4.Časť

361 11 4
                                    

Zobudil ma budík. Och, nie. Pondelok! Neznášam pondelky. Neochotne som sa postavila z postele a  išla som ku svojej skrini. Ešte predtým som sa pozrela von oknom. Slnko už svietilo a vyzeralo byť teplo. Tak som si vytiahla zo skrini legíny a tričko na ramienka. Obliekla som sa a vybrala som sa do kúpeľni kde som spravila rannú hygienu a namaľovala sa. Prezrela som sa v zrkadle. Dneska mi to naozaj sekne. Pousmiala som sa nad svojou poznámkou a išla dole do kuchyne kde som mala nachystanú desiatu. Vyzeralo to tak že nikto nie je ešte doma. V predsieni som si obula červené vansky a išla do školy. Tak sa mi tam nechce. Najradšej by som ostala doma ležať.  "Jess!" Vytrhol ma z myšlienok známy hlas a mne sa na tele spravili zimomriavky. Otočila som sa smerom k nemu. Mal na sebe čierne supry, spadnuté gate a biele tielko. Na to všetkom mal ešte čiernu koženú bundu. Ten chlapec je tak sexy!  Zahryzla som si do pery a usmiala som sa. "Kde si sa vybrala tak skoro?" Nadvihol obočie a usmial sa. "No, kde asi. Do školy." Zasmiala som sa. Žeby nechodil do školy? Však má 19 mal by chodiť do školy. "Jáj, celkom som zabudol že ty máš dnes školu." Prišiel bližšie ku mne a jemne ma pobozkal. "Ty nemáš školu?" Nadvihla som obočie. "Pondelky máme striedané." Kývla som mu  že chápem a išli sme spolu smerom ku  škole. "Prídem po teba po škole. O koľkej končíš?" Usmiala som sa. "13:15 končím takže tu už buď. Zatiaľ sa maj, už ma čakajú pá!" Dala som mu pusu a utekala k našej partii. Všetci po mne nechápavo pozerali. "Čaute!" Usmiala som sa na nich. "Kto to bol?" Spýtala sa nechápavo Laura. "Ani sa nepozdravíš a hneď ťa zaujíma kto to bol, je to hádam moja vec." Mrkla som na ňu. "Ježíš! V poslednej dobe nám nič nehovoríš" Chcela pokračovať no prerušila ju Linda. "Sme tvoji kamaráti máme pravo vedieť kto to je." Išla som niečo povedať no prerušila ma Viky ktorá bežala smerom k nám. "Čo tu robil Justin?" Všetci sme sa otočili smerom k nej. "Kto?" Spýtal sa Mike. "No, videla som ako ide od vás Justin teda presnejšie od Jess, tak sa pýtam že či sa niečo nestalo keď tu bol." Nechápala som celkom tejto vete. Prečo by sa malo niečo stať?  "Aha, takže sa volá Justin aspoň niečo vieme keď nám to pani tajnostkárka nechce prezradiť." Zazrela na mňa Laura. "Ty s ním niečo máš?" Pozerala sa začudovane Viky. "Asi áno ale nechce nám to povedať ." Pridala sa Linda. "Necháte ma niečo aj povedať? Rozprávate sa o mne ako keby som tu vôbec nebola!" Zakričala som po nich. Mike s Andym sa začali smiať. Všetky sme na nich zabíjačky pozreli a oni hneď prestali. "Veď nám nič nechceš povedať tak sa nečuduj!" Povedala Laura. "Vieš vôbec o tom kto je Justin?" Nadvihla obočie Viky a jeho meno zdôraznila. "Prečo by som to nemala vedieť? Je rovnaký tínedžer ako ostatní nie?" Trošku som spochybnila. Vlastne nevedela som o ňom veľa vecí, ani neviem na akú školu chodí čo robí nič. Hlavne že sa s ním bozkávam! Bože, prečo som taká ľahká obeť?  "Teraz si ma dobre pobavila!" Zasmiala sa ironicky Viky. "Čo sa kurva deje?" Zvýšila som na ňu hlas. "No, tvoj Justin nie je vôbec normálny tínedžer! Práve naopak moja zlatá!" Vravela to tak ako keby mi chcela niečo dokázať. Baby nás s otvorenými ústami počúvali. "Čo-čo tým  myslíš?" Trošku som sa zakoktala. "Justin je mafián." Povedala po chvíli. Zrejme váhala či mi to má povedať. Mafián? čo? Nie!  "Nie, Justin nie je mafián. Načo by potom chodieval na tvoje party?" Nechápala som o čom mi teraz rozpráva. "Poznám ho dlhšie ako ty,  tak to asi viem! Prišiel sa ta zabaviť a užiť s si s dákou štetkou ako vždy." Povedala tvrdo. Vôbec ju nezaujímalo  či sa ma to nejako dotkne. "On nie je žiadny anjelik! Trtká dievčatá jednu za druhou a ty si bola ďalšia ktorú dal dole predpokladám ale nechápem načo sa sem vláčil s tebou." Nechápavo som na ňu pozerala. "Prečo mi to vravíš, keď medzi nami nič nie je?" Snažila som sa potlačiť slzy ktoré sa mi tlačili von z očí. "Ale no, Jess nehovor že medzi vami nič nebolo." Falošne sa zasmiala. "Nie nebolo! A viete čo? Dajte mi s ním všetci pokoj! A ešte raz pre tých ktorý to nechápu nemala som sním nič a ani s ním nič nebudem mať!" Neviem čo to do mňa vošlo ale kričala som po nich ako zmyslov zbavená. "Viky, to si nemusela." Počula som za chrbtom Lauru. No ja som už bežala do školy, tam som bežala na záchody. Vošla som do kabínky, tašku som hodila na zem a začala plakať. Prečo? Toto nie je možné. Ty si bola ďalšia ktorú dal dole. Stále som to počúvala. Zazvonilo. Rýchlo som vybehla s kabínky a v zrkadle som si zotrela riasenku a upravila si vlasy. Rýchlo som vbehla do triedy. Učiteľka tam ešte nebola ak som si rýchlo sadla do lavice k Mikeovy ako vždy. "Kde si bola?" Spýtal sa Mike. "Na záchode." Odvrkla som a vybalila som si veci. Prvú hodinu sme mali Biológiu takže pohoda. Učiteľka vždy meškala. "Si v poriadku?" Spýtal sa starostlivo Mike a dal mi ruku na chrbát. "Som, prečo by som nemala?" Pozrela som sa na neho. "Ja neviem, potom čo ti povedala Viky?" Dal zo mňa ruku dole. "Mne je jedno čo si vraví Viky. Hovorí z nej pomaly len chľast nie rozum." Mykla som plecom. "Mne to tak nepripadalo." Povedal. "Nie je to jedno?" Chcela som ukončiť túto tému. "Nie je lebo Justin nie je chlapec pre teba Jess." Ešte nech mi aj on dáva rady! Dosť že mi tu všetci vravia čo mám robiť tak nech ešte aj on začne!  "Ako to môžeš vedieť?" Nechcelo sa mi s ním hádať lebo ho mám rada. "Viem to." Povedal, chcela som niečo povedať ale do triedy vošla učiteľka. Celý deň som premýšľala nad tým čo mi povedala Viky a Mike. Majú pravdu? Nikto nevie. Teda aspoň ja nie, dnes sa musím porozprávať s Justinom a vysvetliť si to. Zazvonilo konečne na koniec poslednej hodiny a ja som si vydýchla! Konečne!  