Prišla so na námestie kde ma už čakala Viky. "Ahoj." Povedala som potichu. "Ahoj." Povedala a zahľadene sa pozerala kamsi do diaľky. "Ideme?" Spýtala som po chvíli ticha. Prikývla. "Viky, mohla by si mi povedať čo sa stalo pred rokom s Justinom?" Spýtala som sa. "Čo konkrétne?" Rozpráva veľmi potichu. "Všetko." Rýchlo som povedala. "Ehm, tak pre rokom som bola na diskotéke trošku som aj popila a v tom sa objavil Justin, začal ma tam baliť proste a ja som sa s ním vyspala. Pre neho som bola dievča na jednu noc ale ja som si od toho sľubovala viac. Naťahoval ma, vravel mi ako ma miluje a neviem čo všetko ešte. Ja som mu verila. Keď mi povedal že nemám nikomu vravieť že spolu sme, prišlo mi to trochu divné ale neriešila som to. Chcela som byť s ním. Chcela som ho mať pre seba. Veľakrát som mu vravela nech po mňa príde do školy, ale on nikdy nechcel. Vždy si niečo vymyslel. Bola som do neho strašne zaľúbená a slepá. On ... jedného krásneho dňa mi povedal celú pravdu, nespoznávala som sa. Vrieskala som po ňom, facku nejednu som mu dala. Ale najviac ma bolelo to, že ku mne nič necítil." Vydýchla si. "Potom čo som na neho zabudla, tak sa zjavil na mojej party, snažila som si ho nevšímať ale nešlo to. Vieš, povedala som ti aj že je mafián. To len preto lebo on.. ja proste.." Nevedela sa vykoktať. "Ty ho stále ľúbiš." Dokončila som potichu. Prikývla. "Vieš, keď som ho uvidela že prišiel pre teba po škole, pichlo ma pri srdci. Vieš je to pre mňa ťažké ale nezakazujem ti to." Povedala. Ona si myslí že ak b mi to zakázala že ja by som ju poslúchla? "Ja .. neviem čo na to povedať." Vravela som s priškrteným hlasom. "Nemusíš na to nič vravieť, ale dávaj si na neho pozor." Povedala. "Predpokladám že, to čo sa stalo so mnou ti nechcel povedať." Povýšenecký sa zasmiala. "Ale áno povedal, ale chcela som to počuť aj od teba." "Ty ho miluješ?" Spýtala sa nečakane. "Neviem." Povedala som potichu. "Vieš, my spolu len spávame nemôžem ti povedať že či ho milujem." "Ale veď to musíš vedieť." Povedala. "Nič nemusím." Zahľadela sa mi do očí. "Tak, myslíš to s ním vážne?" Liezlo mi to na nervy keď sa ma v kuse vypytovala. "Viky, to je moja vec. Nerieš to." Povedala som tvrdo. "Ale nechápeš že to nie je len tvoja vec? Aj ja som s ním niečo mala a priznám sa ti že ho stále milujem a dúfam že budeme spolu." Do očí sa jej nahrnuli slzy. "Presne ako si povedala, mala! Teraz je to všetko inak a ty musíš zabudnúť on má inú." "Teba?" Pozrela sa na mňa s uplakanými očami. "Nie." Povedala som potichu. "A koho?" Stále na mňa hľadela. "Neviem, ale už som ti raz povedala že spolu iba spávame nič viac." Mykla som plecom. "Ale pre neho je to asi niečo viac keď chodí po teba do školy, stretávate sa podľa mňa dosť často." "Nerieš to." Povedala som rýchlo. "Ako chceš!" Skríkla. "Jess?" Ozval sa mi za chrbtom známy hlas. Otočila som sa a on s úsmevom kráčal ku mne. "Povedala si že chceš ísť domov." Prišiel ku mne a objal ma. Na Viky sa ani nepozrel. "Ale potom som si to rozmyslela, potrebovala som sa s niekým porozprávať." Otočila som sa v jeho objatí smerom k Viky. Tá nás s uplakanými očami pozerala. Justin ju zrejme na prvý krát nespoznal, lebo keď sa pozrel tak stuhol. "Pre..prečo práve s ňou?" Zakoktal sa. "Justin, nerob sa že nevieš o čom som sa s ňou rozprávala." Prevrátila