Nightmares //h.s. [SK] ✔️

Part 18.

"Huh, to je jedno." odvrátil zrak.

"No tak Niall." chytila som ho za ruku.

"Proste si mi chýbala. Bože, prečo ma takto mučíš? Vieš že v týchto rozhovoroch som nikdy nebol dobrý." pokrútil hlavou.

"Niall. Viem to, ale zase ty vieš že môžeš byť ku mne úprimný. Takže mi to normálne povedz." usmiala som sa. No on nič, bol ticho.

"Prepáč, ja.. Neviem ako inak to dať najavo." pritlačil ma ku dverám a pobozkal ma. A prisahám že som pocítila pocit, ktorý som dlho nezažila. Áno, rozprávam o motýlikoch. Takže je samozrejmosť že som mu bozk opätovala. Po chvíli prestal a oprel si čelo o to moje.

"Hneď po tom ako som odišiel som si uvedomil jednu vec. Celé dva roky som myslel iba na teba a na to kedy sa konečne odtiaľ odsťahujem a prídem za tebou. Hneď ako sa naskytla možnosť, tak som prišiel. Ani nevieš akú mám radosť keď som s tebou. Jejda, ja.. Ľúbim ťa Nic." sklopil zrak. Absolútne som nevedela čo mám povedať.

"Niall, ja neviem čo mám na to povedať.." hlesla som.

"Nič nehovor. Iba mi odpovedz na jednu otázku. Keby môžeš, skúsiš to so mnou?" pozrel sa mi hlboko do očí. Pri tom bozku som cítila určitú chémiu a tie motýliky. Poznám ho veľmi dlho, viem aký je, aj cez to že som ho nevidela 2 roky.

"Myslím že áno." usmiala som sa. Niallovi sa na tvári objavil obrovský úsmev.

"Dobre vedieť." zasmial sa.

"Dúfam že sa čo najskôr uvidíme." venoval mi malý letmý bozk a odišiel. Tento večer by som nenazvala inak ako "Večer plný prekvapení". Ale ako to všetko mám teraz chápať?

Otvorila som dvere, vyzula som sa a hneď som išla do obývačky. Harry asi nie je doma, pretože bolo zamknuté a všade je tma. Sadla som si k telke a vybrala som si mobil.

"Niall? Ako na tom vlastne teraz sme? Sme teda spolu?"

"Ešte nie. Až keď sa ťa to spýtam, a ty my povieš áno :) s tým že si budeš istá na 100% :) vieš že ťa do ničoho tlačiť nebudem ak nechceš, ja to pochopím. Ale bol by som veľmi rád ;)" kusla som si do pery a debilne som sa usmiala.

"Tak v tom prípade sa ma to nemusíš pýtať, ale rovno ti odpoviem. Áno :) Ale sľúb mi niečo."

"Čokoľvek:)"

"Len mi prosím neublíž."

"Neboj sa, to by som ani nedokázal:)"

"To dúfam:) Idem ja, dobrú noc:)"

"Dobrú <3 x."

Harry's POV

"Héj! Všetkýýýých vás mílujem!" kričal Zayn na celý klub.

"Všetci milujú Zayna!" odkričali naspäť a ja som dostal záchvat smiechu. Nevedel som že sem chodí tak často na to aby ho všetci "milovali".

"Zayn, pôjdem už. Viac piť už nechcem, lebo pôjdem domov po štyroch." kričal som na neho, no zrejme ma nepočúval. Zaplatil som barmanovi a išiel som. Woah, naozaj ešte chvíľu a išiel by som 4x4. Super že nebývam ďaleko od centra. Mám tu kúsok kluby, obchody, všetko možné a nemusím sa jebať nikam autom.

Asi 10 minút som bojoval zo zámkom kým ho som ho otvoril. Je 1 hodina ráno, Nic určite spí, takže sa budem musieť snažiť byť ticho a hlavne nič nezhodiť alebo nerozbiť.

"Kurva!" zakričal som keď som zakopol. Skončil som na zemi s obrovským záchvatom smiechu.

"Panebože Harry! Vieš jak som sa zľakla že sa ti niečo stalo?!" dobehla ku mne Nic.

"Pekné tričko." uškrnul som sa.

"Ahá, už chápem. Pán Harold sa nám trochu viac opil." prekrížila si ruky a pretočila očami.

"Postav sa a vypadni do postele."

"Pomôžeš mi?" zachrapčal som a ona len nadvihla obočie.

"Prosím?" našpúlil som ústa a znova pretočila očami. Nahla sa ku mne a pomaly mi pomáhala sa postaviť. Po schodoch ma opatrne odviedla do mojej izby.

"Ľúbim ťa." zakričal som keď odišla a chvíľu na to som zaspal.

***

Sú 4 ráno a mňa prebudila otravná bolesť hlavy. Ale takto skoro?! Ledva som sa postavil na nohy. V kúpeľni som si opláchol tvár a prezliekol som sa do teplákov. Keďže bolesť hlavy rástla, musel som si ísť do kuchyne pre tabletku. Krabicu s liekmi som však nevedel nájsť, no našiel som malý lístok na linke.

"Tu máš na ráno ty idiot. Ps. Aj ja ťa ľúbim:P" Bolo na lístku napísané a vedla neho boli dve tabletky. Och, ďakujem Bohu, teda skôr Nic.

Práve som prechádzal okolo dverí od jej izby, ktoré boli pootvorené. Jemne som ich pootvoril a pozrel sa na ňu. Bola celá spotená a triasla sa.

"Nic, vstávaj!" triasol som s ňou.

"Harry? Čo tu robíš?" hovorila zadychčane a vystrašene zároveň.

"Len som sa bol na teba pozrieť či si v pohode." usmial som sa.

"No, mám taký pocit že si ma zachránil pred tou nechutnou nočnou morou." vydýchla.

"Je to normálne? Prečo sa mi to stále sníva? Prestane to aj vlastne?" ponorila hlavu do dlaní. Žiaľ, odpoveď na danú otázku neviem.

"To bude v poriadku Nic. Prestane to. Ver mi." pohľadkal som ju po chrbte.

"Nemám ten pocit. Čo ak to bude horšie?" pokrútila hlavou.

"Nebude. To ti sľubujem." vydýchol som a letmo som ju pobozkal do vlasov.

•Nová časť je na svete 😊 Bože mój, ani neviete akú mám radosť v posledných dňoch ❤️ tie prezretia, votes a komenty ❤️ juj ❤️ strašne ma teší že tie čísla stále rastú 😊❤️❤️ sooo, všetkym veľmi pekne ďakujem ❤️ užívajte časť❤️💕 dúfam že sa vám bude páčiť 😊❤️ ďaľšia bude ak bude 15+ votes 😊 Love you so so much 💜 vaša Nikoletaaa 😁😘•

Ps. Časť venovaná môjmu zlatíčku 😁😘 JustStillStupidGirl 💋