chapter 9

148 24 7
                                    

Auto zastaví pred veľkou budovou a ja vykráčam až na druhé poschodie kde sa má konkurz konať. Otvorím dvere a to čo uvidím, mi doslova vyrazí dych...

Vidím miestnosť s veľkým pracovným stolom a počítačom. Stolička pri stole buhužiaľ nie je voľná. Sedí tam pani v puzdrovanej sukni a rozdáva si to s nejakým plešatým stracom...

Ups, zlé dvere. Rýchlo odtiaľ vyjdem a prejdem k dverám vedľa. Tentokrát zaklopem.

Keď sa ozve "ďalej" vstúpim. Táto miestnosť je iná ako tá vedľa. Nie sú tu poličky na dôležité zmluvy a ani žiadny sexujúci ľudia. Miestnosť je priestranná a s všade pobehujú ľudia, ktorý malujú alebo upravujú vyplašené dievčatá. Sú tu tri či štyri biele plátna a pred nimi stoja statívy s umelým svetlom. Úplne v kúte, je malý biely stolík pri ktorom sedí chalan približne v mojom veku a upravuje fotky.

"Á, Skyler," Osloví ma černoch, ktorý tiež nemôže byť odomňa oveľa starší. Doteraz splašene pobehoval po celej miestnosti a dirigoval kto má čo robiť, čiže typujem, že to tu vedie.

"Ahoj," Pozdravím sa.

"Ahoj zlato, som Eric," Predstaví sa mi.

"Teší ma," Poviem zdvorilo.

"Nie, to mňa teší, ver mi pusa." Rukou ni naznačí aby som šla za ním a ja poslúchnem. Je to divné, ale z Ericovho podania mi oslovenie "pusa" veľmi neprekáža. V inej situácii by som dotyčnému už násilím vybrala spermie.

*v piatok*

Je pár minút po štvrtej a Zoe by tu mala čoskoro byť. Keď mi naposledy písala, vravela že je niečo menej ako hodinu odtiaľto. Upratovať som nemusela, lebo ja som veľmi poriadkumilovný človek a nerobím bordel. Variť sa mi vôbec nechcelo, takže si jedlo budeme objednávať. No čo vám poviem, ako hostiteľka stojím fakt za hovno.

Zoe si to samozrejme dobre uvedomuje, takže nečaká nejakú osem chodovú večeru. Pridám trochu intenziviti na krbe (bikóz má elektrický krb) a sadnem si do obývačky pred telku. Na bielom konferenčnon stolíku je popcorn, čo tu tradične mávam, ale to je všetko. V telke ide turecký seriál, kde sa nejaká Rasberga zamilovala do Horegula ale musí žiť s Kurufajom lebo jej to rodičia Hamša a Olofán prikázali. Prepnem to na dve baby na mizine a presne vtedy sa domom ozve zvonček. Nazujem si svoje rúžové huňaté papučky.

"Zouí je tú," zaštebocem cestou k dverám. Otvorím dvere, a nikde nikoho nevidím. Až keď sa pozrem na podlahu uvidím deku, a v nej schúlené niečo chlpaté a malé.

Heey. máte tu ďalšiu čaasť... jediné čo Vám viem teraz povedať je, že fakt vážne z duše nenávidím pondelky-.-

***

Poznámka autora dnes nebude až taká dlhá... Ako som hovorila, teraz budem pridávať kratšie časti. Táto nebola až taká vtipná. čo to trepen, to už vlastne posledné tri časti. Mala by som s tým niečo robiť-_- No, snáď mi to odpustíte:)

Toť vše lásky

-Milujte Nialla
                             *Simkaa*

FurtherDonde viven las historias. Descúbrelo ahora