Chasing the Wanted sk/cz fanfic <*EDIT TIME*> [UŽ POKRAČUJEM! :D]

chapter 10 (áno, konečne poriadne EDITED)

Hneď sme vedeli, že Simon svoju úlohu splnil. Začal po ňom nejaký týpek húkať nadávky, z ktorých som asi polovicu nepoznala. Zjavne si vybral dobre, haha.

"Jay, inak.." začala som, keď k nám došiel, "Dík."

"Pohodičke. No a čo ty Simon, čosi sme počuli. Ako to dopadlo?" zasmial sa mu. Nedalo mi to a musela som sa tiež.

"Pojeb sa." odšomral len.

"Točíš." stále uškrnuto som mu pripomenula. On len povzdychol a pokračovali sme v hre.

Prešla ďalšia pol hodina a začínali sme byť už z toho unavení. Teda minimálne ja, Jay to mal na háku a Simon bol rád, že môže ešte s niekým piť. Vlastne sme už viac pili ako točili a na moje prekvapenie som nebola tak moc opitá, ako by sa očakávalo. Ale veď vlastne, sedím. Ešte len príde sranda, keď sa budeme stavať.

"Chlapci, ospravedlňte ma, ale už sa pocikám a pomaly zaspávam. Odpojím sa od tejto kráľovskej hry."

"Čožee, ešte sa neskončilo!" zahučal na mol Simon.

"Vlastne," začal Jay, "Myslím že už asi aj ja pôjdem. Simon, si víťaz, tvoje meno bude napísané v dejinách." Simon čosi zanadával a zamumlal, zobral si fľašku čohosi a začal piť. Aspoň že slivku mi tu nechal. Nechutí mu.

No dobre, tak poďme sa teda skúsiť postaviť. Najprv som si naskladala nohy pod seba do tureckého sedu, tak to mám najbezpečnejšie, a pomaly sa dvíhala.

Počkať, počkať, počkať. Toto nie je možné! To som už dosiahla takú hladinu alkoholu, že sa mi vyrovnala takmer na nulu alebo čo? Netočila sa mi hlava, nehádzalo ma do strany, nepodlamovali sa mi nohy... Ale veď to ešte asi príde. 

Jay na tom však bol o niečo horšie, ako sa postavil, tak ho hodilo o stranu. Fakt som sa snažila ho zachytiť, ale pleskol na zem. Nedalo mi to nezačať sa smiať.

"Ale no tááák! Pomôž mi!" kričal si o pomoc.

"Pomôž si!" stále som sa smiala na tom jeho výraze. Keď som videla, že to už fakt nedáva, tak som si k nemu čupla, že mu teda pomôžem.

"Daj ruku." navrhla som mu. Stále ležal na zemi, ale ruku mi trafil. "Ták, pomaly sa teraz posaď." celá odhodlaná som ho išla posadiť, ale on mal iné plány. Stiahol ma porad rovno na seba tak, že som sa mu pozerala do očí. Sakra, sakra, sakra, kurva!! 

"Takže ty takto?" zdvihla som jedno obočie.

"No, nič originálnejšie ma nenapadlo." povedal na svoju obhajobu, preplietol si prsty s mojimi a dal nám ruky na moje kríže. Ležala som na ňom celou váhou a úprimne, bolo to sexy aj všetko, ale aj sprosté.

Chvíľu sme tak ležali, pozerala som mu do tých modro-modrých očí a rozmýšľala, ako moc ma Jess bude nenávidieť. Asi v celku aj... hej, kurva moc. Odpoveďou na túto myšlienku mi však bol Jay, ktorý sa natiahol, privrel oči a začal ma bozkávať.

Och boh môj dopiče! Aaa! Faka! Bozkávala som ho aj ja, ale po pár sekundách som prestala. Nechápavo sa na mňa pozrel.

"Jess.." povedala som potichu, "Nesmie sa o tomto dozvedieť."

"Budem mlčať ako hrob," pozrel sa doľava na už spiaceho Simona niekoľko metrov od nás, "A on ani nebude vedieť, ako sa volá."

"Nemyslím to takto," pretočila som očami, "Na aute nikto neni, nebude tam rosa a navyše, pocikám sa." Jay si povzdychol. Predsa len, aj naňho to bolo tých tekutín dosť, tak som sa zdvihla a odkráčala si niekoľko metrov do najbližších kríkov, on kúsok odo mňa, ku stromu.