Chasing the Wanted sk/cz fanfic <*EDIT TIME*> [UŽ POKRAČUJEM! :D]

chapter 10 (áno, konečne poriadne EDITED)

Ako sa ľudia schádzali, tak som sa s nimi aj zoznamovala. Celkom v pohode partia to vyzerala byť, taká pozmátaná zovšadiaľ. Takmer každý sa pozeral na moje vlasy, ktoré som si nechala rozpustené (raz za život neuškodí), tak som sa tešila ako na nich pôjdu všetky tie ožraté, dofajčené a prežraté ruky. Júúj. Musím sa poriadne opiť, aby som to zniesla.

Nech ma Jess predstavila hocikomu, mená som zabudla hneď, ako ich vyslovili, pretože za nimi šli väčšinou ešte ďalší. No, stále ich môžem volať zlatík, prosím ťa podaj mi to a milášik. A keď sa s niekým zarozprávam, tak ho proste o to meno poprosím, no problémo.

Ani neviem koľko času prešlo, ale pravdepodobne dosť málo, pretože slnko ešte zapadnuté nebolo, ale keď si skoro s každým na zoznámenie pripijete, nie je to len tak. Ešte som zvládala chodiť, rozprávať, a byť milá. Ale aspoň mi to vyprávanie v cudzom jazyku išlo ľahšie, no, mala by som to skúsiť na ďalšej hodine španiny.

Ako som sa tam tak prechádzala a sem tam s niekým prehodila slovko, už dlhšiu chvíľu som mala pocit, že ma niekto pozoruje, tak som sa teda zarozprávala s nejakou holkou, čo vyzerala byť dosť mimo, a po chvíli sa jej spýtala, čo ďalej je na ten smer, odkiaľ som cítila pohľad. Obe sme sa tam pozreli a ona mi začala vysvetľovať. Hovorila síce veci, čo boli úplne opačne, ale aspoň som sa mohla rozhliadnuť. Skoro mi však zabehlo, keď som uvidela z toho smeru prichádzať Nathana. Vyzeral, no... celkom triezvo, aspoň z tejto vzdialenosti, ale kráčať by mohol aj rovnejšie.

"Tým smerom nie je Londýn, ale Oxford." opravil ju a chudák holku tým úplne poplietol. "Nechceš sa ísť prejsť?"

"Deje sa niečo?" 

"Veľká opekačka." snažil sa zasmiať. Keď sme odišli kúsok ďalej, zastavil. 

"No čo si chcel?" spýtala som sa ho. Otočil sa na mňa a pozrel sa mi do tváre. Jemnými prstami mi opatrne zastrčil pramienok vlasov za ucho.

"Si krásna, vieš o tom?"

"A žiaľ, na toto málo opitá." zasmiali sme sa. On bol však ožratý aj za mňa, inak by toto netrepal.

"Ale no ták, veď ten včerajšok nebol až taký zlý.." začal.

To má teda pravdu, nebol až taký zlý, keď sa nad tým človek tak zamýšľa. Ale že by som si to chcela až tak zopakovať? 

"Nate, ja ti neviem... si môj brat, to by bolo ako incest.." snažila som sa z toho nejako vykrútiť.

"V gotku to tak robia stále." zas sme sa zasmiali. No, pripitému mu tá komunikácia ide.

"Vidíš, a takýto keby si bol furt."

"Aký?"

"Normálny. Proste nič ťa neserie, chilluješ." Pretočil len očami.

"Neuhýbaj od témy. No, poďme radšej na panáka."

"Nie som si istá, či ti sadne dobre." zasmiala som sa zas na ňom.

"Ale no ták, jedného panáka ešte znesiem. Čo by som to bol?" Vydali sme sa teda k táboráku, kde som akurát priložila a vzali si odtiaľ nejaké pivá. Niekto po nás však zakričal, nech si sadneme za nimi. Kúsok od táboráka bol menší kruh, maximálne do 15 ľudí, kde bola gitara, bubny a ostatné hudobné nástroje.

"Natháááán! Pome sa pridať!" potiahla som ho za ruku a už sme sa napratali do kruhu.

"Poslední pridaní, hráte pesničku." oznámil niekto neznámy z kruhu.

"Hráš?" spýtal sa ma Nathan.

"Trochu. Gitara aj bubny."

"Dobre. Čo vieš?"