Nightmares //h.s. [SK] ✔️

Part 35.

"Tak do toho." Bee si hneď sadla k Nic a začala sa s ňou rozprávať.

"No, začnem takto. Mám pre teba prekvapenie. Veľmi sexy prekvapenie." uškrnula sa Bee, na čo sa následne zasmiala.

"Lenže budeš musieť ísť so mnou."

"Jedine ak to bude stáť za to." prekrížila Nic ruky.

"Bude, o to sa báť nemusíš." kukla na mňa.

"Určite bude." žmurkla na ňu a obidve odkráčali preč. Teraz je na rade Harold.

"Kámo, mám pre teba jednu jebačku do ktorej by si si dnes mohol zasunúť." drgol som ho do pleca.

Určite počul rozhovor medzi Nic a Bee, takže bude zúfalý na toľko aby to spravil. Lenže to ešte nevie čo ho čaká.

Bez slova sa postavil a ukázal predomňa nech ho vediem. Toto musí výjsť.

Nicolette's POV

"No kde je to prekvapenie?" skrčila som obočie a sadla som si na posteľ.

"Za chvíľu tu je. Neboj sa. Takže ja sa s tebou lúčim. Aloha." otočila sa a zatvorila dvere.

Silno a pevne dúfam že si nerobí zo mňa prdel. Začala som byť nervóznejšia. Ešte že v mojej krvi koloval alkohol, inak by som sa na to ani nedala. Dvere sa otvorili a môj tep sa rapídne zvýšil.

"Harry?! Čo tu robíš?" kukala som na neho s otvorenými ústami. Dvere za ním sa zatvorili a následne som počula zamknutie zámku. Čo to kurva?

"Ja neviem, to Zayn." dvihol ruky na obranu. Postavila som sa a prešla som ku dverám.

"Zayn! Čo to má znamenať? Otvor tie dvere! Ja viem že si stále tam!" kričala som na neho.

"To nie Zayn. Ale ja. A neotvorím dvere pokým si vy dvaja niečo neujasníte." ozvala sa Bee.

"Nechápem. Čo si máme ako ujasniť?" prekrížila som si ruky.

"Vy dvaja tajíte pred sebou jednu veľmi podstatnú vec. Vec pre ktorú sa obaja trápite, čo znamená že sa trápite pre rovnakú vec. Takže sa mi ozvite až bude po všetkom. Adios!"

Počkať, huh. Nechápem? Som zmätená a možno blbá ale asi neviem o čo ide. Alebo viem, len mi to práve nedopína. Alebo? Ja sa trápim preto, lebo k Harrymu niečo cítim, no neverím tomu že mohol niečo cítiť on ku mne. Keď v tom som zbadala jeden kľúčik na stolíku a mne v hlave svitol nápad. Teraz príde ten moment. Priznám sa mu. Kľúč som nenápadne vzala a potom jednoducho odídem. A za toto všetko ďakujem skurvenému alkoholu v mojej krvi!

"Vieš o čo to hovorili?" zachechtal sa Harry, no keď som prikývla, jeho výraz zvážnel.

"Tak takto. Za normálnych okolností by som ti nič takého nepovedala, takže thanks to alcohol. Neviem presne o čom hovorili, no jednu časť som pochopila. Pre niečo sa trápime obaja, no ja myslím že to je iba z mojej strany. Môj dôvod trápenia? Kurva, si to ty Harry. Trápi ma že ja k tebe niečo cítim a chcela by som byť viac ako len kamarátka. Kurva, ja ťa ľúbim Harry." sklonila som hlavu a rozutekala som sa ku dverám ktoré som rýchlo odomkla a niekde utiekla...

Harry's POV

"Nic! Čakaj!" kričal som na ňu, no stratila sa mi medzi ľuďmi. Do riti! Prečo hneď zdrhla? Fuck, fuck, fuck.

