Aline
Hovorí sa, že minúta je dlhá podľa toho, na akej strane záchodových dverí stojíš. Mám taký hlúpy pocit, že je to pravda. Veľmi hlúpy.
"Melanie! Okamžite odtiaľ vylez, inak si ma nepraj!" Poskakovala som pred dverami do kúpeľne.
"Choď do kríčka!" odpovedala mi.
"Ešte to tak!" Prevrátila som nad ňou očami. Decko.
"Meli, prosím! Kúpim ti..." Dvere sa vzápätí otvorili a vyšlo z nich malé dievčatko. V zelených očiach sa jej pohrávali šibalské iskričky, malo mäkké a okrúhle lícne kosti a plné pery. Jej líca vždy horeli červenou farbou.
"Lentilky. Kúpiš mi lentilky," žmurkla na mňa Melanie, prehodila si svetlo hnedé vlásky cez plece a uvoľnila mi cestu do kúpeľne. Žiarivo som sa na ňu usmiala.
"Dievča zlaté, kvôli tebe si raz budem musieť vziať hypotéku," zašepkala som pohoršene, keď sa mi stratila z dohľadu.
Stála som pred zrkadlom a zízala na svoj odraz. Tvár mi zdobia kávovo čierne oči, malý nos posiaty drobnými pehami a úzke pery, plachý úsmev len zvýrazňuje pekné rovné biele zuby. Vlasy mám mahagónovej farby s nádychom do ryšava, dlhé a husté. A strapaté. Moja pokožka je olivovej farby po lete strávenom na pláži.
Okrem toho som na líci mala otlačený vankúš, moje vlasy vyzerali, ako keby sa na nich odohrala bitka piatich armád a v tvári som bola červená ako paradajkový duch. Povzdychla som si a odfúkla prameň vlasov, ktorý mi padol do tváre. Opustila som kúpeľňu a vydala sa do izby. Otvorila som skriňu, odkiaľ sa na mňa zosypala horda oblečenia.
"Kruci!" zanadávala som ticho. Vytiahla som prvé tričko a nohavice, čo mi prišli pod ruku a zvyšok nahádzala naspäť. Keď som sa obliekla, vrátila som sa do kúpeľne.
Prstami som si prečesala vlasy a nejako ich zoskladala do nepodareného drdola. Potom som si opláchla tvár a na pery naniesla jemnučký lesk. Oči mám dosť výrazné aj bez špirály.
"Ja nechápem, prečo sa niektoré dievčatá maľujú," ozvalo sa pri dverách, až som podskočila.
"Aj tak vám to nepomôže," vyhlásila Melanie.
"Haha," odsekla som a zavrela jej dvere rovno pred nosom.
V kuchyni sa vznášala vôňa čerstvo uvarenej kávy. Neváhala som ani sekundu a vrhla sa na kávovar, uspokojiť svoju potrebu po kofeíne. Za barovým pultom, na vysokej stoličke sedela mama s očami prilepenými na obrazovke laptopu a uchlipkávala si z kávy. Oblečenú mala bielu blúzku, krátku úzku sukňu a čierne lakované lodičky. Hnedé vlasy mala dokonalo upravené, vyčesané vo vysokom chvoste. Prisadla som si k nej a svoju šálku položila pred seba.
"Mami?"
"Hm?"
"Treba zaplatiť školné..."oznámila som jej.
"Mhm. Jasné." Ani sa na mňa nepozrela.
"Mám dnes vyzdvihnúť Melanie ja?" opýtala som.
"Mhm."
"Včera som ti omylom obliala blúzku."
Rozhodla som sa vyskúšať, či ma počúva.
"Milé."
"Spávam s tvojím mužom," pokračovala som.
"To ma teší."
"Si strapatá."
"Čože?!" zhíkla, ihneď vyskočila zo stoličky a rozbehla sa do kúpeľne. Vtedy som to už nevydržala a rozosmiala sa. Mama vyšla z kúpeľne s rukami prekríženými cez prsia.
"Veľmi vtipné, mladá dáma."
YOU ARE READING
Bye.| texting story | 2
HumorPokračovanie príbehu Hello. Rozprávanie nie je vždy najlepší spôsob ako niečo povedať. NOVEMBER 2015