Apocalyptical story

Zásoby a benzín

Boli sme na ceste už pár hodín, keď Danny zastavil pri krajnici. Potreboval sa vyspať. Sklopil si sedadlo a snažil sa nájsť si pohodlnú polohu na spanie. Po chvíli to vzdal. Ja som nebola unavená, no tiež som si sklopila sedadlo a tvárila som sa že spím. V skutočnosti som len čakala kým zaspí, aby som mohla obdivovať jeho dokonalú tvár. Netrvalo dlho a zaspal. Spoznala som to podľa toho, že začal mierne pochrapkávať. Usmiala som sa. V spánku je taký nevinný a bezbranný. Chvíľu som ho potajomky obdivovala, no potom aj mňa premohla únava a zaspala som.

Kráčala som dlhou ulicou. Nikdy pred tým som tam nebola. Danny bol pri mne a v rukách držal svoju mačetu. Ja som mala sekerku. Obidve zbrane boli čisté, to znamená, že sme ešte na nikoho nenarazili. Odrazu z domov pred nami začali vychádzať nemŕtvy. V hrôze som si uvedomila, že nás obkľúčili. Nebolo úniku. No aj tak sme sa nechceli vzdať bez boja a začali sme sa oháňať. Postavili sme sa chrbtom k sebe a bojovali. Zacítila som na pleci krv, no nevenovala som tomu pozornosť. Myslela som, že je od nejakého nemŕtveho. Až keď som cítila ako Danny padá k zemi som si uvedomila, že to bola jeho krv. Otočila som sa a vtedy sa mi naskytol ten hrozný pohľad. Ležal na zemi a v očiach mal prázdny pohľad. Vedľa neho sedeli nemŕtvy a kŕmili sa. Zúfalo som vykríkla a začala ich zabíjať. Keď už boli ako tak preriedení, chytila som Dannyho mŕtve telo a začala som ho vliecť k jednému z domov. Už som bola blízko, keď ma jeden nemŕtvy chytil za ruku a uhryzol ma. Vykríkla som a zahnala som sa. Jeho hlava odletela a ja som bola voľná. Vtiahla som Dannyho do domu a zabarikádovala dvere. Bol mŕtvy a ja som bola pohryzená. Bolo len otázkou času kedy sa premeníme. To nesmiem dopustiť. Radšej byť mŕtvy ako sa premeniť na jedno z tých monštier. Pomaly som si k nemu kľakla a utrela som mu krv z tváre. Zatvorila som mu oči a pripravila sa na úder sekerou do hlavy........

„Max vstávaj, už sme tu“ povedal mi Danny a jemne do mňa drgol. Našťastie to bol len sen.  Pretrela som si oči a keď som ich otvorila uvidela som, že už nie sme na diaľnici ale vchádzame do nejakého mesta. Niekoľko nemŕtvych zdvihlo hlavy a pomalými šuchtavými krokmi išli za nami.“ Porozhliadneme sa tu “ povedal Danny a odparkoval auto. Naraňajkovali sme sa opretí o kapotu auta a vybrali sme sa na prieskum. Pre väčšiu bezpečnosť sme radšej ostali spolu. Prehľadali sme niekoľko domov ale nič užitočné sme nenašli. Asi tu už bol niekto pred nami. Až neskôr sme mali úspech. Našli sme otvárak na konzervy, nejaké konzervy, ale hlavne sme v garáži našli benzín. 20 litrov. S tým, čo ešte máme nám to na nejaký čas vystačí. Tak nás to potešilo, že sme sa rozhodli, že dnešnú noc strávime v jednom z domov. Vybrali sme jeden celkom pri kraji mesta. Auto sme pre istotu zaparkovali do garáže. Nechali sme v ňom väčšinu vecí, zobrali sme si len pár konzerv. Po preskúmaní domu sme našli prenosný plynový varič. Jedlo tu nebolo žiadne, no dom má na záhrade studňu a to znemená, že sa môžeme osprchovať. Osprchovala som sa a vyprala som si veci. Obliekla som si to, čo som našla v skrini po predchádzajúcich majiteľoch. Bolo mi to trochu veľké, ale čo už. Kým sa Danny sprchoval, zohriala som nám obed. Vlastne už bolo skoro päť hodín takže to bola taká obedo-večera. Najedli sme sa čas sme si krátili tým, že sme hrali človeče nehnevaj sa, ktoré sme našli kdesi v dome. Danny dva krát vyhral, no podľa mňa určite podvádzal, lebo skoro vždy hodil šestku. Hraním nám rýchlo prešiel čas a ani som sa nenazdala a bolo sedem hodín. Tesne pred siedmou som zapla vysielačku, neladila som ju a čakali sme. Znova márne. Po desiatich minútach sme ju preladili a skúšali sme iné stanice. Všade bolo ticho. Vlastne občas sme počuli mierne šumenie, ale to určite bolo len nejaké rušenie. Opäť som ju sklamane vypla. Danny na mňa len súcitne pozrel, nevravel však nič. Bola som mu za to vďačná.

Po chvíli sa rozhovoril. Rozprával o svojej rodine, o škole, o jeho živote pred Tým. Ja som len sedela a počúvala ho. Nemohla som hovoriť, lebo mi v hrdle navrela obrovská hrča. Keď dohovoril, povedala som mu aj ja niečo málo a svojom otcovi. Keď som skončila, bolo už neskoro. Rozhodli sme sa, že prespíme na gaučoch v obývačke.