"Harry? Čo tu robíš? Jak to že si sa dostal von?" pozeral na mňa Zayn s nadvihnutým obočím.

"Lebo Nic mi povedala čo ku mne cíti, lenže mala kľúč a hneď zdrhla. A ja kurva neviem kam."

"A ty si jej nič na to nepovedal?" obočie dvihol ešte vyššie.

"Kurva nestihol som! Zdrhla mi! Nerozumieš?! Musím ísť domov, ak tam nebude tak ma klepne." frustrovane som si vošiel rukami do vlasov.

"Tak poďme ju nájsť." prúdko sa nadýchol išli sme von.

O 4 dni neskôr:

4 dni bez Nic. 4 dni neviem čo s ňou je. 4 dni sa o ňu stále bojím. 4 skurvené dni nespím a som nervózny. Nevedel som vôbec kde by mohla byť a kde ju hľadať. Skúsil som ísť hocikde, no bez výsledku. Viac dojebaný ako teraz som nikdy nebol. Kurva, čo keď sa jej niečo stalo? Na polícií tiež nič nevedia, tiež ju nenašli. A zrejme asi ani nehľadajú, idioti.

"Nenechala nejaký odkaz v izbe napríklad?" vyrušil ma Zayn z rozmýšlania.

"Pochybujem, ale skúsim." odkráčal som do jej izby. Lenže nič tam nebolo, všetko ostalo také, aké to bolo. Prešiel som k jej stolíku, či tam náhodou niečo nie je. Nič tam nebolo, no niečo chýbalo. Fotka s jej mamou. A v tom mi napadlo kde by mohla byť. Tak snáď.

***

Prišiel som presne na to isté miesto kde som ju našiel prvý krát. Prešiel som to tam celé, no nevidel som ju nikde. Keď v tom som ju konečne zbadal. Bola tam. Ona tam naozaj bola.

Nicolette's POV

Znova sem za mnou prišiel. No tentokrát ma zachraňovať nemusel. Teraz som totižto pri vedomí bola. Proste som sedela na kraji útesu do ktorého prudko narážali vlny. Mala som potrebu sa konečne prevetrať na čerstvom vzduchu a hlavne byť sama.

"To je také ťažké pochopiť že chcem byť sama?!" vyštekla som po ňom. Áno, je to môj najlepší kamarát (iba najlepší kamarát, bohužiaľ), ale mohol by ma aspoň trochu pochopiť.

"Tak prepáč že sa o teba bojím, keďže si preč už 4 dni a nikomu sa neozývaš." odpovedal po chvíľke mlčania. Približoval sa pomaly ku mne, tak som sa postavila na nohy.

"Ako si vedel že budem práve tu?" spýtala som sa kludnejšie, no stále bolo v mojom hlase počuť rozhorčenie a tak som si prekrížila ruky na prsiach.

"Našiel som ťa tu prvý krát. Tak som skúsil aj druhý krát a prekvapivo to vyšlo. No ako vidím, došiel som zbytočne, keďže nemáš záujem ma ani vidieť." hlesol takmer ticho a chystal sa odísť. Vedela som že som nemala byť k nemu zlá, veď mi predsa nič nespravil. Tak som sa ho pokúsila zastaviť, no v tom momente som sa šmykla na kameňoch ktoré boli na kraji toho útesu.

"Harry!" zakričala som na neho. Chvalabohu nebol ďaleko a ja som sa stihla zachytiť rukami na kameňoch ktoré trčali. Rýchlo ma vytiahoľ a hneď si ma vzal do náručia.

"Prečo si utiekla?"

•Jéj, druhá časť za deň 😂 som úžasná, ja viem ❤️ ale nie 😂😂 ešte že mám časti napísané dopredu, však? 😃 tak, pevne dúfam že sa vám časť bude páčiť❤️
Votes, comments❤️💎 ďaľšia časť --> 38+votes a 7+ comments❤️✌🏻️
*Nikushhh*❤️❤️•