som očami. "Ale veď som ti to všetko vysvetlil!" Povedal. "Chcela som si to s ňou všetko vyriešiť." Mykla som plecom. "Prečo sa o mne rozprávate ako keby som tu ani nebola?" Vykríkla Viky. "Drž hubu!" Povedal ostro Justin. "Čo som ti spravila že sa tak ku mne správaš?" Kričala na neho a slzy jej tiekli dolu tvárou. "Nevieš? Roznášala si po celom meste že som mafián, díler a neviem čo všetko ešte! Stratil som polovicu kamarátov a u báb som mal oveľa menšiu šancu ako predtým! To si spravila! Už ti to viac nedovolím čo si vlastne myslíš že si?" Rozhadzoval rukami a kričal na ňu. Takého som ho nespoznávala. "Zaslúžil si si to!" Zakričala na neho. "Bral si dievčatá ako svoje hračky, keď sa ti s nimi už nechcelo hrať tak si ich odhodil! Si obyčajná sviňa Justin!" Postavila sa na nohy pred neho a ja som so záujmom sledovala ich hádku. "Som sviňa? Však som s tebou bol len z ľútosti!" Prásk! Viky mu vylepila facku. Necítila som ale podľa zvuku bola dosť silná. "Ty suka!" "Ja som ťa ľúbila a ty si sa so mnou hral! Vieš čo? Lepšie by bolo ak by si mi povedal pravdu! Si obyčajný chudák a imbecil! Nenávidím ťa!" Kričala na neho že nejedna hlava sa za nami otočila. Justin na ňu zdvihol ruku aby jej vylepil ale v tom momente som mu ju už pevne držala aby sa mu to nepodarilo. "Justin! Ukludni sa!" Povedala som. "Iba ťa provokuje." Doložila som a on sa pomaly upokojoval. "Máš pravdu, taká štetka mi za to nestojí!" Povedal a odpľul si pred ňou na zem. "Poď ideme." Potiahol ma za ruku. Nevedela som s kým mám ísť. Mám tam ostať s Viky? Alebo ísť s ním? Vybrala som sa za ním. Viky si sadla na lavičku a plakala. Držal ma pevne za ruku a kráčal ku parkovisku kde stálo jeho biele ferrary. Nasadli sme do auta a on bez slova naštartoval. Pozrela som sa na jeho tvár. Líce mal celé červené. Toto Viky fakt nemusela. Veď oni už majú uzavretú minulosť tak prečo to rieši? Aha, asi preto lebo ho miluje. Ale ja ho asi milujem tiež! Nie asi, ale áno milujem ho! Pohladkala som ho na tom líci. "Za to mi zaplatí." Povedal do ticha. "Ako to myslíš?" Nechápala som. "Ja som o nej nešíril klamstvá, nemlátil som ju! Ona hej, a ja už na to naozaj nemám náladu." "Justin, nerieš to už prosím ťa. Aspoň kvôli mne." Nevedela som čoho je schopný. Ale bála som sa. Odviezol ma ku mne domov. Vystúpila som a zakývala som mu. Odišiel. Otvorila som bráničku do nášho domu a na lavičke sedel Mike. Pozrel sa na mňa a hneď sa postavil. "Čo tu robíš?" Usmiala som sa na neho a vyberala som si kľúče z kabelky. "Prišiel som sa s tebou porozprávať." Pozrel sa mi do očí, mal tam niečo čo som nikdy nevedela identifikovať. Prečo má v očiach niečo čo mu tam vidím keď sa na mňa pozerá? Čudné, ale asi to má pri každom iné. "Tak dobre." Povedala som a išla som ku dverám. Keď som začala otvárať dvere tak som ucítila jeho ruky na mojich bokoch. Ihneď som sa otočila. O čo mu ide? Ruky mal stále na mojom páse a pozeral sa mi hlboko do očí. "Ja musím ti niečo povedať." Nevedela som o čo mu ide. Pomaly sa ku mne približoval až sa naše pery spojili. Neprotestovala som a ani neviem prečo. Začali sme sa vášnivo bozkávať. Páčilo sa mi to. Pootvorila som ústa, tak aby mal jeho jazyk lepší vstup. O niekoľko sekúnd sa už naše jazyky pretekali. Odtiahol sa odo mňa a s úsmevom na mňa pozeral. To čo bolo? Ja, som