Apocalyptical story

Chaos

Po pol hodine čakania sme z okien odstránili pár kusov oblečenia, aby sme sa pozreli von. Situácia pre nás vyzerala oveľa lepšie ako pred tým. Stále tam síce bolo dosť nemŕtvych, ale nič čo by sme nezvládli. Marek otočil kľúčom v zapaľovaní, no motor nechcel naskočiť. Začalo to vyzerať opäť zle, pretože nemŕtvy sa k nám opäť začali približovať a hrozilo že nás obkľúčia.

„Musíme ich zneškodniť" vykríkla Lucia a postrčila Silviu, ktorá sedela pri dverách. O pár sekúnd už boli obidve vonku a mlátili nemŕtvych hlava-nehlava. Silviine pohyby boli rýchle a svižné, zatiaľ čo Luciine boli o dosť pomalšie a  ťarbavé. Určite bola ešte  slabá, no napriek tomu sa bránila s obrovským odhodlaním.

Zdvihla som krvavú mačetu, ktorú som mala pri nohách a vybehla som aj ja z auta. Zdvihla som ju do vzduchu a v tej chvíli som pocítila obrovskú bolesť v rukách. Prekonala som ju všaka dala som sa do zneškodňovania nemŕtvych. Kútikom oka som zachytila, že Danny pribehol ku mne na pomoc, zatiaľ čo Marek otvoril kapotu auta a snažil sa ho rýchlo opraviť. Dúfala som, že sa mu to čo najskôr podarí, pretože som bola na smrť unavená a nemŕtvych opäť pribúdalo.

„Zdá sa, že nás začuli a vracajú sa" vzdychol Danny

Mal pravdu, za pár minút sme boli odrezaní od Mareka, Lucie, Silvie a auta. Nezostávalo nám nič iné, len sa dať na útek, alebo byť zjedení zaživa. Rozbehli sme sa do neďalekého lesíka. Dúfali sme, že keď budeme kľučkovať pomedzi stromy strasieme ich. Plán fungoval. Spomalilo ich to a tak sme získali slušný náskok, no vedela som, že si musíme udržať tempo lebo nás dobehnú.

Po chvíli utekania som chcela zistiť, či sme ich už všetkých striasli a tak som trochu spomalila a otočila som sa. Na nerovnej zemi však ležalo množstvo kameňov a konárov a preto sa ani nečudujem, že som sa potkla spadla na zem a mačeta mi vyletela z ruky. Môj pád bol až taký hlasitý, že to počul aj Danny bežiaci niekoľko metrov predomnou. Okamžite sa otočil a bežal mi na pomoc. Z ruky mi tiekla krv a v hlave mi hučalo. Danny sa ma pokúsil zdvihnúť, no nohy mi vypovedali službu. Až na tretí pokus sa mu podarilo postaviť ma na nohy a podopierajúc ma a nesúc v ruke vypadnutú mačetu išiel ďalej. Mali sme obrovské šťastie, pretože pár minút na to sme našli v lese opustený zrub, do ktorého sme sa ukryli. Danny zabezpečil dvere a chcel sa pustiť do ošetrovania mojej ruky, no odbila som ho s tým, že to zvládnem aj sama, hlavne nech ide zabezbečiť chatu a okná. V skutočnosti som ho len nechcela vystrašiť, pretože som tušila, čo uvidím keď si vyhrniem rukáv. Bola som uhryznutá od jedného z nemŕtvych. Pravdepodobne sa to stalo ečte na benzínke, keď išiel pre pomoc. Ak je to tak, potom by som už mala ležať vo vysokých horúčkach, no ja som stále v poriadku. Možno s tým má čo dočinenia tá vakcína, no nemôžem si tým byť istá. Možno sa príznaky prejavia až neskôr.

„Našiel som dve konzervy a je tu aj posteľ ak si chceš oddýchnuť" zakričal Danny z vedľajšj izby. Prešla som teda do druhej izby a porozhliadla som sa. Bola tu len jedna posteľ a obrovský prázdny šatník. Sadla som si na posteľ a spolu s Dannym sme zjedli jednu z konzerv. Chutila zle a bola malá pre dvoch hladných ľudí, no aj tak som bola za ňu vďačná. Po jedle sme sa rozhodli, že počkáme, kým sa situácia vonku trochu ukľudní a za ten čas si oddýchneme. Danny si sadol na posteľ a starými plachtami začal čistiť mačetu. Pretočila som očami ľahla som si vedľa neho. Chvíľu sme sa rozprávali, no potom som zadriemala. Danny zatiaľ mlčky sedel pri okne a pozeral z neho von. Po nejakom čase vstal, jemne ma zobudil a zavelil na odchod. Skôr ako sme odišli, sme však zjedli aj druhú konzervu, aby sme ju nemuseli niesť.

Vyšli sme zo zrubu a namierili sme si to na miesto, kde sme sa oddelili od ostatných. Našťastie to nebolo ďalebo a Danny si pamätal cestu. Ja som však vôbec netušila kam ideme. Trochu sa mi krútila hlava, no myslela som si, že je to z nedostatku vody. Nevenovala som tomu pozornosť a pokračovala som ďalej v chôdzi. Po pár krokoch som však už nemohla pokračovať ďalej. Hlava sa mi príšerne krútila a motali sa mi nohy. Sadla som si na spadnutý kmeň stromu a Danny ku mne okamžite pribehol.

„Čo sa deje, je ti zle?" opýtal sa ma a položil mi ruku na čelo.

Nestihla som mu však odpovedať, pretože som náhle stratila vedomie a bezvládne som mu spadla do náručia.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ospravedlnujem sa za dlhú prestávku a za takú krátku časť, veľmi nestíham písať no budem sa snažiť, ak sa kapitola páčila, tak ma poteší vote a komentár. Pekný deň :)

                                                                                                                                                        Deena