Ehm :) Takže som veľmi rada že o vôbec čítate a ešte viac že vás to baví :) http://www.wattpad.com/18655876-zmena-v-%C5%BEivote-je-d%C3%B4le%C5%BEit%C3%A1#.UbjLW_nxpcp Práve začala písať :) tak si prečítajte, každý raz začínal :)
Zobudila som sa v jeho náručí. Bola ešte tma, tak som predpokladala že je ešte večer. Pozrela som sa na hodiny 22:15. Mala by som ísť domov. Tak sladko spal. Hrudník sa mu pravidelne nadvihoval a on spokojne odfukoval. Zišla som z posteli a obliekla som si na seba veci, ktoré zo mňa v tej rýchlosti strhol. "Jess kam ideš?" Povedal ešte rozospatým hlasom. "Je neskoro, naši sa už o mňa určite boja." Povedala som potichu. "Mám ťa odviesť?" Podoprel si hlavu rukou a pozoroval ma. "Ak sa ti chce." Mykla som plecom. Zodvihol sa z postele a začal sa obliekať. Ja som išla ešte do kúpeľni, kde som si učesala vlasy. Zo zeme som si zobrala školskú tašku. "Ideme?" Spýtal sa a popri tom ešte niečo ťukal do mobilu. Prikývla som. V predsieni sme sa obuli a vyšli von. Ulicu pohltila tma a chlad. Ruky som si prekrížila na prsiach a išla si sadnúť do auta. Naštartoval. "Milujem tieto naše stretnutia." Povedal a oblizol si pery. "Áno?" Zasmiala som sa. "Iba naše stretnutia či aj ten kvalitný sex ktorý spolu máme?" Pozrel sa na mňa. "Zlatko, naše stretnutia sú len o sexe." Zasmial sa. Najradšej by som po ňom niečo hodila ale šoféroval. "A mne to tak aj vyhovuje." Povedal trochu vážnejšie. Čo mu vyhovuje? On si myslí že ja to tak beriem tiež? Vážne? Tak to sa mýli, ja nie som ten typ baby čo má rada nezáväzné stretnutia. Ja potrebujem lásku. Jeho lásku. Ale viem, že on mi ju nikdy nedá. "Aj mne." Mykla som plecom a pozerala som sa von oknom. Nechcem ho stratiť. Preto mu nemôžem povedať to, čo k nemu cítim. Zastavili sme pred mojím domom. "Tak sa maj!" Povedala som a otvorila dvere. "A pusa?" Nadvihol obočie a šibalsky sa usmial. "Nie som povinná ti ju dať." Mrkla som a zavrela dvere. Kráčala som k nášmu domu, no jeho ruky na mojom páse ma zastavili. Otočila som sa. "Ale no, nebuď taká." Urobil na mňa psie oči. "Aká?" Usmiala som sa. Približoval sa ku mne pomaly. Keď som ucítila jeho dych na mojom krku, spravili sa mi zimomriavky. O malú chvíľku som už cítila jeho pery, ako mi cucajú krk. Bolo to príjemné. Presunul sa k perám ktoré začal hrýzť. Bozkávali sme sa ako o život. Odtiahla som sa od neho. On sa usmial. "Zase si dostal to, čo si chcel." Bola som na seba naštvaná, za to, že som mu to dovolila. "Ak si zabudla, ja vždy dostanem to, čo chcem!" Mrkol. "Nebuď si tým taký istý!" Otočila som sa. Vošla som do domu. Bolo ticho, tak som predpokladala že už spia. Potichu som vošla do izby. Tašku som si vybalila a nachystala si veci na zajtra. Dala som si rýchlu sprchu a zaliezla som pod perinu a rozmýšľala. On je fakt úžasný. Prečo mám pre neho takú slabosť? Neviem. Vlastne ja nič neviem! Iba to, že s ním spávam. Počkať? Čo ak Viky naozaj žiarli? Nikdy nebola taká, poznám ju predsa päť rokov. Vždy mi to priala, vždy. A čo ak by to bola pravda? Čo ak je mafián? Ach, čo budem robiť. Neostáva mi však nič iné, ako mu veriť. Ráno ma zobudili lúče slnka ktoré sa predierali do izby cez žalúzie. Otvorila som oči a pozrela sa na hodinky ktoré som mala na komode. 