Nightmares //h.s. [SK] ✔️

Part 32.

Nicolette's POV

Harry sa dnes vrátil z nemocnice a samozrejme že prišiel aj ňou. Keby som to tej suke nepovedala, ani o tom nevie. Tak strašne ma naštvala. Nenávidím keď na mňa takto niekto vyletí bezdôvodne. No dobre, až tak bezdôvodne to nebolo. Lenže nemám záujem sa s ňou rozprávať.

Ja ostávam sedieť na terase s cigaretou v ruke. Občas keď tak nad sebou rozmýšlam, že asi fakt dopadnem ako mama. Dúfam že to nezájde až tak ďaleko, predsa len mám život pred sebou. A čo z toho, ak bude bez osoby ktorú milujem? Presne kvôli tomuto sme sa odlúčili. Lenže jeho to aj tak nezaujíma. Je mu jedno čo robím, ako sa cítim a hlavne čo cítim. Vlastne ma má hlboko niekde v riti. Zaujímala som ho vôbec niekedy?

Nad týmto som vedela rozmýšlať hodiny a stále. Stále som si to opakovala dookola. Jediná otázka ktorá moju myseľ neopustila vôbec je prečo. Prečo som sa kurva musela do neho zamilovať? Do najlepšieho kamaráta? Počkať, do bývalého najlepšieho kamaráta zrejme.

Mala som práve 5. cigaretu v poradí keď niekto vošiel na terasu.

"Nicolette, môžem s tebou hovoriť?" Bol to on. Môj tep sa rapídne zvýšil, dych sa zrýchlil a do očí sa mi tlačili slzy, ktoré som však dokázala chvalabohu zahnať.

"Uhm." odpovedala som neprítomne a pohľad som venovala ďaľšej cigarete ktorú som vyťahovala z krabičky.

"Vlastne nie. Kašli na to." mávol rukou a odkráčal dovnútra. Hneď ako som počula zavretie dverí, slzám som nechala voľný priebeh.

Toto bol najdlhší rozhovor aký sme za posledný mesiac viedli. Wow, pokrok. Hlavne by ma zaujímalo čo chcel, a čo tak zrazu odišiel.

Dofajčila som, postavila som sa a odkráčala som späť do mojej izby. Sadla som si na posteľ, s tým že si dám nabyť telefón, no nabíjačka nebola nikde. Nebola v zástrčke, ani na posteli. Možno bude niekde na zemi, alebo pod posteľou. Nakukla som dole pod posteľ a tam som ju našla, no nebola to jediná vec ktorú som zbadala. Krabicu ktorú som tam videla som vybrala a pozrela som sa do nej.

"Panebože." chytila som sa za ústa. V tej krabici boli všetky moje spomienky odkedy som mala 15. V podstate tam boli moje spomienky na strednú a ďalej čo pokračovalo po nej. Boli tam fotky s Darcy, Timom, Niallom, ale aj s rodičmi a ktomu pár vecí. To bola stredná. Potom tam boli fotky s Harrym, Bee, znova Niall a celá Harryho parta. Dokonca aj Kath bola na niektorých. Rada som si uchovávala takéto veci. Všetko sú to krásne spomienky. Lenže to všetko skončilo a nič z toho už nevrátim. Nikdy nič.

Z mojích očí boli ďaľšie Niagarské vodopády a v mojej hrudi prevládala obrovská bolesť. Všetko to vo mne vyvolalo silné emócie a ja sa nezmôžem na nič iné ako len na plač. Cítim sa ako totálny slaboch, ako kopa sračiek. Vlastne to ja všetko som. Som len zbytočná kopa nešťastia a smoly. Prečo som sa teda potom nezbalila a neodišla som? Nemôžem. Proste nedokážem od neho odísť, aj keď rozum mi hovorí aby som čo najskôr vypadla. A srdce presný opak. Lenže koho poslúchnuť?

