Otvorila som oči. Kde to som? Pozrela som sa na osobu vedľa mňa. Spal tak sladko. Oh, jasné u Justina. Aký je roztomilý. Včera bol fakt dobrý. Pozerala som na neho bez pohybu a nemo sa usmievala. Zrazu otvoril oči. Pozrel sa na mňa a úsmev mi opätoval. "Dlho sa na mňa takto pozeráš?" Spýtal sa chrapľavým hlasom. On je tak sexy! "Nie" Trochu som zaklamala. Nie som dievča ktoré sa vyspí s chlapcom ktoré ho pozná sotva desať minút alebo vôbec, ale pri ňom mi nešlo odolať. Pritiahol sa ku mne a jemne ma pobozkal. Bozkáva sa ako boh. Prevalil sa na mňa a lakťami sa zaprel do postele preto aby ma neprivalil. Začal ma bozkávať na krku a pokračoval dole. Keď bol dole tak mi stiahol nohavičky. Strčil mi tam prst a postupne pridal aj druhý a tretí. Celú izbu zaplavili moje vzdychy. Neskôr do mňa vnikol. Spravila som sa a o niečo neskôr bol už aj on. Prevalil sa vedľa mňa na posteľ. Dýchali sme obidvaja príliš rýchlo a ja som si myslela že mi každú chvíľu vyskočí srdce z hrude. "Ak sa chceš ísť osprchovať kúpeľňa je tam." Povedal a ukázal na dvere ktoré som si večer ani nevšimla. Zdvihla som sa z postele a išla do kúpeľni. Bola naozaj pekná, veľká vaňa. Toto mi chýbalo. Napustila som si vodu a vyzliekla sa. Vošla som do vane a zavrela oči. Celé telo ma po tej noci bolelo. Keď som vyšla z vane tak som skúšala nájsť fén no nikde som ho nevidela. Tak som si vlasy nechala voľne rozpustené a dala som si na seba len tričko. Vošla som do izby kde ležal na posteli a robil niečo na mobile. Mal na sebe len tepláky. Kde sa mohla zrodiť takáto dokonalosť. Zahryzla som si do dolnej pery a usmiala sa na neho. Jeho pohľad smeroval na mňa. "Dlho si bola." Povedal a mobil položil na stolík vedľa postele. "Všetko ma bolí, musela som si dať kúpeľ aby som sa trošku uvoľnila." Mykla som plecami. Natiahol ruku a chytil tú moju. Stiahol ma na posteľ k nemu. "Si strašne sexy." Povedal. Usmiala som sa na neho a pobozkala som ho. "Čo somnou mieniš robiť ďalej?" Spýtala som sa. "Ako, čo s tebou mienim robiť?" Nadvihol obočie. "No, myslím to tak že o tebe nič neviem a neviem ani čo sa bude diať." Priložil mi prst na ústa. "Ani ja o tebe nič neviem a som spokojní." Usmial sa. "Mala by som ísť ale domov." Povedala som. "Dobre, odveziem ťa." Povedal a postavil sa z postele. Začal sa obliekať a ja som sa začala tiež. Zišli sme dolu schodmi a išli ku vchodovým dverám. Obuli sme sa a vyšli sme von k jeho autu. Nasadli sme a išli sme. Celú cestu bolo ticho. "Kde bývaš?" Spýtal sa ma po chvíli keď sme boli už v centre. "Moysesa 15." Povedala som. Prišli sme pred môj dom. "Máš niekoho doma?" Spýtal sa. "Nie, teda nemala by som mať." Šibalsky sa na mňa usmial. "Justin, takto to nepôjde." Povedala som. "Ako takto?" Pozeral sa na mňa nechápavým výrazom. "Že spolu budeme iba spávať, ja nie som dievča na jednu noc." Povedala som s kamenným výrazom. "To ja viem Jess." Povedal. "Tak by sme to mali ukončiť." Povedala som. Cítila som ako sa mi hrnuli slzy do