6:48 mám čas. Postavila som sa a pomaly som išla do kúpeľni. Spravila som rannú hygienu a išla som sa naraňajkovať. Vlasy som si dala do drdolu a narúžovala ústa. Na hodinách mi ukazovalo 7:15, tak som sa vybrala do školy. Z diaľky som videla že tam stojí Linda, Laura, Andy, Mike a prekvapivo aj Viky. "Čaute!" Zakričala som s úsmevom. "Ahoj." Povedali. "Celá žiariš!" Ozval sa Mike. "To zrejme on." Povedala Viky ironicky. Ignorovala som jej poznámku. "Takto dokáže rozčarovať každú!" Pokračovala. "Viky, čo máš za problém?" Otočila som sa na ňu. Musím si to s ňou vyriešiť. "Ja nemám žiadny problém, len ti vravím pravdu!" Zakričala na mňa. "On má na to iný názor!" Mrkla som. "A ty si myslíš že on ti povie pravdu?! Nejde tu o to že je mafián ale o to, že sa zahráva s každou druhou! Však uvidíš keď ťa odkopne, že kto mal pravdu." Kričala po mne že nejedna hlava sa otočila. "Tak počúvaj! Už ma to vážne štve že sa staráš do môjho života, či o toho čo robím s Justinom! je to moja vec! A ešte niečo, ja s ním nič nemám a ani si od toho nič nesľubujem!" Zakričala som na ňu. Možno až príliš, ale neudržala som sa. "Ty po kom kričíš? Ja som ťa chcela uviesť len na pravú mieru, aby si vedela do čoho ideš." Povedala kludne. "Ja si budem kričať po kom ja chcem! A druhí krát ti opakujem že sa do mňa nemáš starať!" Zakričala som. "Ja si budem robiť čo chcem!" Vyprskla. "Viky, neviem prečo sa správaš tak ako sa správaš ale lezie mi to na nervy. Nemáš na to právo!" Povedala som keď som sa trochu ukludnila. "Ja som ťa varovala! Keď ti spraví to čo m.." Zastavila sa. "Komu? Tebe?" Bola som zaskočená, čakala som všetko len nie toto. Viky s ním niečo mala? Pf! Však to by som vedela, predsa. Nie! "Nerieš to." V očiach mala slzy. Otočila sa a utekala preč. "To čo bolo?" Pozrela som sa na ostatných ktorý pozorne sledovali našu hádku. "Ja neviem." Mykla plecom Linda. "Viete, niečo o tom že by chodila alebo že by mala niečo s Justinom?" Pozrela som sa na nich. Mykli hlavou že nevedia. "Túto hádku musela počuť snáď celá škola!" Zasmial sa Mike. "Nie celá škola! Celé mesto, vrieskali ste ako nepríčetné." Zasmial sa Andy. "Noačo!" Zasmiala som sa. "Ideme do triedy?" Spýtala sa Linda. Prikývli sme a išli. Sadla som si na moje zvyčajné miesto s Mikeom. "Tak čo, ako je s Justom?" Pozrel sa na mňa. "Pýtaš sa preto lebo ťa to zaujíma alebo preto lebo vyzvedáš?" Nadvihla som obočie. "Zaujíma ma to." Pozrel sa mi do očí. "My spolu nie sme vieš." Povedala som. "Jess, však som včera videl čo ste robili na tom aute." Povedal. "Ale to neznamená že sme spolu." Kiežby to bolo tak. "Čudné." Otočil sa a začal si vyberať veci z tašky. Niekto tresol dverami od triedy na čo som zdvihla hlavu a pozrela sa. Viky, oči mala červené. Zrejme plakala. Ale prečo plakala? Kvôli čomu? Určite nie kvôli tej hádke so mnou. Bolo to dosť divné, keď sa tam zakoktala. Musím zistiť čo sa medzi nimi stalo. Sadla si na svoje miesto k Linde a začala si vybaľovať veci.
