Pozrela som sa na hodinky ktoré ukazovali presne 6 hodín. Zliezla som dole, dala som si na seba bundu, obula som sa a odišla som do práce.

•hereeee you areeee, nová časť 😊 prepáčte za ten časový skok, len potrebujem sa nejako pohnúť 😃 tak dúfam že sa vám časť bude páčiť ❤️ ďaľšia bude ak bude 15+ votes 😘😊 samozrejme komenty potešia ❤️ potom ma to motivuje písať ešte viac 😁 vaša Nikuš❤️ lóvam 😘💜💜•