očí. Bolo to ťažké povedať to niekomu, do koho som sa zaľúbila priebehom jednej noci. "Prečo?" Spýtal sa, chytil ma za bradu a otočil mi tvár k nemu. "Lebo to nemá význam." Povedala som priškrteným hlasom. "Dobre." Povedal a pustil ma. Otvorila som si a bežala do domu. Začala som plakať. "Nie!" kričala som na zemi v strede obývačky. Bezvládne som ležala na zemi. Ja krava! Načo som s ním vôbec šla? Načo som si s ním vôbec aj začínala! Nie! Čo som si od toho vlastne sľubovala? Bola som len jeho ďalšia štetka! Niekto zazvonil. Utrela som si slzy. Nebola som ani rozmazaná keďže som sa u neho rovno aj odmaľovala. Išla som pomaly k dverám a otvorila. Pozerala som na osobu ktorá stála vo dverách. Neviem čo to do mňa vošlo ale ako náhle som ho uvidela som zabuchla dvere. Otočila som sa na päte išla do obývačky. Sadla som si na gauč a neubránila som sa slzám. Hlavu som si položila do dlaní a plakala. Zrazu som pocítila nejakú ruku na mojom chrbte. Myklo so mnou. Pozrela som sa. "Čo, čo tu robíš? Ako si sa sem dostal?" Pozrela som sa na neho. "Keď si chcela zavrieť dvere tak som stihol ešte strčiť do dverí nohu a tak som mohol vojsť." Povedal. "Aha, takže teraz môžeš aj vyjsť." Povedala som a hľadela som pred seba. "Nebuď taká." Povedal a sadol si vedľa mňa. "Aká?" Spýtala som sa. Čo stále rieši. Predsa som sa s ním vyspala tak môže byť rád a ísť šukať ďalšiu. "Si ku mne zlá." Povedal. "Zlá bývam ku všetkým ľuďom ktorých nepoznám a ani nemám chuť ich spoznať." Povedala som. "Chcem sa s tebou zblížiť." Povedal a otočil mi hlavu smerom k nemu. "Hneď ako som ťa včera uvidel zapáčila si sa mi, musel som ťa mať. Ty nie si ako všetky, ty si iná." Celý čas sa mi pozeral do očí. Hovoril to tak presvedčivo. "Ach, Justin tak strašne by som chcela byť s tebou." Vzdychla som. "Mala si už niekedy pocit že poznáš toho človeka tak strašne dlho pritom ho vidíš prvý krát v živote?" Povedal. Išla som otvoriť ústa aby som niečo povedala no on ma predbehol. "Lebo ja áno, a mám ho práve pri tebe." Usmial sa. "Skúsime to od začiatku?" Spýtal sa. V očiach priamo prosil. Bol rozkošný. "Tebe sa nedá povedať nie." Usmial som sa. Objal ma a zotrel mi slzy čo mi tiekli po líci. "Tak, kde zájdeme?" Spýtal sa a nadvihol obočie. "Nie tak zhurta." Povedala som s úsmevom. "Zajtra môžeš prísť po mňa, čo ty na to?" Zamračil sa a vyzeral ako malý chlapec. "Prečo až zajtra?" Stále sa mračil. "Lebo! Prídeš o mňa okolo piatej? Čo ty na to?" Spýtala som sa. "No, dobre ale napíš mi svoje číslo a facebook." Vytiahol z vrecka nejaký papier a podal mi pero čo ležalo na stole. Napísala som mu tam čo chcel. "A ešte by som si prosil malú pusku." Usmial sa. "Ách! ty si otrava!" Priblížila som sa k nemu a išla som mu dať pusu na líce, lenže on sa otočil a začal ma bozkávať. Odtrhla som sa po chvíli od neho. "Ale, tak mohla byť aj veľká keď si tak chcela." Zasmial sa. "Vieščo!" Hodila som po ňom vankúš. "Ja už radšej idem!" Smial sa a postavil sa z gauča a mieril si to