Chasing the Wanted sk/cz fanfic <*EDIT TIME*> [UŽ POKRAČUJEM! :D]

chapter 3 (áno, konečne poriadne EDITED)

Vošli sme do letiskovej haly s celou skupinou. Tá hala bola obrovská! Bola som zvedavá, ako tam chceme nájsť svoju rodinu, keď ani nevieme, ako vyzerajú. Terka však sebavedomým krokom vyštartovala smerom k východu z letiska. Nasledovali sme ju ako kačičky. Asi 10 metrov od vchodu zastala a začala sa obzerať okolo. Potom k nám pribehla nejaká pani a po anglicky povedala meno nejakej malej. Tera ukázala, ktorá to je a pani sa šla s ňou zoznámiť. O chvíľu s ňou odišla za zbytkom rodiny. Takmer hneď na to vyslala El a pár deciek k taxíku, ktorý čakal vonku. Rozlúčili sme sa. Za pár minút ma Terka potiahla za tričko a ukázala mi v diaľke rodinu, ktorá mala tabuľu s mojim menom. Rozlúčila som sa s ňou a vybrala sa k rodine. Bolo tam dievča, ako hovorila Tereza, o rok staršie, pár centimetrov vyššie s dlhými blond vlasmi. Bola veľmi pekná a milá. Ako som prišla, hneď ma objala, predstavila sa a aj rodinu. Dievča sa volalo Jessica, jej mama Karen a otec Harry. Mama mi rovno povedala, nech jej tykám alebo ju volám mama. Ja som sa rozhodla pre mamu, lebo tá ženská bola tak srdečná a milá, že som ju inak ani volať nemohla. Hneď som vedela, že ten mesiac bude úplne úžasný. Jess mi povedala, že má ešte staršieho brata, s ktorým ma zoznámi zajtra, lebo má prísť z Ameriky. Nejako sme vyšli z toho chaotického letiska a zamierili k autu. Harry mi zobral batoh a naložil ho. Nasadli sme si do auta. Mama mi povedala, že cesta nám bude trvať asi do hodiny, lebo je špička. Spýtala sa ma, či mi to nevadí. Usmiala som sa na ňu a povedala že samozrejme že nie. Potom sa ma všetci pýtali, kde žijem, na rodinu, kamarátov, záľuby, čo nemám rada a tak. Neznášam, keď sa ma ľudia niečo vypytujú, ale u nich mi to vôbec nevadilo. Aj oni mi povedali niečo o sebe a čas nám tak rýchlo ubehol, že som ani nevedela ako, ale boli sme už doma. Harry zaparkoval pred garážou a ja som iba hľadela s ústami dokorán. Ich dom bol proste nádherný. Nebol ani nijak extra veľký, taký akurát. Bol to presne taký dom, v ktorom by som chcela niekedy bývať. Pochválila som im ho a mama mi povedala, že je ešte po ich prababičke, len ho zrekonštruovali. Potom išla odomknúť dvere. Vnútri bol ešte krajší. Nedá sa to ani popísať. Drevená plávajúca podlaha a obloženie stien iba dopoly, potom krásna tapeta, čo ladila ku gauču a všetkému naokolo. Jessica ma vyviedla na poschodie, kde mali izbu ona a jej brat. Michael mi vyniesol kufor do Jessicinej izby, kde som mala byť ubytovaná. Jess sa ma spýtala:

„No čo, lúbi sa?"

„Lúbi,lúbi." Povedala som a obe sme vybuchli do smiechu. Potom sa ma spýtala podozrievavým tónom:

„Nepočúvaš náhodou one direction, však?"

„Nie, prepáč, ja som viac na chlapov." Povedala som a Jess znova vybuchla smiechom.

„Tak potom si v tomto dome viac ako vítaná."

„Raz mi spolužiačka tvrdila, že Linkin Park nevie robiť hudbu, že sú to len sračky, že one direction sú lepší. Neuveríš, ale moja učebnica zrazu začala levitovať a zničoho nič ju začala cez pol triedy naháňat." Jessica znova vybuchla smiechom, až som sa bála, že sa zadusí. Potom nás zavolala mama na obed. Pozrela som sa na hodinky a bola 1 hodina. Jess mi povedala, nech si prehodím čas o hodinu menej. Takže bolo 12 hodín, čiže čas obeda. A veru som aj bola hladná. Mama urobila fakt vynikajúcu polievku a skvelé lasagne, pre mňa vegetariánske. Nažrala som sa ako prasa a potom sme sa s Jess znova odpratali do izby. Pustila nejakú britskú kapelu a hovorili sme si rôzne historky, vtipy a čo budeme zajtra robiť. Za tri hodiny som už poznala všetky pesničky naspamäť a vedela o Jess skoro všetko. Ona o mne tiež. Povedala mi, že zajtra o 2 má prísť jej brat na tunajšie letisko, potom asi pôjdeme spolu na obed a že jej rodičia o 4 odchádzajú na celý týždeň preč. Veľmi sa mi za to ospravedlňovala, ale povedala som jej, že je to OK, nech sa netrápi. Zapli sme si nejakú komédiu a uchcávali sa na tom ako sporosté. Keď skončila, bolo ešte málo hodín, tak sme si pozreli aj horor, ktorý nás však rozosmial ešte viac. No už bolo 11 hodín, tak sme si povedali, že je čas ísť spať. Prezliekli sme sa do pyžám a uložili sme sa na jej rozťahovacej posteli.

Na to, ako som sa v kútiku duše bála to je skvelé. Alebo aspoň prvý deň. Všetci sú tu tak... strašne milí. Sľúbene som napísala domov a kamarátkam že som živá zdravá, nepredaná nikde na biele mäso a spokojne unavená zaspala.