sa mu nechala. On ku mne niečo cíti? Alebo je za tým iba ďalšia stávka alebo čo? Čo sa deje?! Po mojej hlave mi behalo nekonečne veľa myšlienok. "To.. to čo malo znamenať?" Povedala som potichu. "Jess, ja som si uvedomil že ťa milujem." Povedal. "Čože? Ale veď sme kamaráti strašne dlho ako si si to mohol uvedomiť až teraz?" Nechápala som. "Vieš, ja to cítim k tebe už dosť dlho." "Koľko?" Čakala som na odpoveď. "Tri roky." Vypleštila som na neho oči. "A to mi vravíš až teraz?" Zarazilo ma to čo mi povedal. "Nemal som odvahu." Mykol plecom. "A čo všetky tie tvoje baby?" Mala som v hlave nekonečne veľa otázok a veľký zmätok. " Chcel som aby boli náhrada za teba." Povedal. Tak toto by ma ani vo sne nenapadlo! Čo sa deje v poslednom čase? Prečo mi to povedal až teraz? Prečo tak neskoro? Čo to má znamenať? Chcem ho? Nie! ja chcem predsa Justina, ale on je môj dlhoročný kamarát a ak by som ho odmietla možno by som zničila naše priateľstvo a to vážne nepotrebujem. Vždy mi pomáhal a zaujímal sa o mňa. A tie nenápadne dotyky! Jasné! všetko mi to do seba zapadá. Ale prečo mi to nepovedal skôr? "Prečo si mi to nepovedal skôr?" Vzdychla som. "Bál som sa, že ma odmietneš a ja ťa stratím navždy." Povedal do ticha. Až teraz som si uvedomila že ma drží sa ruky. "Ja, vieš.." Chcela som mu niečo povedať ale skočil mi do rečí. "Ty ma teraz odmietneš?" Pozrel sa na mňa so smútkom v očiach. "Ja neviem čo k tebe cítim." Naozaj som to nevedela. "Ale veď to musíš vedieť, miluješ ma? Alebo ma berieš ako kamaráta." Povedal. "Niečo medzi tým." Sama neviem čo cítim. Takto som sa dlho necítila. Netušila som čo sa so mnou deje ale v jeho prítomnosti sa mu robili zimomriavky. "Jess." Vzdychol. "Neskúsime to spolu?" Spýtal sa potichu. "Ako to myslíš?" Snažila som sa to prepočuť čo práve povedal. "Nechceš so mnou chodiť?" Bol strašne zlatý keď to vravel. Usmiala som sa na neho. "Nechajme to tak aby sa to vyvíjalo samé." Nevedela som čo mám robiť. "Nechápem." Povedal. "No, môžeme sa spolu častejšie stretávať. Budeme stále spolu a uvidíme či to spolu vydržíme." Usmial sa. "Tak dobre." Povedal a priblížil sa ku mne. Pobozkal ma. Jeho pery boli sladké. Začali sme sa bozkávať. Neviem čo sa to so mnou stalo ale nevnímala som okolitý svet. Odtiahol sa odo mňa. "Zajtra po teba prídem." Usmial sa a zmizol v tme. Ešte chvíľu som tam stála a opierala sa o dvere. Bolo to úžasné! Niečo mi zavibrovalo vo vrecku. Mykla som sa. Vybrala som mobil z vrecka. Prešla som po displeji a uvidela som novú správu. Dúfam že sa zajtra stretneme :* Justin. "Do riti!" Zanadávala som a vošla som do domu. Ja som aj zabudla že vôbec je. Teraz som v dobrej kaši! Ako im to vysvetlím? Ktorého chcem? Sama neviem čo chcem! Kráčala som po schodoch hore. Doma nikto nebol. V poslednom čase ma to ani neprekvapovalo rodičia stále pracovali a na mňa čas nemali. Väčšinou mi tu nechali peniaze ale už ani na to nemali čas tak mi dali kreditku. Aj ma trápilo že s nimi nie som ale už som to ani neriešila. Vošla som do kúpeľni a napustila si horúcu vaňu. Pustila som si hudbu a začala relaxovať. Po polhodine vo vani som sa unavene premiestnila do postele kde som v momente zaspala. Ráno ma zobudil budík. Och! ako neznášam to zvonenie! Neochotne som sa postavila z postele a išla som do kúpeľni vykonať rannú hygienu. Zo