do predsiene. Kráčala som za ním. Otvoril si dvere a otočil sa ku mne. "Takže zajtra o piatej." Povedal ja som prikývla a on ma ešte raz pobozkal. Otočil sa nastúpil do auta a ešte mi na rozlúčku zakýval. Stála som vo dverách a usmievala som sa. "Jess! To bol kto?" Kričal niekto z rohu. Podľa hlasu to bola Laura. Vyšli z rohu spolu s Andym ruka v ruke. "Ale, to bol kamarát." Povedala som zasnívane. "Ty sa odkedy bozkávaš s kamarátmi?" Spýtal sa Andy. "A teba je čo do toho?" Pozrela som sa na neho a nadvihla obočie. "Sorry, som sa iba pýtal." Zdvihol ruky akože na obranu. "A čo tu vlastne robíte?" Spýtala som sa. "No, chceli sme ťa ísť pozrieť či si vôbec v poriadku lebo včera si niekde odišla a potom si sa už nevrátila, večer sa nám už k tebe nechcelo chodiť tak sme prišli teraz. Báli sme sa o teba a mobil si nedvíhala." Povedala Laura. "Mobil! Do riti! Ja som vedela že si niečo zabudnem!" Spomenula som si, že som si odložila mobil do kúpeľni u Justina. "Kde si ho máš?" Spýtal sa Andy. "Ale to je jedno." Povedala som. Bez mobilu neprežijem! Nemám ani ako zavolať Justinovi lebo nemám jeho číslo. Možno bude na facebooku. Musím mať ten mobil. "Jess? Tebe je čo? Si dáka mimo." Poznamenala Laura. "Nie som mimo, len som si zabudla mobil a neviem čo budem bez neho robiť." Povedala som. "Tak čo si poň nejdeš?" Spýtal sa Andy. "Ach! Dobre, som v poriadku videli ste ma môžete ísť. Neberte to tak že vás vyhadzujem ale mám niečo na práci takže sa majte!" Povedala som a zavrela som dvere. Nezaujímalo ma čo si o tom myslia potrebovala som ten mobil. Vyšla som hore schodmi do mojej izby a zapla notebook. Prihlásila som sa na facebook kde mi už blikala žiadosť o priateľstvo. Justin Bieber. Potvrdila som ho. Bol on-line, klikla som na jeho meno a poslala mu správu. "Justin, zabudla som si u teba mobil. Nemohol by si mi ho doniesť?" Čakala som na odpoveď ktorá onedlho aj prišla. "Už bezo mňa nevieš vydržať?" No, naťahuj to! "Nie! Vážne mám ho v kúpeľni pri umývadle. Prosím, dones mi ho." Len nech príde a donesie mi ten mobil. "Dobre, o polhodinu som u teba." Odpísala som ešte na pár správ a vypla som notebook. Išla som do kúpeľne a začala som si česať vlasy. Umyla som si tvár a namaľovala sa. Zo skrini som si vytiahla voľné tričko a kraťasy. Zišla som do kuchyni, zobrala som si pohár a naliala som si do neho ľadový čaj. Milujem ho. Vypila som ho a išla do obývačky, zapla som si televízor a čakala na Justina. Zazvonil zvonček pri dverách. Tak skoro? Vravel že o polhodinu, no sotva prebehlo pätnásť minút. Išla som ku dverám a otvorila som. Vo dverách stála Viky. "Ahoj!" Vrhla sa na mňa a objala ma. "Ahoj, čo tu robíš?" Spýtala som sa. Každú chvíľu má prísť Justin a ja by som bola nerada ak by sa s ním stretla. "Čo, nemôžem prísť pozrieť kamarátku?" Spýtala sa so smiechom. Už bola v nálade. "Môžeš ale teraz niekoho čakám." Povedala som. Ona sa už vyzúvala. "A koho?" Išla ďalej do obývačky. "Kamaráta." Povedala som a nasledovala