12.časť

28 6 2
                                    

Pozerala som sa v šoku na Dakotu.Tá umrnčaná a otravná Dakota je môj únosca s odpoveďami na Hayleyinu smrť??
"Cassie...hlavne...ani muk." Videla som na nej , že to nečakala a prekazila som jej to.Ale čo sa dalo robiť.
"Ty si tá posledná osoba , ktorú by som čakala." Povedala som jej úprimne , ona len prikývla a vyšla z dverí.
"Počkaj! Dlžíš mi vysvetlenie za tvoje správanie a Lea..všetko!" Dychtila som po odpovedi.Chcela som vedieť , prečo tá pretvárka.

Povzdychla si a otočila sa ku mne.
"Ach Cass...ide o to , že som ti musela byť nablízku.Tak som využila Lea."
"Lea? Prečo Lea?" Opýtala som sa so zdvihnutým obočím.
"Si taká blbá alebo len prefarbená bloncka? Leo na teba nevie prestať myslieť , aj keď predstiera , že si mu ukradnutá." Povedala pomaly ,až som si začínala pripadať ako malé nechápavé decko.Potrebovala som to proste vstrebať..
"Takže si celý ten čas predstierala , že si niekým iným? " ukázala som na ňu.
"Bingo! Pre Lea som bola otravná , ale odkopnúť ma nechcel.Kvôli tebe." Žmurkla na mňa.

"Ja už proste chcem ísť späť dobre? Som príšerne unavená , strapatá a proste...dnes toho na mňa bolo veľa." Prehltla som a ukázala k dverám , v ktorých stála.Mlčky sa otočila a naznačila mi , aby som ju nasledovala.

☆☆☆
Po 7 čase sme sa ocitli znovu v areáli Disneylandu.Pozrela som sa na mobil , aby som skontrolovala čas.Mali sme sa stretnúť aj s učiteľkou pri bráne.Prešla som tam a pozrela som sa ku skupinke : Leo , Austin , Ginger a Jeremy.Vedela som presne čo ma čaká, a tak som si v mysli rýchlo vymyslela nejakú historku o mojom náhlom zmiznutí.
Ako prvý ma zbadal Jeremy.Usmiala som sa na neho.Ukázal ostatným mojím smerom.Austin sa ku mne rozbehol a vzal ma do náruče.
"Cassie! Nevieš si predstaviť ako som sa bál." Vydýchol a pevne ma obímal.Cez jeho rameno som zachytila Leov pohľad.Mal zaťaté zuby a pohľad upriamený na mňa.
"Austin som v pohode..naozaj.Som celá." Usmiala som sa na neho , aby som ho o tom ubezpečila.Nakoniec k nám prešli ostatní a Ginger ma objala. "Kočka už to nikdy nerob!! Mala som strach že ťa v tom zámku znásilnil nejaký Drákula alebo čo." Odtiahla sa odo mňa a ja som sa zasmiala.
"To naozaj nie."
"Ták? Bodlo by nejaké vysvetlenie a hlavne nám nejde do hlavy čo si dopekla robila s Dakotou." Vychrlila na mňa Ginger.
"Spomaľ..proste som sa stratila.Ani neviem čo som robila , spanikárila som a vystúpila.Udrela som.si hlavu o kameň a tuto Gin " , ukázala som na ňu , " ma našla a doviedla naspäť. " usmiala som sa na nich a potom aj na Dakotu.
"Samozrejme..kamošky su musia pomáhať nie?" Zaklipkala mihalnicami a znovu tu bol ten jej škrekľavý hlas.Na toto si fakt nezvyknem...
Pozrela som sa na Lea a venovala mu jemný úsmev , no ten sa otočil a šiel za chalanmi.Mne úsmev povädol. Čo som zase spravila??

☆☆☆

Cestu domov som celú prespala.Znovu som cítila tú tupú bolesť na temene hlavy a rukou som nahmatala boľavé miesto.Aú..Mala som na hlave poriadnu bozuľu.Pravdepodobne z toho pádu na kameň.Vlastne uvažujem či je môj život normálny a vôbec ja sama.Stávajú sa mi divnejšie a divnejšie veci.