skrine som si vybrala rifľové kraťasy a tričko na ramienka. Od rána svietilo slniečko takže vyzeralo že bude horúco. Vlasy som si dala o vrkoču a jemne som si naniesla špirálu na mihalnice. Zobrala som si tašku z izby a zišla dole. Mama bola v kuchyne a robila raňajky. "Dobré ráno! Že si sa aj ukázala!" Povedala som so smiechom. "Dobré , zlatko. No poď ku mne!" Prišla ku mne a silno ma objala. "Kde je ocko?" Spýtala som sa. "Ešte spí." Povedala mi do vlasov. Niekto zaklopal na dvere. Pozerala sa na mňa pohľadom že kto to môže byť, a ja som hneď vedela že kto. "Už prišli po mňa. Idem mami maj sa!" Zakývala som jej , zobrala desiatu zo stolu a išla k dverám. Otvorila som ich a tam stál s úsmevom Mike. "Ahoj!" Usmial sa. "Ahoj!" Úsmev som mu opätovala a obula som si tenisky. Vyšli sme von a išli do školy. Keďže mám dom blízko školy cesta netrvá viac ako 5 minút."Ako si sa vyspala?" Spýtal sa. Bol strašne milý. "Dobre, ale krátko a čo ty?" Usmievala som sa ako idiot. "Dobre, ale lepšie by mi bolo pri tebe." Povedal a pritiahol si ma k sebe. Jemne ma pobozkal. Odtiahli sme sa a usmiali sa na sebe. Až v tej chvíli som si všimla že stojíme pred školou a pozerajú na nás všetci zo školy vrátane Viky. Prišli sme k našej partii a oni na nás začudovane pozerali. "To čo malo byť?" Spýtala sa Laura. "Nič." Mykla som plecom. "Veď ste sa bozkávali!" Povedala Laura. "Nie, nebozkávali dali sme si kamarátsku pusu." Zapojil sa Mike. "Ale veď ste to nikdy nerobili." Povedala Linda. "Noačo!" Povedala som. "Linda, na to si zvykaj naša Jess chytila maniere od Biebra!" Viky si nemohla odpustiť arogantnú poznámku. "Viky, prestaň!" Zazrela som na ňu. "Inak čo?" Provokovala. "Nehádajte sa!" Povedal Andy. "Mali by sme ísť do triedy!" Dopovedal. Všetci sme sa otočili ku vchodovým dverám a vošli do triedny. Znudene sme si sadli na miesta a o chvíľu zazvonilo. S Mikeom sme čakala kým príde učiteľka telocviku do triedy. "Konečne posledná hodina!" Usmiala som sa a oprela som si o neho hlavu. "Aj ja si vravím." Pohladkal ma po vlasoch. "Neznášam telesnú! Ešte v takomto teple, dúfam že budeme cvičiť vonku." Rozprávala som a pozorovala ostatných. "No, ale ak budeme cvičiť vonku budú mať všetci z parkoviska dokonalý výhľad na tvoj zadok." Zaškeril sa. Ihrisko máme totiž rovno oproti parkovisku a tak všetci vidia čo robíme. Zasmiala som sa nad jeho poznámkou. Do triedy vošla učiteľka. "No, poďte rýchlo!" Skríkla a my sme kráčali do šatní. Prezliekli sme sa a vyšli na ihrisko. "Budeme mať voľnú hodinu s chlapcami takže si môžte zobrať lopty, švihadlá, trampolínu, žinienky alebo čo chcete." Povedala a išla nám otvoriť kabinet. Mike prišiel ku mne. "Čo ideme robiť?" Spýtal sa ma za chrbtom. "Poďme nič nerobiť." Zasmiala som sa a otočila sa k nemu. "Ako chceš!" Povedal a zodvihol ma na plece kde si ma prehodil. "Mike! Daj ma dole!" Kričala som na neho zo smiechom. "A čo za to?" Točil so mnou stále dookola. "Spadneme!" Kričala som. "Neboj to by som nedopustil aby si spadla!" Začala som sa smiať. Položil ma na zem. A nahol sa na mňa. Priblížil sa ku mne a jemne ma pobozkal. Začala som sa smiať. "Je ti niečo smiešne?" Spýtal sa. "Nie." povedala som so smiechom. Začal ma štekliť. Strašne som sa smiala a kričala nech prestane, no márne. "Tak a ide sa druhé kolo!" Povedal a