Je niečo po 8 večer a ja som sa rozhodla že sa pôjdem prejsť na čerstvý vzduch. Možno do parku. Obliekla som si obyčajné čierne legíny, tričko Nirvany (áno, presne to tričko ktoré bolo Harryho), na to som si dala čierny sveter, conversky a so slúchatkami v ušiach som odišla. Vonku bola celkom zima, no nejako moc som to nevnímala. Keď som konečne došla do parku, sadla som si na lavičku, vytiahla som cigarety a zapálila som si. Neskôr som si všimla ako si nejaký chalan sadá k dievčaťu na lavičku a začal jej niečo rozprávať. Viem že počúvať cudzie rozhovory sa nemá, ale zvedavosť ma prekonala.

"Musím ti niečo povedať Caroline." ozval sa týpek.

"Noooo, tak smelo do toho." odpovedala mu.

"No vieš, chcel som ti to povedať už dlhšiu dobu, no nejako som nemal odvahu. Lenže potom mi tak napadlo, čo môžem takého stratiť? Môžeš ma odmietnuť, všetko možné, možno sa zľakneš, no ja to v sebe viac dusiť nemôžem." na chvíľu sa odmlčal, no hneď na to pokračoval.

"Ľúbim ťa Carol... Tak, a je to vonku. Wow, proste som do teba naozaj zamilovaný. Strašne moc si mi pobláznila hlavu a ukradla si moje srdce. Možno ty to tak necítiš, ale ja áno." zasmial sa. Z jeho hlasu bolo poznať že je dosť nervózny. Ja som sa vtedy postavila z lavičky a vedela som čo mám robiť. Priznať sa.

Utekala som rýchlo domov. Jak hovoril týpek, ani ja nemám čo stratiť. Buď ma odmietne alebo... ja neviem. Ak to bude moc zlé, tak proste odídem.

Odomkla som dvere, vyzula som sa a hneď som si to zamierila do obývačky. Vedela som že tam bude, vždy tam je a preto som tam nechodila ja. Lenže na moje prekvapenie, bola tam aj Kath.

"No vidíš Harry. Konečne došla pre tento moment ďaľšia podstatná osoba." V tom momente som priznanie úplne zavrhla, no ostala som tam stáť ako socha.

"Takže Harry, buď odíde hentá, alebo ja." prekrížila si ruky na prsiach. Na lícach som cítila niečo mokré, niečo čo dokázalo aký slaboch som. Mlčky som sklonila hlavu.

"Nemusíš nič hovoriť. Ja odídem." chytila som si ústa aby som zabránila vzlykom a odišla som do izby. Do ruksaku som si dala zatiaľ iba najnutnejšie veci a rýchlo som odišla. Lenže kam teraz? S strasúcimi rukami som zobrala a vytočila som číslo Bee. Ani by som sa nečudovala keby to nedvihla.

"Nic?" hovorila prekvapene.

"Ja viem že som strašná piča ale moc ťa prosím. Potrebujem pomoc. Viem že to nie je vhodné, a z mojej strany moc sebecké, no neviem čo mám robiť. Odišla som od neho." vzlykla som. Bála som sa jej reakcie, bála som sa že ma pošle do riti za to čo som spravila

"A ty potrebuješ niekde prespať však?"

"Uhm, asi áno." nervózne som si kusla do pery.

"Má to ale podmienku. Vysvetlíš mi čo to s tebou je."

"Áno, áno. Moc ďakujem. A prepáč." povzdychla som si.

"Dobre, už len dojdi."

"Dobre, ešte raz ďakujem." zložila som a upaľovala som k nej.

•Konečne nejaká dlhšia časť 😊 som zvedavá čo na ňu poviete 😄 dúfam že sa vám bude páčiť ❤️ votes🌟 comments📝 v minulej časti ma moc komenty potešili tak dúfam že to tak bude pokračovať 😊❤️
Ďaľšia bude ak bude minimálne 32 votes a 5 komentárov (moje sa nepočítaju!😃😂) 😊❤️ Nikuš❤️✌🏻️•