Apocalyptical story

Nič nebude také ako pred tým !

Ráno som sa zobudila na príjemnú vôňu palaciniek, ktorá sa šírila po celom dome. Vychádzala z kuchyne. Rýchlo som si vyzliekla staré tričko, v ktorom som spala a obliekla som si tmavozelené nohavice a tielko.

Keď som vošla do kuchyne, palacinky už boli na stole. Danny sedel za stolom a natieral si na palacinky malinový lekvár. „ dúfam, že máš rada malinový“ opýtal sa ma. Prikývla som mu a prisadla som si. Boli naozaj výborné. Najlepšie, čo som doteraz jedla.

Po jedle sme sa rozhodli, že pôjdeme pozrieť do domov, v ktorých sme ešte neboli. Nie do všetkých. Len do takých, v ktorých na prvý pohľad žili  bohatý ľudia. Tí určite budú mať nejaké dobré veci, čo by sa nám mohli hodiť.

Ako prvý dom na preskúmanie sme si vybrali jeden neďaleko toho“ nášho“. Bol obohnaný vysokým plotom, ktorý sme museli preliezť. Našťastie pre nás, však bol obrastený brečtanom a tak sme to bez väčšej námahy zvládli. Po prekonaní plota sa nám naskytol pohľad na prekrásnu záhradu plnú kvetov a na trávnik, ktorý by už bolo treba pokosiť. Zamierili sme rovno do domu. Vchodové dvere boli samozrejme zatvorené. Nechceli sme rozbíjať dvere alebo okná, lebo by sme narobili veľa hluku.  Obišli sme dom a ocitli sme sa pred garážou. Bola otvorená a parkovalo v nej bentley. Z garáže sa zadným vchodom dalo dostať dnu do domu. Presne ako sme predpokladali.

„Halo je tu niekto???“ zakričala som, ked sme vošli. Samozrejme, že mi nikto neodpovedal.

Z predsiene sme vošli do chodby. Všade bolo čisto a upratané, nikde žiadne známky po apokalypse. Kedže sme sa cítili bezpečne, rozhodli sme sa, že sa rozdelíme. V dome neboli žiadne známky apokalypsy. Všetko tu bolo dokonale poupratované. Každá jedna vec bola na svojom mieste. Danny si zobral na starosti prízemie a ja som vyšla na poschodie. Okrem obrovskej kúpelne, tu boli ešte štyri izby. Detská izba, spálňa, pracovňa a posilňovňa, ale tam boli len stroje na cvičenie. Postupne som ich všetky prezrela. Nenašla som však nič zaujímavé. 

Už som chcela ísť dole keď mi  zrak padol na skrinku, na ktorej bola fotka troch ľudí. Zdvihla som ju, aby som sa lepšie pozrela. Boli na nej rodičia s dcérou. Všetci sa usmievali. Sedeli pod ozdobeným stromčekom a dievčatko si rozbaľovalo darček. Bol to domček pre bábiky. Dievčatko si ho určite želalo na Vianoce, pretože sa tvárilo nadšene. Ktovie, kde sú teraz. Mrtvi? Alebo zmenení na tie veci?? Možno ešte žijú, ale je to dosť nepravdepodobné. Po tvári sa mi začali kotúľať slzy. Nič nebude ako pred tým! Zotrela som si slzy z tváre a položila fotku naspäť.

V kuchyni som našla Dannyho ako ukladá trvanlivé potraviny na kopu. Nebolo toho veľa. Asi chodili do reštaurácie, alebo si jedlo nechávali priniesť. Každopádne sme našli nejakú mrazenú pizzu, ktorá akoby zázrakom nerozmrzla. Asi mal tento dom nejaký záložný zdroj energie. Možno. Ale to je nám teraz na nič keďže už asi nefunguje.

Zobrali sme jedlo a vybrali sme sa naspäť do „nášho“ domu. Upiekli, alebo skôr zohriali sme si pizzu a zjedli sme ju. Potom sme naložili veci do auta a opustili toto mesto. Zhodli sme sa, že nie je bezpečné zostávať dlho na jednom mieste. Ja som súhlasila len preto, lebo som nechcela pozerať na ten dom s brečtanovým plotom a myslieť na to, že nič nebude také ako pred tým.

Ďakujem za prečítanie tejto kapitoly. Dúfam, že tam nie je veľa chýb, lebo som to písala na viac krát. Ak mám niekde chybu, alebo mi niečo chcete vytknúť napíšte to do komentára :D ak sa kapitola páčila dajte vote :D Ďakujem 

                                                                                 Deena