Chasing the Wanted sk/cz fanfic <*EDIT TIME*> [UŽ POKRAČUJEM! :D]

chapter 8 (áno, konečne poriadne EDITED)

No krista... bez trapasu by to asi nešlo, pravda, Iveta?

Rýchlo som si na seba niečo hodila, tento raz už tepláky a tričko, proste prvé čo som našla a trielila dole.

"Dáte si niekto kafu?" kričala som na nich už od schodov. Dva hlasy po mne zhúkli že JA!, tak som porad doliala kanvicu na plný liter, povyťahovala šálky a snažila sa pôsobiť milo. 

Tí týpkovia vyzerali od Nathana o dobrých.. aspoň 5 rokov starší, až pri nich vyzeral ako deco. Mala by som sa predstaviť? Nie? A šak čo za to dám, slušnosť káže.. Opustila som teda kuchyňu a vybrala sa za nimi do obývačky.

"Umm.. dobré ránko. Inak som Iveta," usmiala som sa na nich a podala im ruku.

"Som Max," povedal holohlavý sympaťák, očividne najstarší z nich a dal mi pusu na líce.

"Tom," predstavil sa druhý, obyčajný chudý chalanisko, mohol mať tak 25, vysmiaty ako treska s rožkom.

"Siva," povedal posledný, vysoký do nebies, chudý ako palička, ale aj tak neskutočný fešák, dokonca trochu pričmuhnutý.. Na prvý raz som jeho meno nezachytila dobre, a bolo mi strašne trápne sa spýtať na meno druhý raz, tak som chvíľu počkala a keď som im niesla hotové kafe tak som ich poprosila ešte o rekapituláciu mien, nech nezniem ako úplný manták.

Boli to celkom v pohode chalani, nasmiali sme sa spolu a v tom najlepšom, keď mi rozprávali niečo o Nathanovi, akurát pán kráľ zišliel dole a nechápavo na nás hľadel. Vybuchli sme ešte vo väčší smiech.

"Ehm..." zakašľal a zatváril sa dôležito, "Sa poznáte?"

"No už áno." vyškrnul sa naňho Tom. Nathan len zdvihol obočie.

"Kafe v kuchyni." odpísala som ho a začala sa smiať s chalanmi ďalej. Dokonca aj ten počerný.. S....Sivo? Nie, Siva, sa konečne dostal k slovu. Nate odišiel trochu urazený do kuchyne a Max len za ním kričal:

"Nathane, thumb up, toto je zatiaľ najlepšia baba, akú si mal. Až nechápem, kde si ju zohnal a čo na tebe vidí. Inak vlastne," otočil sa na mňa, "Čo na ňom vidíš?" uškrnul sa.

"Vieš čo, popravde len to, že ma mesiac živí." zasmiala som sa. Len sa na mňa nechápavo pozreli.

"Je u Jessy na výmennom. Aj by som povedal zoznámte sa, ale ako vidím, tak si rozumiete až pridobre." povedal a prisadol si k nám na gauč.

"Ale no brácho si nejaký mrzutý." zhodnotil Tom. "A kde je Jay? Neberie nám."

"Po opici doma. Pravdepodobne. Jak keby ste ho nepoznali," otočil sa ku mne, "Čo je na raňajky?"

Oblialo ma. Toto má akože čo byť? Nesmiem po ňom hneď vyletieť, nesmiem...

"Prosím?" spýtala som sa neveriacky. Chlapče, rýchlo si rozmysli, čo povieš.

"Nič si nespravila?" povedal už trochu kľudnejšie. "Som si.."

"A vyzerám ti tu snáď ako slúžka alebo kieho boha? To, že sa nevieš dať po opici dokopy je len a len tvoj problém, nie môj, tak si vypadni čosi spraviť ak chceš, veď ruky a nohy ti včera neurezali. A navyše - si si istý, že som tu ja domáca?" vybehla som trochu po ňom. No nech ma neserie takto od rána.

"Bože tak som to-"

"Nate, brácho, teraz buď ticho a proste si choď zobrať jesť, oukej?" povedal mu Tom. Zaplesala som. Zas sa ofučano odplazil.

"Až neviem povedať, či si tu preňho požehnaním, alebo trestom." zasmial sa znova Maxo.

"To je takýto furt?"