Po krásnom víkende pri jazere som konečne dorazila domov a vybalila si veci. Vošla som do kúpeľni aby som si dala skvelú sprchu ktorá mi tak veľmi chýbala. Pustila som si k tomu ešte hudbu, vždy sa pri nej odreagujem. Keď som sa osušila , obliekla som si na seba kraťasy a voľné tričko, vlasy som si nechala rozpustené. Zišla som dolu kde ma už čakala mama. "No, ako bolo?" Spýtala sa hneď. Musela sa vrátiť z práce keď som sa sprchovala. "Dobre." Povedala som a rútila som sa ku chladničke lebo som bola neskutočne hladná. Vybrala som si ešte obed čo zrejme ostal a s chuti som začala jesť. "Hladná?" Zasmiala sa. S plnými ústami som sa na ňu pozrela a prikývla. "Niet na domácu stravu." Dodala a sadla si oproti mne. "Jess, rozmýšľala som že by sme mohli ísť spolu na dovolenku." Povedala po chvíli ticha. Dojedla som a hneď som sa spýtala. "Ako to myslíš?" Nechápala som, vždy sme chodili na dovolenku všetci spolu a ešte aj s mojim bratom. Teraz býva na intráku ale vždy sa na leto vráti. Je pekne otravný a nikdy mi nedá pokoj a rýpe. Ale aj tak ho mám rada. No, odkedy odišiel na vysokú som sa s ním prestala baviť, nemáme sa o čom rozprávať. "No, že by sme išli len ja s tebou. Ockovi sa nechce ísť pri more a Marek povedal že tento rok pôjde na dovolenku asi s Lízou." Ach, zase ona. Je to Marekova frajerka, nemám ju veľmi v láske. Hneď ako som ju uvidela mi ostala nesympatická ale nestarám sa do toho. "A to nemá čas na nás? Veď s nami vôbec nie je!" Vyhŕkla som. "Ale no tak. Vari ti chýbajú tie vaše večné hádky a bitky?!" Zasmiala sa mama. "Mami, už sme starší obidvaja nehádame sa." Pregúľala som očami. "Tak nech aspoň Marek ide s nami, keď sa ockovi nechce." Prosila som. "Už som ti povedala že chce ísť s Lízou a určite to bude platiť aj jej tak mu peniaze nezostanú." "On jej to chce platiť?!" Nadvihla som obočie. "Tak to chodí." Mykla plecom mama. Ona vie že ju nemám rada a myslím že ani ona nie len si to nechce priznať. "A nemohli by sme mu zaplatiť dovolenku s nami? Veď o tri dni mám narodeniny! A išiel by aj ocko a boli by sme všetci spolu." Pokúšala som sa ju presvedčiť a hádzala na ňu psie oči. "Tak, dobre niečo vymyslím." Povedala nakoniec. "Ďakujem!" Objala som ju. "Idem do izby trochu si spraviť poriadok." Zakričala som jej a bežala hore schodmi. Keď som vošla do izby akurát mi dozvonil mobil. Chytila som a pozrela si kto mi volal. Viky. Hm, čudné. Vytočila som ju ale naspäť. "No, že si sa aj ozvala." Podotkla hneď na začiatok. "No, čo si chcela?" Skočila som jej do rečí aby sme sa nezačali hádať. "Chcela som sa ťa spýtať či nemáš náhodou moje tričko to také čierne s tou hviezdou v strede. Neviem ho nájsť tak či si mi ho omylom nepobalila." Pozrela som sa do skrinky či som jej ho náhodou vážne nezobrala. Nebolo tam. "Počkaj, chvíľku pozriem sa ešte do kufra." Povedala som aby nebolo ticho. "Dobre." otvorila som kufor a zodvihla deku ktorá tam bola viac menej hodená. Pod ňou som našla to tričko. "Áno, mám ho ja." Tričko som položila na posteľ. "Fú, tak to je dobré už som sa bála že som ho tam nechala." Usmiala som sa. "Tak, mám si prísť poň? Alebo mi ho donesieš?" Navrhla. "Môžeš si poňho prísť, som doma takže." Mykla som sama pre seba plecom. "Okej, za nejakú hodinku som u teba tak zatiaľ ahoj." Zložila. Hodila som sa na posteľ aby som si na chvíľku zdriemla bola som neskutočne unavená z tej cesty. Z krásneho sna ma zobudila mama tým že prišla do mojej izby. "Zlatko, tak som to vybavila." Povedala na čo som sa zobudila. Nechápavo som sa na ňu pozrela a začala sa vystierať. "No, Marek pôjde s nami na dovolenku." Usmievala