Bye.| texting story | 2

27.

Celú cestu domov sme sa nasmiali ako nikdy predtým.
"Tak to bola prča!" dusila sa Everly.
"Vidíš, ja som ti to hovor..."
"Dobre, dobre, ja viem. Naša ctená Aline má vždy pravdu," žmurkla na mňa. Zasmiala som sa.
Keď som došla domov, vyzliekla som si bundu a prezula som. Zistila som, že je tu nejako podozrivo ticho.
"Melanie?" Čakala som na odozvu. "Mel!"
"Mami? Oci?" Nič. "Je tu niekto?" Prešla som celú byt od kuchyne až po kúpeľňu. Doma nikto nebol. Až vtedy som si spomenula, že som Melanie naštvaná nechala pred obchodom. Myslela som, že pôjde domov...no nie, moja milá sestrička sa tam asi utáborila alebo čo!
"Do kelu, do kelu, do kelu!" Moje kroky smerovali k obchodu. Bežala som ako v Hrách o Život. Pričom som nerátala všetky pády a zakopnutia, keďže v plyšových papučiach sa beží dosť blbo. Nechcela som do svojho dobrodružstva opäť ťahať Everly. Možno sa moja mama príliš nezaujímala o život svojich detí, ale ak jej Mel niečo prezradí, myslím, že to pre mňa nedopadne veľmi dobre. Pridala som.

"Melanie! Melanie!" Sakra, kde je? Obehla som celý obchod, zozadu aj spredu. Nikde nič. Pýtala som sa aj okoloidúcich. Nikto ju nevidel. Povzdychla som si, a zviezla sa po stene obchodu. Chvíľu som len sedela a premýšľala. Napokon som to vzdala a vrátila sa domov.
Na gauči sedela Melanie a jedla popcorn. Ja ju zaškrtím!

"Mela! Kde si, došľaka, bola?!"
"V obchode," zaškerila sa.
"Po čo?"
"Po popcorn?" zasmiala sa.
"Ale nehovor! Odkiaľ máš peniaze?" zaujímalo ma.
"Tajné zásoby," tajne sa usmiala Melanie. Nechala som ju tak a pobrala sa do izby. Sadla som si na posteľ. Po pár minútach mi došlo, prečo mám pod zadkom tak tvrdo, sedela som na dejinách Slovenska. Vybrala som si knihu spod zadku a vzala do ruky mobil. Jeremy McLaughlin bol pár dlhých týždňoch online.