Nightmares //h.s. [SK] ✔️

Part 42.

Nicolette's POV

Mám len necelú hodinu na to, aby som sa namalovala, osprchovala a obliekla. Do riti, musela som zaspať?

"Harry, pusť ma." zasmiala som sa keď som sa snažila postaviť.

"Nieeee, ostaň tu pri mne." zachrapčal a pritiahoľ si ma späť k sebe.

"Nemôžem Harry, idem von." vyplazila som mu jazyk. Konečne som sa teda postavila zo sedačky a utekala som do kúpeľne z dekou obmotanou okolo seba. Hneď ako som prišla do kúpelne, deku som nechala skĺznuť a vstúpila som do sprchy. Woah, blažený pocit toto.

"Ehm, ehm, s kým že to ideš von?" vošiel do kúpeľne Harry nečakane, čo spôsobilo že som sa zľakla.

"Ehm, ehm," zopakovala som po ňom.

"Tak po prvé. Mal si zaklopať a spýtať sa či môžeš vojsť dnu. Nie len tak sem vtrhnúť a robiť mi šoky. Po druhé, idem s Louisom a Bee. Či ti to snáď vadí?" prekrútila som očami a nadvihla som obočie, aj keď ma cez záves nemohol vidieť.

"Prečo by mi to malo vadiť?" zachrapčal. Vodu som vypla, zabalila som sa do uteráka a vyšla som von.

"Ja neviem." sklopila som zrak. Možno preto, že si ma nepriamo nazval kurvou keď som s ním bola? Nie, to mu hovoriť nebudem, nechcem sa znova hádať.

"No vidíš. Kedy asi budeš doma? Budeš dlho?" usmial sa.

"Prečo?" nadvihla som obočie.

"Pretože mi budeš predsa chýbať, nie?" pritiahoľ si ma k sebe a zvrhlo sa uškrnul.

"Úchyl." buchla som ho do ramena.

"Jedna z vecí, ktorú na mne miluješ, nie?" znova sa uškrnul. Idiot. Ešte sa kvôli nemu nestihnem nachystať.

Len som prekrútila očami a vyšmykla sa z jeho zovretia a ponáhľala som sa do spálne. Hm, teraz len čo si obliecť. Moje oči automaticky vyhľadali čierny sveter ktorý tak milujem, k tomu tmavomodré skinny jeansy a nejaké tie doplnky. S malovaním som sa moc netrápila, dala som si len make-up, púder, špirálu a nejaký ten lesk. S vlasmi som sa tiež dlho netrápila, iba som si dala vysoký cop.

Mobil ukazoval 14:30, takže som to stihla všetko za pol hodinu. Yes, good job. Ešte chvíľu som sa obzerala v zrkadle. Schválne, ako by som vyzerala s rovnými vlasmi a k tomu fialovo-modré konce? K tmavo-hnedým až čiernym vlasom by to šlo. Či? Bože, rozmýšlam už nad debilinami.

"Čo robíš?" zasmial sa Harry a mňa za tento deň znovu myklo.

"Zabijem ťa. Čo tak dať o sebe vedieť že si tu?" zabručala som a otočila som sa k nemu.

"Kľud, čo si nervózna? Ja nemôžem za to že sa vždy zlakneš. Niekto tu nemá čisté svedomie." vyplazil jazyk.

"No tak to nie, ja mám svedomie čisté. Je to proste iba zbabelý strach, ktorý vo mne prevláda." druhú vetu som hovorila takmer nepočuteľne, pričom som sklonila hlavu a kúsala si nervózne dolnú peru. Harry chytil moju tvár do dlaní zahľadeľ sa mi hlboko do očí.

"Strach z čoho? Čoho sa bojíš?" bruškom palca ma pohľadil po líci.

"Ja neviem... Mám strach z toho že ma jedného dňa opustíš, mám strach z mojich nočných môr, ktoré sa vrátili. Bojím sa znova zaspať." z hlboka som sa nadýchla.

"To si nemysli, že ťa len tak opustím. No tak to nie! Ja ti pokoj len tak nedám, ja ťa budem otravovať stále a navždy." sladko sa usmial. Síce to čo povedal bolo pekné, ale tým slovom navždy to posral. Neznášam to slovo. Nič netrvá navždy a ja to viem. On sám to vie.

"Tomu sám neveríš. Sám vieš, že navždy nič netrvá." skusla som si dolnú peru. Áno, tie slová sú bolestivé. Ale je to tak. Je to krutá pravda, ktorú ovplyvní málokto. Smutné, ako sa vie moja nálada zhoršiť v pár sekundách.

"Budem musieť ísť." rýchlym krokom som išla na chodbu, kde som si obula svoje Chelsea topánky, vzala som kľúče od auta a odišla.

Bee som po ceste vyzdvihla u nej doma. Bolo to len 5 minút čo som s ňou sedela v aute a skoro mi vybuchla hlava. Stále hovorila o nejakých hovadinách a úprimne? Liezlo mi to totálne na nervy.

"Môžeš byť aspon na tých skurvených 10 minút ticho, kým tam prídeme?!" vybliakla som na ňu, no hneď som to oľutovala.

"Oh, jasné. Prepáč." hlavu otočila o 90 stupňov a pozerala sa von z okna.

"Nie, to ja prepáč. Nechcela som na teba tak vyletieť. Len... ma bolí proste hlava." otočila som sa k nej, keď som zastavila na červenej.

"V pohode. Len stačilo normálne povedať že moc hovorím." zasmiala sa.

"Neboj sa, nejaký čaj na ukľudnenie ti pomôže." usmiala sa.

"Huh? Mňa bolí hlava, nepotrebujem sa ukľudniť." nechápavo som nadvihla obočie.

"Poznám ťa natoľko dobre, že viem, že keď ta bolí hlava, tak je to z toho že si nervózna a nekľudná. Takže." znovu sa zasmiala. Vlastne mala pravdu. Je to tak.

Konečne naskočila zelená a o pár minút sme sedeli s Louisom v čajovni. Louis si s Bee sadli, čo ma teší. Sedeli sme tu celkom dosť dlho, no napadla ma jedna vec. Vec ktorá mi vŕta v hlave dosť dlho.

"Louis? Môžem sa ťa niečo spýtať?" pousmiala som sa na neho.

"Jasné, len sa pýtaj." hrejivo sa usmial.

"Ako sa volala tá tvoja priateľka? Prepáč, len ma to zaujíma."

"Kath." odlmčal sa. Ostala som na neho pozerať s vypúlenými očami a otvorenými ústami.

"Ešte povedz, že kamarát, čo ťa s ním podviedla sa volal Niall." zasmiala sa Bee.

"No, hej." odpovedal s kamennou tvárou.

"Čo ti jebe." chytila som sa za ústa. Trochu náhoda, nie?

•Nech sa páči, nová časť 😊 konečne sa to nejako znova zamotáva, no do tých max. 15 častí mi to vyjde určite😃 to je všetko, budem rada ak sa vám časť bude páčiť❤️ ďaľšia bude ak bude 42+ votes lásky💖❤️ votes and comments, Nix✋🏻❤️•

Ps. Dávam do pozornosti, že som už vydala prológ k mojej novej poviedke ❤️ budem veľmi rada ak si ju prečítate, poprípadne dáte vote a okomentujete❤️ nájdete ju v mojom profile ☺️ ďakujem❤️