Nightmares //h.s. [SK] ✔️

Part 11.

*O mesiac neskôr*

"Milujem ťa Nicolette." povedal zo slzami v očiach. Slzy sa mi z očí drali ako vodopády keď som videla ako padá dozadu.

"Nie!" zakričala som a mňa znovu trhlo zo spánku. Takto je to stále. Už mesiac vkuse. Myslím že sa každú chvíľu z toho scvoknem. Bojím sa zaspávať, pretože sa ten sen stále opakuje. Stále a stále do okola, niekedy až dva krát za noc. Roztrasene som sa postavila z postele a rýchlo som prebehla do kuchyne kde som sa napila.

"Kurva, kedy to prestane?!" povedala som si pre seba a treskla som pohárom o linku. Znova. Znova sú všade črepy. Znova mám rany na dlani z ktorých tečie krv a nechce prestať. Šúchla som sa po stene dole a schúlila som sa do klbka kde som sa triasla a potichu som vzlykala. Cez ten plač a vzlyky som ani nepočula že ku mne niekto ide. Silno som si objala kolená a sklonila som hlavu.

"Nic.." pribehol ku mne Harry a pritiahol si ma k sebe. Silno ma držal, zatiaľ čo ja som absolútne nereagovala.

"Čo sa deje?" pošepkal, no ja som ho ignorovala.

"Nic, prosím odpovedz mi." hovoril nervózne.

"Prečo?" flustrovane som si zašla rukami do vlasov.

"Čo prečo? Už mi to prosím povedz inak ti nemám ako pomôcť." zvýšil hlas.

"Jeb na to prosím ťa. S týmto mi nikto nepomôže.Tie nočné mory vyvolávajú vo mne pocit, ako keby som sa mala každú chvíľu scvoknúť. Vieš aké to je báť sa zaspať?! Vieš aké to je keď sa ti sníva stále to isté každú noc?!" zlomil sa mi hlas.

"To ty nepochopíš. Mňa nikdy nepochopíš. Nie len ty, nikto. Máš dokonalý život. Máš kamarátov, máš kde bývať, máš rodinu. Máš priateľku ktorá ťa miluje. Ja nemám nikoho." šepkala som so vzlykmi.Rýchlo som sa postavila a utekala som do mojej izby.

Harry's POV

"No tak, Nic. Otvor tie skurvené dvere!" kričal som. Stále sa neozývala, len som počul trhané dýchanie a vzlykanie.

"Prosím, aspoň mi povedz že žiješ a že keby niečo, tak ma zavoláš. Potom odídem. Moc ťa o to prosím." oprel som sa o dvere.

"Dobre. Sľubujem." konečne odpovedala a ja som si vydýchol.

Ale do pekla, o akých nočných morách hovorila? Viem že dávnejšie mala zlý sen, vtedy keď som mal aj ja. Ale inak neviem o ničom, nič mi nepovedala. Silno dúfam že to nie je také zlé ako to vyzerá.

Zaľahol som do postele a konečne som pocítil únavu. No slová ktoré hovorila sa mi stále opakovali v hlave a nedali mi spať.

"Nemám nikoho."

"Vieš aké to je báť sa zaspať?!"

"Tie nočné mory vyvolávajú vo mne pocit, ako keby som sa mala každú chvíľu scvoknúť."

Nemá nikoho?! Má predsa mňa, Bee, Zayna. Počkať, Veď Zayn je mesiac stále preč a nikomu sa neozýva. Možno sa jej sníva niečo s ním? Bojí sa zaspať. To musí byť niečo horšie. Verím že nie je príjemné, keď sa jej tá istá nočná mora sníva stále dookola. Chcem jej pomôcť, ale ako keď ma odmieta? Uzatvára sa do seba viac a viac, čo je zlé. Veľmi zlé. Čo ak to príde do takého štádia, že bude zamknutá celý deň v izbe a nebude sa s nikým rozprávať? To sa musí zmeniť.