sa od ucha k uchu. Myslím že bola aj ona neskutočne rada. "A ocko?" Povedala som ešte rozospatým hlasom. "S tým sa dohodneme." prehodila. "A ešte aby som nezabudla čakajú ťa smeti." Ako vždy, zobudí ma s dobrou správou a potom mi povie že mám ísť vyniesť smeti. Koše máme od domu za rohom preto tam posiela vždy mňa lebo sa jej nechce. Ach. Len som sa pomrvila a vstala z postele. Zišla do predsieni kde som sa obula, zobrala si kľúčik a vzala do ruky smeti. Keď som už konečne bola pri košoch a už som ich aj videla zbadala som Justinove auto. Ale nebol v ňom sám. Vedľa neho sedela pekná červenovláska. Hádajte kto. Viky! Keď som to uvidela až mi spadla sánka. Zastavil tesne pred tým rohom kde sme mali dom. Zrejme ma ešte nevidel. Ona vystúpila z auta a išla k nášmu domu. Rýchlim krokom som išla aj ja. "Viky!" Zakričala som na ňu keď som už bola na tom istom chodníku. Až ňou myklo. Otočila sa ku mne a zakývala mi. "Idem ti po to tričko." Povedala som keď sme sa objali. "Dobre, počkám ťa tu." Sadla si na lavičku pred našim domom. Rýchlo som vošla dnu a vybrala si mobil z vrecka. Vytočila som Justina ktorý mi to po chvíli zdvihol. "Počúvam." Usmieval sa. "Ahoj, neprídeš ku mne?" Spýtala som sa. Nechcela som to riešiť cez telefón. "Jess, prišiel by som ale musím ísť ešte niečo zariadiť do mesta, večer ale môžem prísť." Povedal rýchlo a nervózne. Klame! "Tak dobre, večer ťa budem čakať." Tvárila som sa že nič neviem. Zavesila som mu a zobrala to tričko. "Konečne, čo si tak dlho robila?!" Zasmiala sa. Ako sa mi môže usmievať do tváre?! Prečo mi to robia? Ale no, pokoj Jess. Čo ak ju len odviezol? A odišiel? Zistím to! "Nezašli by sme to mesta na kávu?" Navrhla som. Nesmú byť spolu! V žiadnom prípade! To nedopustím. "No.. vieš.. ja mám niečo iné na pláne." Koktala. "A čo také?!" Nadvihla som obočie. "Musím pomôcť mame." Povedala rýchlo. "Tak fajn." "Však nabudúce." Usmiala sa a odišla. Zašla za roh. Kam som o chvíľu išla aj ja. Nasadala naspäť do jeho auta a už som len v diaľke videla ako idú smerom k nákupnému centru. Čo sa to do riti deje?! Musím tam ísť! Vošla som do domu. "Mami? Nezobrala by si ma do nákupného centra?" Zakričala som jej od dverí. "Rada by som ťa zobrala ale o hodinu idem na kávu." Povedala. "A nemôžem si zobrať auto? Prosíím." Zaprosila som. "Tak dobre, ale dávaj si pozor! Jasné!" Zakričala. "Dobre!" Ponáhľala som sa k autu ktoré som o chvíľu naštartovala a namierila si to do nákupného centra. Išla som do podzemnej garáže kde som o chvíľku našla Justinove auto. Zaparkovala som oproti na voľné miesto. Vyviezla som sa hore výťahom a začala ich hľadať. Po pol hodine neúspešného hľadanie som si sadla na lavičku. Pozerala som sa všade dookola až som zbadala tú známu šiltovku. Našla som ich! V duchu som bol strašne rada. Išli spolu do zlatníctva. Justin jej tam vyberal nejaký retiazok a ona si ho ochotne skúšala! Nie! Toto nemôže byť pravda! On jej tam kupuje nejaký zlatý náramok? A na mňa úplne kašle, namiesto toho aby bol so mnou je s ňou! Som tá druhá? Alebo som ňou vždy bola? Do očí sa mi začali valiť slzy. A v hlave som mala neskutočne veľa otázok. Samozrejme! Všetko pekné sa raz skončí, ale prečo sa to skončilo práve u nás? A Laura s Andym sú stále spolu. Asi sa naozaj milujú. To len ja si nemôžem nájsť niekoho, kto by ma ľúbil. Ďalej som sa na to už nemohla pozerať a rozbehla som sa k východu. Cez slzy som našla mamine auto a nasadla. V aute som spustila plač. Nešlo to zastaviť a vedela som že v takomto stave nemôžem šoférovať z kabelky ktorú som si stihla zobrať ešte tesne pred odchodom som si vybrala