Vystúpili sme z autobusu.Rozlúčila som sa s Gin , Jerom a Austinom a videla som Lea postávať samého obďaleč.Využila som situáciu a prešla za ním. "Hej Leo..." začala som.
Ani sa na mňa nepozrel len hmkol : "Hm?"
Povzdychla som si a spustila. "Čo som ti spravila? Si ku mne chladný..raz si milý a mám pocit , že ti na mne záleží a potom si zase chladný a odmeraný.Chcem vedieť prečo."
Uchechtol sa a konečne sa na mňa pozrel. "Myslím , že ten pán , ktorý za nami ide je tvoj otec."
"Čo?" Otočila som sa a mal pravdu. "Ach..no.Tak sa maj Leo" snažila som sa zamaskovať svoje sklamanie úsmevom a objala som ho.Na moje prekvapenie mi objatie opätoval.Potom som odišla s otcom domov...

☆☆☆

Doma som sa bohužiaľ nevyhla výsluchu.Pýtali sa ma ako som sa tam mala , čo všetko som stihla a nakoniec , čo to mám na hlave a prečo to mám.Povedala som im to isté ako ostatným a šla do izby.Potrebovala som sprchu.Zabuchla som za sebou dvere do izby a hodila mikinu na posteľ , z ktorej vypadol malý lístok.Skrčila som sa zdvihla ho.Vystrela som ho a prečítala som si jeho obsah : Chcem s tebou hovoriť.Napíš mi prosím - L.
Leo..musel mi ten lístok strčiť do vrecka pri obímaní.Pousmiala som sa a nachytala som sa pri tom , ako sa teším na stretnutie s ním.Vzala som teda mobil a napísala som mu krátku smsku nech príde ku mne.Adresu aj tak vie.Odložila som mobil , nečakala som na odpoveď a šla do kúpelne.Aj tak viem , že bude súhlasiť.Zhodila som zo seba oblečenie a vliezla pod sprchu.Pustila som na seba teplú vodu a užívala si ako mi voda steká po tele.Umyla som si vlasy a vyšla zo sprchy. "Zima , zima , zima!" Načiahla som sa po župan a obliekla si ho.Vlasy som si prečesala kefou a prešla do izby. Vzala som do ruky mobil a prečítala som si smsku.Ako som hovorila..súhlasí.Šla som to dolú oznámiť rodičom , ktorí nemali žiaden problém a šla sa obliecť.Hodila som na seba len tričko a legíny.O nejaký čas som započula zvonček a kroky na schodoch.Prehrábla som si rukou ešte vlhké vlasy a čakala na zaklopanie na dverách mojej izby.Potom som dvere otvorila a pozvala ho dovnútra. "Chcel si so mnou hovoriť..." zdvihla som k nemu oči a čakala.

"Chcem sa ti ospravedlniť za moje chovanie..a odpoveď je , že mi na tebe záleží.A práve preto som raz milý a potom chladný.Chcem si ta držať od tela ale je to tak strašne tažké Cass.." prehltol a pozrel sa mi do očí. "Proste to potrebujem.Potrebujem byť s tebou.." nadýchol sa a ja som otupene stála a pozerala na neho.Snažila som sa pochopiť čo mi hovorí a zacítila som zvláštne šteklenie v bruchu.Ako sa to hovorí? Áno..motýliky v brušku.
"Ja..." vyjachtala som ale skočil mi do reči. "Možno zniem ako úplný idiot , ale nechcem...nemôžem ťa vidieť s ním.S Austinom."
"Ja...musím ti povedať že.." vyjachtala som ale pokrútil hlavou.Chytil ma za ruku , pritiahol k sebe a naše pery sa spojili v bozk.Keď sme sa od seba odtiahli , zmetene sa mi pozrel do očí.
"Čo si to so mnou probila Cassie? " nachvíľu zatvoril oči , pustil ma a otočil sa.Šiel k dverám.Nie teraz nemôže len tak odísť!
Chytila som ho pevne za ruku.Zastal.
"Nemôžeš utiecť..nie teraz.Nedovolím ti to." Zašepkala som a cítila som ako mi bije srdce.Pomaly sa ku mne otočil.Neviem kde sa to vo mne nabralo ale proste som ho k sebe pritiahla za tričko a pritisla som svoje pery na jeho.Bozky mi vášnivo opätoval a pritlačil ma chrbtom k stene.V tej chvíli som absolútne nič nevnímala..len to , že som bola neuveriteľne šťasná.

Takže po veeeeľmi dlhej dobe ďalšia časť :D mrzí ma to...už so bola rozhodnutá , že s tým skončím a hopla. :) ďakujem vám za votes a komenty :)) ďalšia časť bude dúfam v bližšej dobe :D - Veronika

You've reached the end of published parts.

⏰ Last updated: Nov 10, 2015 ⏰

Add this story to your Library to get notified about new parts!

Last scream to the darknessWhere stories live. Discover now