Apocalyptical story

Znova spolu

„ Vstávaj“ zašepkala Lucia a jemne so mnou zatriasla. Pretrela som si oči a pozrela som sa z okna. Slnko na oblohe naznačovalo, že som spala dosť dlho. Vlastne si ani nepamätám, kedy som zaspala. Začula som zvuk motora. Keď som sa pozrela na Luciu, všimla som si, že si balí veci do batoha. Opatrne som si vyložila batoh na chrbát. Rameno ma síce stále bolelo, ale už som sním mohla trochu hýbať a nekrvácalo.

Potichu sme vyšli zadným východom a rozbehli sme sa preč. Stratila som však veľa krvi a bola som zoslabnutá. Nestíhala som utekať za Luciou a tak napriek mojim protestom sme tempo zvoľnili na rýchlu chôdzu. Moja záchrankyňa ma viedla postrannými uličkami s neomylnou presnosťou. Za pár minút sme stáli pred obchodným strediskom a rozhodovali sme sa čo ďalej.

Nakoniec sme sa rozhodli, že nemá zmysel vymýšľať zložité plány. Zamierili sme k hlavnému vchodu. Skrývali sme sa za autá, ktoré ako som si všimla boli všetky zničené. Niektoré boli zhorené, iné nemali pneumatiky, alebo im niekto povytrhával spod kapoty súčiastky.

„ To aby im nikto neušiel“ povedala mi Lucia, keď som sa jej na to opýtala.

Bezpečne sme sa dostali až k hlavnému vchodu a cez rozbité sklenené dvere dovnútra. Naskytol sa nám pohľad na úplne zdemolované vnútro obchodu. Po zemi sa váľali odpadky a dokonca aj niektoré prázdne regále. Pomalými krokmi sme sa postupovali hlbšie do obchodu, keď som zrazu začula obrovský hrmot a na hlavu nám spadlo vrece s  plechovkami. Našťastie už prázdnymi, ale aj tak to bolelo, z takej výšky.

„Aaaaaaaauuuu“ vykríkla som a snažila som sa zmierniť bolesť tým, že som si šúchala hlavu rukou.

„Už ani krok a ruky nad hlavu“ vykríkol známy hlas a po chvíli som videla Dannyho ako vychádza spoza rohu a v ruke drží zbraň.

„Danny“ vykríkla som a od radosti som ho objala.

„Kto to je“ opýtal sa ma keď sme sa zvítali a ukazoval pri tom na Luciu.

V rýchlosti som ich zoznámila a potom mi nedalo, aby som do Dannyho nerýpla „Prosím ťa a to čo je za pascu? To by nezastavilo ani potkana.“ Lucia sa môjmu vtipu schuti zasmiala.

Dannyho sa to však asi dotklo lebo reagoval dosť podráždene.“Ešte si len prišla a už rýpeš? A ak by si chcela vedieť, tak účel tejto pasce nebol zastaviť nepriateľa, ale rozptýliť ho, čo sa mi aj podarilo. A na nič lepšie som nemal čas.“ Povedal a potom sa otočil chrbtom a hral urazeného. „Decká na toto nemáme čas“ vykríkla Lucia a mala samozrejme pravdu.“ Každú chvíľu tu môže byť Marco“ dodala ešte.

„Marco? To je kto?“ opýtal sa Danny, ktorého už omrzelo hrať sa na urazeného.

„To je vodca skupiny, do ktorej patril aj ten, ktorému si odsekol hlavu“ vysvetlila som mu netrpezlivo.

„Ach táák! No tak to by sme mali odtiaľto čo najskôr vypadnúť, nie?“ Nemohla som si pomôcť a musela som pretočiť oči nad jeho genialitou. Na to by sme teda bez neho neprišli.

„Neskoro“ povedala Lucia a ukazovala pri tom na vchodové dvere.

Ospravedlňujem sa, že mi trvalo tak dlho napísať kapitolu. :D škola :D A mám jednu otázku: Nepodobá sa tento príbeh trochu na The Walking Dead (seriál)? Dúfam, že nie :D Inak pozerá to niekto?