vreckovky a utrela si slzy. Snažila som sa upokojiť ale nešlo to. Asi nemám šancu byť šťastná úplne. Mať chlapca ktorý by ma ľúbil a bol by mi verný. Ale prečo to spravil? Veď sme nemali žiadne problémy, všetko dokonale klapalo. Nie som ho asi hodná. Trpko som sa zasmiala. Cez slzy so pozerala autá ako vchádzajú a vychádzajú. "Ja hlupaňa!" Zakričala som cez slzy a vrazila do volantu. Čo som si vôbec myslela?! Plakala som stále viac a viac. Nešlo to zastaviť. Vytiahla som si ďalšiu vreckovku a utrela si rozmazanú špirálu. Nádych, výdych. Vravela som si v hlave. Keď som chcela naštartovať aby som vypadla z tadiaľto uvidela som ako prichádzajú k auto. Pootvorila som si okno aby som počula o čom sa rozprávajú a dala som sa nižšie na sedadlo. "Mám ťa odviesť domov?" Spýtal s Justin. "Netreba, už som sa dohodla s Mikeom že pôjdeme dakde." Odpovedala mu Viky. "No, vlastne aj ja musím ísť ešte za Jess." Povedal Justin. "Dneska ma volala na kávu." Prečo s rozprávajú o úplných zbytočnostiach? Ona sa ide akože zahrávať s Mikeom? "To vážne? A čo si jej povedala?" Určite pritom nadvihol obočie. "Že musím pomáhať mame." Povedala Viky. "Tak čo keby sme išli von všetci štyria? Neboj sa my sa od vás potom odpojíme." Navrhol jej Justin. "Tak to nie je zlý nápad." Povedala mu Viky. "Tak ja ešte idem domov a potom pôjdem po Jess a prídeme za vami." Povedal Justin. "Dobre." Prikývla mu Viky a odišla druhou stranou. Justin o malú chvíľku prišiel k autu ktoré naštartoval a zmizol. Takže teraz ide po mňa. Čo budem robiť? Nič! Budem hľadať nejaké náznaky a večer si to s ním vybavím. Naštartovala som auto a išla domov. Zaparkovala som v garáži a vošla do domu. Mama už zrejme odišla. Išla som hore do izby. Vybrala som si zo skrini oblečenie ktoré si oblečiem keď po mňa príde Justina išla som sa do kúpeľni odmaľovať. Vyzerala som strašne. Vlasy som si vyžehlila a pridala som si do vlasov ešte dve malé sponky aby mi držali vlasy a namaľovala sa. Prešla som do izby a obliekla som si moje obľúbené kvietkované šaty. K nim som si dala ako doplnok srdiečkový náhrdelník od Mike, ktorý som dostala na Vianoce. Je celkom obyčajný, strieborná retiazka a v strede malé srdiečko. Mám ho strašne rada. Hneď ako som ho uvidela som si ho obľúbila. Niekto zazvonil pri dverách. Zišla som dolu schodmi a pri dverách stál Justin. Otvorila som dvore a nasilu som sa usmiala. "Aká si krásna!" Prišiel ku mne bližšie dal mi pusu a celú si ma prezrel. "No." Prikývla som a snažila som sa aby nič nezistil. "Tak, čo keby sme zašli do mesta na kávu spolu s Viky a Mikeom?" Čakala som kedy sa to spýta. "Dobre." Prikývla som. Bola som nedočkavá nevedela som čo ma čaká, ale ak uvidím na Vikinej ruke nejaký náramok! Tak nevydržím! V aute bolo ticho. Nemala som náladu sa s ním rozprávať a on neviem prečo mlčal. "Jess?" Spýtal sa tesne pred námestím kde sme zrejme išli. "Áno?" Hlavu som nechala stále v tej istej polohe. Nemohla som sa na neho ani len pozrieť. "Deje sa niečo?" Spýtal sa. "Nie, čo by sa malo diať?" Robila som sa že mi nič nie je. "Neviem, si taká iná. Taká čudná dneska." Zastavil. "To sa ti len zdá." Povedala som rýchlo a otvorila dvere na aute. Už ďalej nič nevravel. "Tam sedia." Ukázal na jeden menší podnik. Vybrali sme sa teda tam. Po ceste sme si preplietli prsty. Nechala som to tak. "Čaute!" Povedali sme obidvaja naraz. "Čaute!" Odzdravili sa. Prisadli sme si k nim. "Čo si dáš?" Spýtal sa ma Justin. "Dám si mojito. Kávu už nechcem, nebudem vedieť zaspať." Odvrkla som. Už si to nevšímal. Mike si zrejme všimol to napätie medzi nami a začal rozprávať. "Tak, čo si