Bye.| texting story | 2

29.

Po obede som sa rozlúčila s Ever, vyzdvihla Melanie a pobrali sme sa domov. Cestou sme sa museli zastaviť v obchode.
"No tak ktoré chceš?" netrpezlivo som pýtala už asi po tretíkrát.
"Veď vydrž!" zahriakla ma Mel.
"Stewartová, nemáme čas! Budem meškať!" vrčala som.
"Ale to je tvoj problém," sladko sa na mňa usmiala. Zamračila som sa, schmatla prvé lentilky, čo mi prišli po ruku a ťahala ju k pokladni.
"Au! Au! Au?"
"Ticho!" okríkla som ju.
Pred pokladňou bola pol kilometrová rada. Stáli sme tam asi zo dvadsať minút. Vtedy mi už bolo jasné, že budem meškať. Zrazu som si niečo uvedomila.
"Melanie, kde sú tie lentilky?" Podozrievavo som na ňu pozrela.
"Emm....aké?"
"Mel!"
"Ja neviem! Nespadli?"
Skontrolovala som zem okolo nás a s vražedným pohľadom sa opäť zadívala na sestru. Všimla som si, že okolo úst má čokoládové fúzy. Docvaklo mi to. "Ty si ich požrala?!" zrúkla som na ňu. Chytila som ju za lakeť a vytiahla von z obchodu.
"Toto si s tebou ešte vybavím!"
Nechala som ju pred obchodom a rozbehla sa k plavárni. Plavky som si našťastie zbalila ešte ráno.
Dobehla som 30 minút po začiatku. Rýchlo som nasúkala svoje dlhé telo do plaviek a vyrazila k bazénu, kde tréner pokrikoval po deťoch.
"Zaber, Carol! Výborne, Jess! Nevleč sa ako suchá handra, Angie!"
"Prepáčte, že mešk..."
"Tvoje výhovorky typu : Musela som sestre kúpiť nutellu, ale zasekli sa dvere obchodu a nemohli sme odísť ma nezaujímajú! 20 dĺžok!"
"Čo?!" ticho som skríkla.
"Poďme!" zreval a píšťalkou zapískal tak, aby to dokonale schytalo moje ucho.
"Už, už," mrmlala som.
"Nebrbli ako staré pivo a plávaj!"
Nasledovalo skákanie. Mám trochu strach z výšok, preto som sa z toho snažila vykrútiť.
"Kŕč, kŕč!" stukala som.
"Aline, nevymýšľaj a skáč! Hop, hop, hop!" Vie aj niečo iné ako kričať?
Po plávaní som sa dovliekla do šatne. Nohy som mala posypané modrinami z toho, ako ma tréner hádzal do vody. Veď ja mu ukážem. V hlave sa mi začal rysovať plán, ako sa mu pomstiť.