Postavila som sa. "Jess! Ideš s nami?" Zakričala na mňa Laura. "Nie, dnes idem s Jus.." Nedopovedala som, vedela som  čo by mi na to povedali. "Proste dnes nemám čas! Čaute!" Zakričala som a rútila som sa zo školy ako vietor. Pred školou ma už čakal na svojom aute. Na hlave mal slnečné okuliare a pozeral sa do diaľky. Prišla som k nemu a jeho myklo. "Veľmi si sa zľakol?" Usmiala som sa na neho. "Nezľakol som sa!" Zasmial sa. "Nie , vôbec videla som ako s tebou myklo." Zasmiala som sa on medzitým vystúpil z auta a zobral mi batoh ktorý dal do zadu. "Dobre, to je jedno!" Zasmial sa a kráčal ku mne. Oprel ma o auto a zahľadel sa mi do očí. Jeho čokoládové oči boli neuveriteľné. Pomaly sa ku mne približoval až sa naše pery spojili. Začali sme sa bozkávať dych sa nám zrýchľoval. Bolo to úžasné. "Nechceš ju tu rovno pretiahnuť?" Povedal známy povýšenecky hlas za Justinom. On sa odo mňa odtiahol a ja som videla kto to je. Viky. "Čo máš za problém?" Štekol po nej Justin. Za Viky stáli už aj ostaný takže to museli všetko vidieť. "Iba to že tu dobre že nie na kapote toho auta netrtkáte!" Povedala Viky. "Aj keby sme sa je to naša vec! Teba je do toho veľké hovno!" Povedal a otočil sa jej chrbtom smerom ku mne. "Ideme?" Zdvihol obočie a ja som prikývla. Nastúpila som do auta, Justin o niekoľko minú nastúpil tiež a naštartoval. Čo tú Viky tak žerie? Inokedy jej bývalo jedno s kým sa bozkávam a čo  nm robím ale teraz. "Ideme ku mne?" Spýtal sa. "Môžeme." Povedala som. "Justin čo si zač?" Spýtala som sa po chvíli. " Čo tým myslíš?" Zasmial sa. "Viky, ona mi povedala.." Prerušil ma. "Never tomu čo hovorí Viky, iba závidí." Povedal. "Prečo by mala závidieť?" Nechápala som. Ona nie je s tých čo závidia. "Závidí ti mňa to je všetko." Pokrčil ramenami. Zdalo sa mi ako keby nehovoril pravdu. "A čo ti vlastne vravela?" Pozrel sa na mňa a v zapätí hneď na cestu. "Že si mafián." Povedala som priškrteným hlasom. Videla som ako skamenel. Niečo predo mnou tají. Viem to a myslím že to má niečo spoločné s Viky. Bol ticho. "Justin? je to pravda?" Spýtala som sa po chvíli ticha. "Nie." Povedal, ani sa na mňa nepozrel a ja som mala tušenie že klame. Neriešila som to nechcelo sa mi hádať. Zastavili sme pred jeho domom a naraz sme vystúpili. "Je niekto doma?" Spýtala som sa. "Asi  nie" Usmial sa na mňa. Presne som vedela čo to znamená. Vošli sme do vnútra. "Chlapi? Ste tu?" Zakričal a mňa myklo. Nikto sa neozval. "Sme samy." Usmial sa na mňa a oblizol si pery. Zasmiala som sa nad tým. Potiahol ma hore na poschodie do jeho izby. Pritlačil ma o stenu a začal ma bozkávať. Prešiel na krk ktorý mi začal jemne okusovať až hrýzť. Musela som slastne vzdychať. Nadvihol ma a ja som si automaticky obmotala nohy okolo jeho pasu. Položil ma na posteľ a začali sme sa navzájom vyzliekať.  Vnikol do mňa a ja som zavzdychala. Pridával až som sa spravila a hneď po mne aj on. Ľahol si vedľa mňa a ja som počula ako rýchlo nám bijú srdcia. Otočila som sa k nemu a hlavu som mu dala na hruď. Jemne ma škrabkal po chrbte až som zaspala.

Never give upKde žijí příběhy. Začni objevovat