ani neviem ako som sa ocitla na jeho ramene. Znovu so mnou točil a ja som sa nevedela prestať smiať. V tej rýchlosti sme vrazili do plotu on chrbtom a ja zadkom. "Do riti!" Zanadával a ja som sa smiala. "Vravela som že to neskončí dobre." Položil ma na zem. "Ale skočilo to zlé pre teba!" Smiala som sa až ma bolelo brucho. Priblížil sa ku mne a pobozkal ma. "Ehm, neruším vás náhodou?" Povedal za plotom tak známy hlas. Rýchlo som sa od neho odtiahla a pozrela na Justina. "Nie." Povedal Mike akoby nič a pritiahol si ma k sebe. Justin sa na nás pozeral. "Jess, môžeš mi to vysvetliť?" Nadvihol obočie. "Čo ti mám vysvetľovať?" Nechápala som čo to má znamenať. Však s ním len spávam môže mu to byť jedno čo robím s inými. "Čo to s ním kurva robíš?" Zvýšil hlas a priblížil sa k plotu. "To je hádam moja vec." Povedala som a otočila som sa mu chrbtom, chytila som Mike za ruku a išli sme ku telocvični. "To bol Bieber?" Spýtal sa. Prikývla som. "Čo s ním máš?" "Práveže nič." Povedala som. "Zase ste poslední! Bežte sa prezliekať!" Kričala z diaľky učiteľka a my sme bežali do šatní. Rýchlo som sa prezliekla. Pred šatňou ma už čakal Mike a vyšli sme spolu zo školy. "On tu ešte stále je?!" Povedal trošku nervóznym hlasom. "V prvom rade sa ukludni. A nenechaj sa vyprovokovať." Chytila som ho pevne za ruku a on naše prsty preplietol. Justin sa pozrel smerom k nám. Kráčali sme ďalej. "Vysvetlíš mi to?" Povedal keď sme boli blízko neho. "Čo ti mám vysvetľovať?" Pozrela som sa mu do očí. "To, čo si tam s ním robila." Približoval sa ku mne. "Teba do toho nič nie je!" Zavrčala som na neho. "Myslím že je keď so mnou chodíš!" Povedal. "Ty s ním chodíš?" Spýtal sa Mike. "Prečo si mi klamala? Toto som od teba nečakal!" Pustil mi ruku a odišiel preč. "Mike!" Zakričala som na neho. "Daj mi pokoj!" Zakričal a zmizol za rohom. "Už si spokojný?!" Zakričala som na Justina. "Musel som sa ho nejako zbaviť." Povedal kludne. "Ty čo to tu vyprávaš? Ty si sa dobre udrel do tej hlavičky! Si čo o sebe myslíš? My spolu len spávame takže ti môže byť jedno čo s kým robím!" Zakričala som na neho. "Nechápeš že nikto iný okrem mňa ťa nebude chytať? A už vôbec nie bozkávať ťa!" Zarazilo ma to. "Ja nie som žiaden tvoj majetok! A vieš čo? Môžem to hneď ukončiť, a asi to aj spravím! Nič z toho nemám." Povedala som a otočila som sa mu chrbtom. Keď som sa snažila vykročiť v pred tak ma chytil za rameno a otočil. "To mi nemôžeš spraviť." Povedal. "Prečo by som nemohla?" Nadvihla som obočie. "Lebo ťa potrebujem, nechápeš? Ty nie si ako ostatné! Ty si iná, niečo ma k tebe ťahá, niečo veľmi silné čo nedokážem popísať. Áno, myslím si že som sa zaľúbil. Proste neznesiem ten pocit že by sa ťa mal dotýkať niekto iný ako ja. Bozkávať ťa či objímať. Jednoducho to neznesiem chápeš? Odkedy som ťa prvý krát uvidel musím myslieť len a len na teba! neviem čo to so mnou je." Povedal. "Ako si to predstavuješ?" Nadvihla som obočie. "Čo myslíš?" Spýtal sa. "Čo bude ďalej." Povedala som do ticha. "Ja ťa potrebujem ako kyslík. Tak mi ho prosím neber." Chytil ma za ruku. "Justin, ale ja..." Nevedela som čo mám robiť. "Ty ma nemiluješ?" V očiach sa mu zaleskli slzy. "Nie, to nie ale ja neviem čo mám robiť." Bola som v koncoch. S kým chcem byť? S ním? Alebo s Mikeom. Neviem. "Nechaj rozhodnúť srdce." Povedal.
