Chasing the Wanted sk/cz fanfic <*EDIT TIME*> [UŽ POKRAČUJEM! :D]

chapter 7 (áno, konečne poriadne EDITED)

Ráno nebolo také ťažké, ako som čakala. Vedľa mňa si ešte stále spokojne pochrapkával Nate. Na stoličke mal prevesenú košeľu, tak som sa do nej aspoň provizórne obliekla a šla do sprchy.

Teplá voda mi stekala po chrbáte a nebolo snáď lepšieho pocitu. Uvoľňovali sa mi včerajškom unavené svaly a všetky myšlienky išli bokom...

Po sprche som si šla do Jessinej izby po nejaké čisté oblečenie, modliac sa, nech tam na nich nenatrafím. Pomaly a potichu som otvorila dvere a naozaj našla posteľ prázdnu.. uf, aspoň že tak. Zobrala som si len čisté spodné prádlo a rozhodla si nechať košeľu na sebe. Vraj to majú chlapi radi. Skoro tak isto, ako ranné kafe, tak som zišla do kuchyne. A hlavne som ho potrebovala aj ja.

Trošku mi síce trvalo nájsť ho, ale po pár minútach sa mi už varila voda a ja som chystala raňajky pre pána urodzeného.

Hmm, čo to vlastne robím? Som tu druhý deň a chtiac-nechtiac som si na seba namotala dvoch chlapov... uff. 

Hodiny ukazovali už niečo po pol desiatej, najvyšší čas zobudiť šípovú ruženku a zavolať Jess, kde preboha toľko je. Nie je nič lepšie, ako byť mamou ostatných, povzdychla som si.

"Nate, vstávaj! Už je veľa hodín!" vtrhla som mu do izby presvedčená, že ho to zobudí. On však len čosi odmumlal a prevalil sa na druhý bok.

"No ták chlape, dvíhaj zadok, kafe už bude studené."

"Nejde to milšie?" ledva zamumlal do podušky. Kriste pane aj s chalanom. Prevrátila som očami a sadla si k nemu na posteľ.

"Nate, miláčku, vstávaj lebo sem donesiem to horúce kafe a oblejem ťa s ním." začala som mu milo vravieť, škrabkajúc ho po chrbáte. "A smrdenkáš, tak by sa ti aj sprcha zišla, vieš o tom?"

Konečne sa otočil ku mne a usmial sa. "Poď si ešte ľahnúť.." a pocapkal po prázdnom mieste v posteli. "Je tu zima, veď len na chvíľku."

"Ale fakt len chvíľu." znova som prevrátila očami.

Už už som si išla ľahnúť, keď ma zastavil: "No ale košeľu dole, pokrčí sa." a vyškrnul sa ako 3 deká šunky. Rýchlo som ju teda zhodila a napratala sa mu do postele. Pár minút sme sa len bozkávali, ale potom som ho už reálne vyhnala na kafe a do sprchy. Zakedy si on užíval vodu, niekto zazvonil. Mám otvoriť? Nemám? Veď to predsa nie je môj dom..

Otvorila som.

Oproti mne stáli traja chalani, vyzerali byť o niečo starší ako Nathan. Pár sekúnd sme sa na seba len mlčky pozerali, pokiaľ sa neozval plešatý.

"Ehm, nerád ruším," a prehliadol si ma. To bol ten moment, kedy som si uvedomila, že som si nedala na seba tú košeľu naspäť, "ale je Nathan doma?" Jeden z ostatných dvoch, nízky, sa potichu zasmial.

"Áno, je v sprche. Idete dnu, zakedy sa, ehm, oblečiem?"

O chvíľu niekto zazvonil pre dverách. „Počkaj, idem otvoriť" a rozbehol sa k dverám. Za pár sekúnd sa do kuchyne dovalili traja chalani, asi 23 roční. Zostali sme sa na seba pozerať až pokiaľ neprišiel Nathan. Jeden z chalanov, plešatý, ho capol po ramene a povedal: „Brácho, a to si nám ju chcel kedy predstaviť? Tak už viem, prečo si  nebral telefón!" a rozosmiali sa. Kukala som sa na nich ako blbá a chápala som len to, že sú to nejakí jeho kamaráti. Nathan sa na mňa pozrel a videl, že nič nechápem, tak nás predstavil. „No Ivet, toto sú moji kamaráti- Max- ukázal na toho plešatého -Siva- ukázal na snedého, veľmi vysokého chalana- a Tom" ukázal na tretieho, najnormálnejšie vyzerajúceho. „Chalani, toto je Ivet, je tu na výmennom pobyte u Jess a bude tu iba mesiac." „Teší nás" povedali naraz. Nejako som zo seba dosala „aj mňa teší" a šla sa hore obliecť, keďže som bola iba v nohavičkách a Nathanovom tričku. Hore som počula, ako sa bavia o tom, kde je Jay a Jess, lebo ani on im nebral telefón. Zatiaľ som sa obliekla do kraťasí a trička, prvé čo som našla a vrátila Nathanove tričko do jeho izby. Zbehla som dolu schodmi s mojím mobilom v ruke a už som vytáčala Jess. Zdvihla po štvrtom zazvonení. „Prosím?" ozvala sa ospalým hlasom. „Haleluja Jess, konečne si to zdvihla! Kde si?" a naznačila som chalanom, nech sú ticho. „Hmm.. myslím že u Jaya." „Myslíš?" povedala som prísne. „No, včera som pila asi trochu viac, ako som mala. A asi som sa vyspala s Jayom" to už povedala veľmi natešene. „Dokonca sme sa aj v bare dali dokopy" hovorila sfetovane. Nathan sa na mňa pozrel s veľkým otáznikom v očiach. Ukázala som mu palec hore a usmiala sa naňho. Usmial sa na mňa naspäť. Chalani nič nechápali, ale boli ticho. „To je super Jess, ale nemáme pre teba prísť?" „Nie, netreba, aj tak neni doma auto a Jay ma odvezie." „No dobre, ale kedy sa chystáš prísť?" „No tak po raňajkách asi. Ale mám nápad, potom by sme všetci mohlil ísť niekde von, nie?" „Hmm.. prečo nie? Len sa najskôr dotrepte." „Okay, do hodiny a pol sme tam. Pa." „Pa."