Prebudila som sa.Znovu som ucítila tú bolesť na temene hlavy.Snažila som sa spomenúť si , čo sa stalo.A až po chvíli som si uvedomila , že sedím a ruky mám priviazané za sebou okolo stoličky.Bola tma takže som ani nevedela kde som.Po čase si môj zrak zvykol na tmu a rozpoznala som nejaký suterén.Naozaj som sa necítila príjemne.Uniesli ma?! Zpanikáril som a snažila sa oslobodiť.
"Haloooo??? Je tu niekto??! Prosím!" - kričala som a slzy ma začali páliť v očiach.
Pomaly sa rozsvietilo svetlo a očami som blúdila po okolí.Boli tam nejaké police a sudy.Asi po minúte sa otvorili plechové dverea vošla dnu osoba.Svetlo tam bolo slabé a osobu som vnímala len ako siluetu , ale bola som si ostá že to bola žena.
"Kto si? A prečo tu som?" Opýtala som sa trasúcim sa hlasom a čakala na odpoveď ale nič.
Žena niečo hľadala v policiach.
"Asi je to omyl..budú ma zháňať." Stále nič.
Žena vytiahla niečo z police a prešla bližšie a mohla som si byť istá že má bundu a kapucňu natiahnutú na hlavu.
"Som si istà , že si tu správne.Cassandra." Prehovorila tichým hlasom.
Odkiaľ pozná moje meno? "Poznáme sa??" Opýtala som sa jej.
"To neviem , či sa poznáme.Možno áno a možno nie." Zasmiala sa a v tom momente mi vôbec nepripadala ako nejaký únosca.No strach som mala stále.
"Prečo tu som?" Opýtala som sa narovinu otázku , ktorá mi bežala po rozume.
"Myslím že potrebuješ odpovede.Priam po nich prahneš." Obišla ma a rozviazala mi ruky.Uľavilo sa mi.
"Ak sa pokúsiš utiecť , tak už nebudem takáto milá." Varovala ma.
Prehltla som a prikývla."Fajn..takže.Aké odpovede?" Ostala som sedieť.
"Za prvé.." začala a rozsvietila svetlo.Prižmúrila som oči , pretože moje oči si zvykli na tmu.Zaklipkala som očami a pozrela sa na ňu."Čože...??" Vyjachtala som.Zarazila ma jej žltá bunda a jej vlasy.Vyzerala ako Hayley.Povedala by som že to je ona ale ona je.....
Okrem toho toto dievča malo na tvári masku."Asi by som mala pokračovať.Takže..za prvé.Dám ti odpovede a za druhé...nech sa dozvieš čokoľvek , nesmieš kričať." Povedala mi. "Ja..jasné." vyhŕkla som
"Takže tvoja prvá otázka?" Opýtala sa ma a na prst si nakrútila prameň vlasov."Kde je Hayley? Alebo..si to ty?" Opatrne som sa spýtala a vlastne ani neviem v akú odpoveď som dúfala."Je mrtvá." Pozrela sa na mňa.Ani neviem čo som čakala , ale zasiahlo ma to.Možno som dúfala že...
"Už nemám ďalšie otázky.Nič iné ma nezaujíma." Vstala som zo stoličky.
"A čo tak kto ju zabil? Kde práve teraz je? Alebo dôvod?" Dala by som ruku do ohňa za to , že sa usmievala.Znovu som si chtiac či nechtiac sadla.O čom to hovorí? "Čo tým myslíš?"
"Myslím , že je dosť jasné čo tým myslím.Mám odpovede ktoré chceš.Stačí sa len opýtať."
Nebola som si istá či to naozaj chcem vedieť. "Tak kto ju zabil?" Vypadlo zo mňa.
Zasmiala sa. "Oh..zabudla som povedať , že to nebude také ľahké."
Kam tým mieri??