som ju. "Kamaráta? Akého?" Sadla si na gauč ako keby bola doma. "Nevypytuj sa toľko!" Skríkla som. Dneska som fakt na ňu nemala náladu. "Čo hneď kričíš?! Však som sa ťa normálne spýtala, čo už sa nemôžeme ani normálne porozprávať?" Rozhadzovala rukami. "Normálne sme sa nerozprávali už dosť dlho ak si si nevšimla." Povedala som kludne. "Čo?" Povedala pripito. "Mala by si ísť domov alebo sa ísť niekde zabaviť." Povedala som a ukazovala som smerom k dverám. "Takže ty ma vyhadzuješ?" Pozerala na mňa s vypleštenými očami. "Áno, vyhadzujem ťa!" Skríkla som po nej. "Ty kokos! To už ani kamarátku nemôžem ísť pozrieť!" Zodvihla sa z gauča. "Pozrieť a môžeš prísť až keď nebudeš ožratá lebo pripitá." Povedala som. Ona bola len ticho a obúvala sa v predsieni. "Mohli sme si spraviť fajn večer! Čau!" Kričala a zabuchla dvere tak, že so mnou až mihlo. Mrzelo ma že som bola na ňu taká hnusná, ale nedalo mi jej to povedať. Išla som naspäť do obývačky a znudene prepínala programy v telke. Zazvonil zvonec. Konečne! Už som si myslela že nepríde. Otvorila som dvere s úsmevom. Bol tam on a s úsmevom sa na mňa pozeral. "Už som si myslela že neprídeš!" Usmievala som sa od ucha k uchu. "Trošku som sa zdržal. Ale už som tu, tak čo si to chcela zlatko?" Mal iskričky v očiach. Ako malé dieťa keď mu ukáže lízatko. "Ten mobil." Ustúpila som sa a ukázala som mu aby vošiel. "Aký mobil? ja že si chcela mňa." Zavrel dvere a oprel ma o stenu. "Nehraj sa že o ničom nevieš! A daj mi ten mobil." Zasmiala som sa. "Niečo za niečo." Povedal. "Áno? A čo zaň chceš?" Nadvihla som obočie. On sa ku mne približoval. "Teba." Povedal a naše pery sa spojili. Bozkávali sme sa o život. Vydvihol ma a ja som si obmotala nohy okolo jeho pásu. Preniesol ma do obývačky na gauč kde si na mňa ľahol. "Justin!" Snažila som sa ho zastaviť. "Áno?" Začal by zasypávať krk bozkami. "Na niečom sme sa dohodli, teraz nie." Povedala som. On sa odtiahol. "Prepáč, ale neudržal som sa. Máš fakt dobré nohy." Rukou mi po nich prešiel. "Nevadí." Povedala som a sadla som si. "Tu máš ten mobil." Podal mi ho. Dotykom som ho otvorila, mala som päť zmeškaných od Laury tri od mamy. Sakra! Ako sa vyhovorím? "Ďakujem." Povedala som a dala som mu pusu na líce. On sa iba zasmial. Vytočila som mamu. "Jess! Konečne, prečo si nedvíhala?" Kričala na mňa. "Mala som tichý a tak som ho nepučala a až teraz som si to uvedomila, prepáč." Povedala som. "Dobre, ale vieš ako sa o teba bojím keď mi nedvíhaš mobil." Už bola v hlase o niečo kludnejšia. "Viem, ale som v poriadku." Justin sa postavil z gauča a išiel do predsieni. Išla som za ním. "A doma?" Obul sa, dal mi pusu na líce a zakýval mi. "Doma, je tiež všetko v poriadku dom ešte stojí takže sa nemusíš báť." Zasmiala som sa a išla som späť do obývačky. "Dobre, zajtra ti volá takže mi už nerob šoky a dvíhaj!" Zasmiala sa. "Dobre, mami ľúbim ťa dobrú noc." Sadla som si na gauč. "Aj ja teba dobrú!" Zložila som. Prepínala som televízor až som zaspala.