Crrrn Konečne posledná hodina! Viky so mnou neprehovorila celý deň. Ani sa na mňa nepozrela, bavila sa len s nimi. Vybehla som z triedy medzi prvými a vyšla zo školy. Pozrela som sa na parkovisko. V bruchu som mala motýle pri pohľade na neho. Pozeral sa smerom k škole a hneď ako ma zbadal mi zakýval. Išiel ku mne. Stála som tam ako keby som bola prilepená, nevedela som čo mám robiť. Chytil m za ruku a potiahol k jeho auto. "Čo tu robíš?" Spýtala som sa začudovane. "Prišiel som ťa odviesť." Pritiahol si ma k sebe a pobozkal. "Čo keby sme dnes niekam išli?" Oprel sa o kapotu auta. Postavila som sa mu medzi nohy a držali sme sa za ruky. "A kam chceš ísť?" Usmiala som sa. "Niekam preč." Usmial sa tiež. "Musíte sa tu pretŕčať?" Syčala mi spoza chrbta Viky. Ihneď som sa otočila a postavila vedľa Justina. On sa postavil normálne. "Ja si môžem robiť, to čo chcem." Povedal Justin. "Mohol by si mi povedať prečo to robíš?" Pozrela mu do očí. "Čo robím?" Zasmial sa Justin. "Ty vieš!" Povedala. "Nie, neviem!" Smial sa Justin. Bolo vidieť že ju provokuje. "Vláčiš sa s ňou!" Ukázala na mňa. "Môžem byť s kým chcem!" Povedal. "Prečo práve ona? Môžeš mi to vysvetliť? Načo chodíš po ňu do školy? Načo? Však to si ty nikdy nerobil!" Začala kričať. "Nie nemôžem! Nemám dôvod ti to vysvetľovať! Vieš, zvyky sa menia." Mrkol na ňu. "Poď ideme." Povedal mi, otočil sa a nasadol do auta. Sadla som si. Naštartoval a odišli sme z parkoviska. "To čo malo znamenať?" Povedala som po chvíli ticha. "Nič." Mykol plecom. "Justin! Už mi konečne povedz čo s ňou máš!" Vykríkla som. Pevne chytil volant nadýchol sa a pri nejakej lúke zastavil auto. "Chceš to naozaj vedieť?" Otočil sa ku mne. Naozaj to chcem vedieť? Bože, načo nad tým premýšľam! Jasné že to chcem vedieť! Prikývla som. "Tak dobre." Nadýchol sa. "Pred rokom som si užíval na jednej diskotéke, ako vždy som išiel zbaliť nejaké dievča na jednu noc. Uvidel som tam Viky. Vyspali sme sa spolu a ona stále nechápala že bola len na jednu noc a ja som proste nechcel som jej nejako ublížiť. Tak som ju naťahoval, ona si myslela že spolu chodíme a ja som popri tom spával s inou. Viem, cítil som sa hnusne. Ale nič som k nej necítil. Povedal som že chcem aby to nikomu nevravela že sme spolu lebo nemám rád kecy." Tak toto ma vážne zarazilo. "Keď som jej dal koniec a povedal pravdu, tak vybuchla. Strašne sa naštvala vrieskala ako nepríčetná a povedala že ma zničí. Šíri o mne že som mafián, díler a neviem čo všetko ešte." Ostalo ticho. "Tak, prečo si bol vtedy na jej party?" Viem, hlúpejšia otázka mi nemohla napadnúť ale vážne ma to zaujímalo. "Išiel som to tam len okuknúť, vieš vyzeralo to že sa z toho dostala a že už je v pohode, ale to čo predviedla pred školou tak asi nie je." Oprel sa a pozeral pred seba. "Ja som ďalšie dievča na jednu noc?" Prehltla som. Nič. Neodpovedal. Takto sme sedeli asi 15 minút. "Odvezieš ma prosím domov?" Povedala som. Prikývol. Naštartoval a odviezol ma domov. Bez slova som vystúpila a vošla domov. "Čaute!" Zakričala som z predsieni. "Ahoj." Zakričala mama z obývačky. "Kde je ocko?" Spýtala som cestou do izby. "Ešte je v práci večer príde." Povedala a ďalej pozerala televízor. Išla som do izby kde som sa zavrela. Vážne čudný deň. On, naťahoval Viky. A ona mi nič nepovedala, takže mu verila. Spravila by pre neho všetko. Ale musím vedieť aj jej verziu. Ostal ticho keď som sa ho spýtala že či som ďalšie dievča na jednu noc. Vážne neviem čo si mám o tom myslieť. Toto všetko je divné. Vytiahla som si mobil z vrecka na rifliach a vytočila Viky. "Prosím?" Ozvalo sa z druhej strany. "To som ja Jess. Chcela by som sa s tebou porozprávať." Povedala som. "O čom?" Vážne to nevie? "O Justinovi." Povedala som. "Už si prišla na to aký je?" Načo to rozoberá do mobilu? "Viky, chcem sa o tom porozprávať osobne nie takto." Prechádzala som cez izbu z jednej strany na druhú. "Dobre, tak kedy a kde?" Pozrela som na hodiny. 15:40. "O štvrtej na námestí." Povedala som. "Budem tam." Zrušila.