Priniesla predo mňa sud.Tázavo som sa na ňu pozrela.Odignorovala môj pohľad a položila hraciu kocku na sud. "Tak fajn..pravidla sú takéto.Ak hodíš párne číslo , zodpoviem na tvoju otázku.A ak hodíš nepárne číslo , prezradíš mi svoje tajomstvo." Doniesla si stoličku a sadla si oproti.
"To akože vážne?! Chceš hrať hru?" Zamračila som sa a buchla päsťou do sudu.Len sa na mňa pozrela.
"Snaď si si nemyslela že ti dám odpovede zadarmo.Vitaj v realite.Všetko má svoju cenu." Usmiala sa. "A teraz..hoď kockou."
Chytila som kocku do ruky a hodila.Pozrela som sa na ňu ako sa kotúľa po povrchu stola.Kocka zastala na 3.Ma chvíľu som zatvorila oči a v duchu zanadávala.
"Tak so toho.." Poklopkala nechtami po sude.
"Dobre tak napríklad.Milujem dvoch chlapcov naraz." Povedala som a sama som sa zaskočila.Takže takto to je?
"Úchvatné..Austina a Lea hm?" Cítila som v jej hlase úsmev.Znervóznela som. "Poznáš ich??" Zamrvila som sa na stoličke.
"Poznám každého z tvojho okolia Cassandra.Každého." Ukázala na kocku.Pochopila som a hodila kockou.Padla 6.Usmiala som sa a nemusela som dlho premýšľať nad otázkou. "Kto ju zabil?" Oprela som sa.
"Niekto koho dobre poznáš." Odpovedala jednoducho.Zalapala som po dychu."A to má byť čo? Niekto koho dobre poznám?! To je teda priama odpoveď! " vstala som naštvane , ruky v päsť. "Len si v kľude sadni Cassandra.Za prvé , nepovedala som , že budem odpovedať priamo.Za druhé , povedala som , že mám odpovede a odpoveď si dostala a za tretie , nesmiem ti povedať všetko." Hovorila kľudne a pomaly.Tak som si znovu sadla a zhlboka sa nadýchla.Chytila som kocku a hodila.Zastala na 4.
"Prečo ju zabili?" Vydýchla som a čakala.Bolo mi jasné , že nedostanem priamu odpoveď. "Mala nejaké tajomstvo , ktoré dotyčná , dotyčný chránili.Nemohla to rozniesť ďalej.Ale povedzme , že to zašlo priďaleko." Oprela sa.Prikývla som a premýšľala.Aké tajomstvo??
Znovu som hodila kockou.1.
"Mhmmm...mám strach z chobotníc." Prezradila som.Videla som na nej , že ju tá odpoveď neuspokojila , ale čo už.
"Už nemám žiadne otázky.Aj tak nedostanem priame odpovede." Vstala som.
"Samozrejme.Tak to by bolo asi všetko." Uškrnula sa a vstala.Obišla som stôl a prešla k nej."Môžem už odísť?"
"Áno.Ukážem ti cestu naspäť."
Prikývla som a niečo ma napadlo. "Dobre tak poďme." Pošúchala som si zápästie a nasledovala som ju.Otočila sa a siahla po kľučke na dverách von zo suterénu. Teraz!
Strhla som jej z tváre masku a hodila na zem.Strhla ju k sebe a pozrela sa na ňu a v šoku som vykríkla.
"Dakota?!?!"
Ahojky :)
Najprv sa chcem ospravedlniť , že dlho nevyšla časť.Ale poznáte to...sú prázdniny a úprimne sa mi ani nechcelo :) No dúfam , že sa vám časť páčila.Dokopol.ma k nej hlavne môj otec , ktorý je už netrpezlivý :D Tak nech sa ti dobre číta oci :D :) Dúfam že sa vám časť páčila :) Budem sa snažiť čo najskôr napísať ďalšiu.Mám vás rada :3 A ďakujem!!
- Veronika