dneska robila?" Pozrel sa na mňa. "Nič, vybaľovala som sa a dohadovala som dovolenku." Povedala som mu. "A kam ideš?" Usmial sa. "No, najprv mi vravela mama že či nepôjdeme len my dve ale chcem ísť aj s Marekom lebo dlho som ho už ani nevidela, vlastne od polročných prázdnin. Ale najskôr ide na dovolenku s Lízou." Dopovedala som. "Koľko sú už spolu?" Spýtal sa Mike. "No, v septembri to budú tri roky. Vieš že ju nemám rada, preto chcem aby išiel radšej s nami osobitne akoby mala ísť aj ona. Však keď príde môžete si znova zahrať futbal ako vždy." Zasmiala som sa pri tej spomienke. Vždy spolu hrávali futbal a Mike nechápal ako to, že ho Marek porazil. Stále potreboval odvetu a už som sa na tom smiala. "To mi ani nespomínaj! Vtedy som u teba býval varený- pečený." Zasmial sa. "Viky, ty sa tak nemrač. Môžeš robiť to čo naposledy." Podpichoval ju Mike. Keď sa Viky s Marekom stretli naposledy stála pred ním polonahá a chcela mu spraviť striptíz. Odvtedy sa pred ním hanbí. "Mike, prestaň! Ja sa pred ním už v živote neukážem!" Zasmiala sa. "Akože a mne si kedy chcela povedať že príde? Alebo nás zoznámiť?" Podotkol Justin. "Vravím ti to." Ani som sa na neho nepozrela a odpila si. "Fajn." Povedal a otočil sa k nim. "Chceli by sme vám niečo povedať." Povedal po chvíli ticha Mike. Prikývla som aby pokračoval. Jednou rukou chytil Viky cez plece. Už som tušila čo nám chce povedať. Teda, mne. Justin to už podľa mňa vedel. "My spolu chodíme."Keď to dopovedal, niečo ma pichlo pri srdci. Ale čo to bolo "Tak gratulujem!" Povedal Justin s úsmevom. On sa vláči s jeho frajerkou a ešte sa mu usmieva do tváre?! "Prosím?" Napriek tomu, že som to viac - menej tušila, nechcela so veriť vlastným ušiam. "Chodíme spolu, Jess." Povedala Viky, usmiata od ucha k uchu. Nie! Neviem prečo, ale mala som sto chutí to vykríknuť nahlas. No namiesto toho som sa iba falošne usmiala. "Tak to som rada." Mike dal Viky jemnú pusu na ústa. Justin mi z ničoho nič chytil ruku. Zľakla som sa a vytrhla som sa mu z ruky. Vážne nemám náladu, sa s ním držať, objímať či bozkávať. "Laura a Andy to už vedia?" Spýtala som sa. "Ešte nie, chceli sme aby ste boli prví čo to budú vedieť." Usmieval sa Mike. Aké milé. Pomyslela som si. Vytiahla som si mobil z vrecka. Bolo 20:35. "No, asi by som mala ísť. Zajtra má pravdepodobne prísť Marek. Tak musím byť na neho vyspatá." Zasmiala som sa. "Tak, dobre. Prídeme ho kuknúť." Povedal Mike. Zdvihla som sa zo stoličky. Zobrala som si kabelku prehodenú cez stoličku a išla k východu. "Čaute!" Usmiala som sa a išla. "Jess, čakaj!" Zakričal za mnou Justin keď som zabuchla dvere. Rýchlim krokom som sa vybrala domov. Chcela som čo najskôr ležať vo svojich perinách a nič neriešiť. "Jess, do riti počkaj!" Zakričal za mnou a chytil ma za ruku. "Čo chceš?" Vyprskla som na neho. "Čo sa ti porobilo?" Kričal po mne. "Nič sa mi neporobilo!" Snažila som sa mu vytrhnúť z ruky, no márne. "Prečo sa tak ku mne chováš?" "Ako?" "Tak ako keby som pre teba nič neznamenal, akoby som bol pre teba vzduch." Keď to dopovedal tak ma konečne pustil. "Kde si bol dneska, keď som ťa volala ku mne?" Pozrela som mu do očí. Uhol pohľadom. " Bol som si niečo vybaviť v meste." "Čo?" Pozerala som stále na neho, ale on pozeral len do zeme. "Iba také papiere. Vybavovačky." Povedal rýchlo. Hneď ako to dopovedal som sa na mieste otočila a namierila si to domov. "Jess." Zakričal. "Prečo mi klameš?" Otočila som sa. Neodpovedal. "Prečo mi rovno nepovieš že ma podvádzaš s Viky?! Všetko som videla!" Do očí sa mi nahrnuli slzy, ale snažila som sa ostať silná. Teraz musím byť silná!
